Ríšska diaľnica

Ríšske diaľnice (nem. Reichsautobahnen, skrátene: RAB) boli diaľnice stavané v Nemeckej ríši v rokoch 1933 až 1945 a boli súčasťou tzv. Siete ríšskych diaľnic (Reichsautobahnnetz). Diaľnice boli plánované už od 20. rokov, ale k prvým stavebným prácam sa prikročilo až po nástupe Hitlera a NSDAP k moci v roku 1933. Sieť ríšskych diaľnic sa stala základom pre dnešnú sieť spolkových diaľnic (Bundesautobahnnetz).

História

Weimarská republika (1918 – 1933)

Prvú cestu podobnú diaľnici začali v Nemecku stavať v roku 1913 pri Berlíne. Cesta dostala názov AVUS, čo bola skratka od „Automobil-Verkehrs- und Übungs-Straße“ (Automobilová dopravná a cvičná cesta). Stavebné práce boli počas prvej svetovej vojny prerušené, takže cesta bola dostavaná až v roku 1921. Aj napriek pôvodným zámerom používať ju pre verejnú osobnú dopravu, bola cesta často využívaná pre automobilové preteky a rôzne iné experimentálne účely. V súčasnosti je súčasťou diaľnice A115.

Ďalší projekt veľkokapacitnej asfaltovej cesty z Kolína nad Rýnom do Bonnu bol už oveľa úspešnejší. Cesta bola vo výstavbe v rokoch 1929 až 1932 pod záštitou predsedu rýnskej krajinskej správy v Düsseldorfe Johna Horiona a s podporou vtedajšieho primátora Kolína nad Rýnom Konrada Adenauera. Od jej sprevádzkovania nepretržite slúži automobilovej doprave a dnes je súčasťou diaľnice A555.

V rokoch 1931 až 1933 sa realizoval ďalší experiment s veľkokapacitnou cestou, tentoraz išlo obchvat obce Opladen pri Leverkusene.

V 20. rokoch boli ešte naplánované ďalšie veľkokapacitné cesty podobné dnešným diaľniciam:

Kolín nad Rýnom – Düsseldorf (1925)
Aachen – Kolín nad Rýnom (1925)
Mannheim – Heidelberg (1926)
Mníchov – Lipsko – Berlín (MüLeiBerl) (1927)
Mníchov – Starnberské jazero (1927)
Lipsko – Halle (LeHa) (1927)
Hansestädte – Frankfurt nad Mohanom – Bazilej (HaFraBa) (1927)

Tretia ríša (1933 – 1945)

Po nástupe NSDAP k moci sa v propagande začala zdôrazňovať dôležitosť výstavby infraštruktúry podľa vzoru fašistického Talianska, ktoré už malo v prevádzke diaľnicu Miláno – Varese. Zdôrazňovala sa pritom dôležitosť výstavby diaľnice do Východného Pruska, ktoré bolo od ríše oddelené úzkym poľským morským koridorom. 27. júna 1933 bola na pokyn Adolfa Hitlera zriadená spoločnosť na výstavbu diaľnic. Generálnym inšpektorom výstavby ciest a diaľnic sa stal Fritz Todt, ktorý mal na starosti stanovanie siete ríšskych diaľnic i detailnejšie plánovanie jednotlivých úsekov. 23. septembra 1933 sa za účasti vládnych špičiek slávnostne začala výstavba prvého úseku Ríšskej diaľnice 22 medzi Frankfurtom a Darmstadtom. V októbri 1934 už bolo vo výstavbe 1 500 km diaľnic. 19. mája 1935 bol spojazdnený spomínaný úsek Frankfrut – Darmstadt ako prvý v Nemecku. V roku 1936 celková dĺžka prevádzkovaných ríšskych diaľnic v Nemecku prekročila hodnotu 1 000 km. Výstavba bola najmohutnejšia v rokoch 1937 a 1938, keď bolo sprevádzkovaných vyše 2 000 km diaľnic. Po začatí druhej svetovej vojny výstavba postupne upadala, až bola v roku 1943 zastavená úplne pre nedostatok finančných prostriedkov.

Vývoj dĺžky sprevádzkovaných úsekov ríšskych diaľnic

Rok (vždy k 31. 12.)	Dĺžka
1935	108 km
1936	1 087 km
1937	2 010 km
1938	3 046 km
1939	3 301 km
1940	3 737 km
1941	3 827 km
1942	3 861 km
1943	3 896 km

Otváranie jednotlivých úsekov

Úseky ríšskych diaľnic otvorené do roku 1943
Začiatok výstavby	Sprevádzkovanie	Úsek	Číslo ríšskej diaľnice	Súčasné číslo
23. september 1933	19. máj 1935	Frankfurt nad Mohanom – Darmstadt	22	A 5
	3. október 1935	Darmstadt – Viernheim – Mannheim – Heidelberg		A 67, A 6, A 656
21. marec 1934	13. september 1941	Mníchov – Bad Reichenhall	26	A 8
	20. apríl 1936	Halle – Lipsko	12	A 14
1. november 1933	21. máj 1936	Kolín nad Rýnom – Düsseldorf		A 3
	25. júl 1936	Brémy – Hamburg	2	A 1
	17. august 1936	Berlín – Magdeburg	51/6	A 2
	27. september 1936	Berlín – Štetín	4a	A 11, A 6 (Poľsko)
	27. september 1936	Wrocław – Legnica	9	A 4 (Poľsko)
	27. september 1936	Frankfurt nad Mohanom – Gießen	12	A 5
	27. september 1936	Heidelberg – Karlsruhe	22	A 5
	12. december 1936	Düsseldorf – Oberhausen		A 3, A 2
	10. január 1937	Berlín – Magdeburg – Hannover	6	A 2
	13. máj 1937	Hamburg – Lübeck	1	A 1
13. september 1934	20. jún 1937	Kassel – Göttingen	46	A 7
21. marec 1934	23. jún 1937	Dresden – Meerane	83	A 4
	27. november 1937	Bolesławiec – Żagań	9	A4 (Poľsko)
	17. december 1937	Oberhausen – Recklinghausen		A 2
	1937	Berlín – Frankfurt nad Odrou	8	A 12
	5. november 1938	Berlín – Mníchov	13/15/16/27	A 9
	1938	Leonberg – Ludwigsburg-Nord		A 81
	12. november 1938	Recklinghausen – Gütersloh	5	A 2
	10. december 1938	Mníchov – Stuttgart – Karlsruhe	26	A 8
	18. august 1939	Jena – Weimar	17	A 4
	23. september 1939	Frankfurt nad Mohanom – Limburg	21	A 3
	21. marec 1940	Ludwigsburg-Nord – Weinsberg		A 81
	1. máj 1940	Leverkusen – Remscheid-Lennep		A 1
	1. júl 1940	Dresden – Budyšín – Weißenberg		A 4
12. december 1933	1942 (čiastočne)	Ríšska diaľnica Berlín–Kráľovec (poľ. Berlinka)	3/4a/4b	A 11, A6 (Poľsko), S 22 (Poľsko)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ríšska diaľnica