Ragnarök

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Ragnarök (v preklade údel bohov) je v severskej mytológii označenie pre koniec sveta, zánik bohov, poslednú bitku mocností dobra a zla. Podľa legendy má svet byť opäť obnovený, pretože prežije osem dobrých bohov a jeden ľudský pár, ktorý sa pred nebezpečím ukryje v kmeni stromu Yggdrasil.Vo škandinávskom mytológii , Ragnarök (American výslovnosť: / r Æ ɡ n ə ˌ r ɒ k , r ɑː ɡ - / ( počúvanie )O tomto zvuku ) [2] [3] [4] je séria udalostí, vrátane veľkého boja , predpovedaný na smrť mnohých významných osobností (vrátane bohov Odina , Thora , Týra , Freya , Heimdalla a Lokiho)), prírodné katastrofy a ponorenie sa sveta do vody. Po týchto udalostiach bude svet znovu a znovu plodný, stretnú sa prežívajúci a vracajúci sa bohovia a svet bude znovu osídlený dvoma ľudskými preživšími . Ragnarök je dôležitou udalosťou v severskej mytológii a bol predmetom vedeckého diskurzu a teórie v dejinách germánskych štúdií .


Severný portál kostola Urnes z 12. storočia bol interpretovaný tak, že obsahuje vyobrazenia hadov a drakov, ktoré predstavujú Ragnaröka . [1] O udalosti svedčí predovšetkým Poetická Edda , zostavená v 13. storočí z predchádzajúcich tradičných zdrojov, a Próza Edda , ktorú v 13. storočí napísal Snorri Sturluson . V próze Edda a v jednej básni Poetická edda sa udalosť označuje ako Ragnarök alebo Ragnarøkkr ( stará nórčina pre „Osud bohov“ a „Súmrak bohov“), čo je popularizácia používaná Skladateľ 19. storočia Richard Wagner s titulom poslednej zo svojich oper opery Der Ring des Nibelungen , Götterdämmerung (1876), čo je v nemčine „Súmrak bohov“.

Tradičné podanie[upraviť | upraviť zdroj]

Bohovia vedia, že Ragnarök je nevyhnutný. Hoci existuje veštba, že na konci sveta dôjde k veľkej bitke, v ktorej budú zničení, predsa sa na ňu pripravujú.

Veľkosť bohov spočíva v tom, ako vzdorujú osudu, ktorému sa nemôžu vyhnúť. Záverečné štádium života sa ohlási rôznymi zlými znameniami. Najprv príde krutá zima (fimbulvetr) a takéto zimy prídu tri za sebou bez toho, aby ich vystriedalo leto. Po celej zemi zavládnu kruté boje.

Slnko a mesiac budú prenasledovať vlci a zhltnú ich – nastane tma. Na svet zaútočia tri hlavné mocnosti. Z mora sa vyplazí obrovský had Midgårdsormen (Jörmungandr) v bojovej nálade, čím uvedie do pohybu loď z nechtov mŕtvych Naglfar. Túto loď riadi obor Hrym, kormidelníkom je Loki. Z juhu prichádzajú démon ohňa Surtr so synmi Muspellu. Ale zo všetkých najstrašnejší je vlk Fenrir. V tejto chvíli povstane Heimdall a zatrúbením dá vedieť, že nastává Ragnarök a bohovia sa pripravujú do boja.

Freyr bojuje proti Surtovi, ale padne. Thor bojuje s Midgårdsormenom a obaja sa zabijú navzájom. Fenrir zhltne Odina, zabije ho však jeho syn Vídar. Týr bojuje so psom Garmom (strážca z podsvetia) a privodia si navzájom smrť, rovnako dopadne súboj Lokiho a Heimdalla. Potom Surtr vrhne na celú zem oheň a všetko spáli.

Po Ragnaröku však z oceánu vyvstane nová zem, ktorú zaľudnia ľudia, ktorí sa ukryli v koreňoch jaseňa Yggdrasilu a bohovia, ktorí prežili, spolu s Baldrom a Hödom, navrátilcami z Helheimu, nájdu v troskách Valhally posolstvo Odina – runy.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ragnarök

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).