Týr

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Týr na islandskej kresbe z 18. storočia
Týr obetuje svoju ruku Fenrirovi (ilustrácia John Bauer, 1911)

Týr je boh zo severskej mytológie. Je mu priraďovaný znak Tiwaz/Teiwaz

Pôvodný Germánsky význam[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodom je germánskym bohom vojny a najvyšším bohom nebies. Taktiež predstavoval právo a poriadok. Známe obdobie uctievania je od 500 pred Kr. do prijatia kresťanstva. Jeho synonymá sú Ti, Tir, Tiwaz, Tig, Tiu alebo Tiw (staroanglicky), Ziu alebo Ziw (staronemecky). Centrom kultu boli posvätné háje so svätyňami na rôznych miestach osídlených Germánmi. Umeleckými pamiatkami sú reliéfy v kameňoch a kovoch. Literárne pramene môžeme nájsť v Germánii (Tacitus), Mladšej Edde, runových nápisoch atď.

Zrejme najstarší a pôvodný germánsky boh. Jeho meno etymologicky súvisí s výrazom boh, dieus, iných indoeurópskych národov. Podobne je tomu aj u ostatných indoeurópskych nebeských božstiev (Zeus, Jupiter, Djaus Pitar, Sabazios, Dievs, Svarog, Teutates), základom ich mien je indoeurópske slovo vyjadrujúce nebo a často obsahujú aj variáciu prídomku pitar, vo význame otec. Odkazujú k pôvodnému indoeuropskému nebeskému božstvu Djausovi (Nebo). Pôvodne ho Germáni uctievali ako hlavné božstvo, postupne však jeho funkcie prevzal Odin, nakoniec ho severská mytológia začala uvádzať ako Odinovo syna. Na kopiach a mečoch germánskych bojovníkov sa niekedy zobrazovali runy, v tvare k nebesiam ukazujúcej šípky, ktorá ho symbolizovala. Pravdepodobne aby ich ochraňoval v boji.

Existuje aj celkom rozšírená hypotéza, že sa z neho neskôr oddelil a vznikol boh Thor a to nielen u Germánov, hypotéza vznikla na základe toho, že Thorovho etymologicky aj významovo overiteľné obdobie sa vyskytuje len u niektorých indoeurópskych národov (Taranos (keltsky), Perun (slovansky) a Perkunas (baltsky). V rímskom a gréckom náboženstve si naopak Thorove atribúty podržal Jupiter a Zeus (obdoby Tyra). Aj v gréčtine Diov prídomok hromovládny, etymologicky súvisí s pobaltským a slovanským pomenovaním pre Thora (Perkunas, Perun).

Týr v severskej mytológii[upraviť | upraviť zdroj]

Týr je severský boh vojny, odvahy a nebojácnosti. Je Odinovym synom, pravdepodobne adoptívnym. Iba on sa nebál kŕmiť rastúceho vlka Fenrira a tak je nazývaný pestúnom vlka. Cez svoju česť a schopnosť priameho rokovania musí Týr krivo prisahať, keď dôjde na spútanie Fenrira. Za trest ho vlk pripraví o pravú ruku. S tým súvisí rituál vstupu do Týrovho posvätného hája, kedy si návštevníci nechávali zviazať ruky a nohy. Jemu zasväteným dňom je utorok. Týr predstavuje právo a poriadok a je rozhodne čestnejší a spravodlivejší sudca než nevyspytateľný Odin. Prísaha zložená v jeho chráme mala najvyššiu pečať neporušiteľnosti. Týrovou runou je Teiwaz (ᛏ), túto runu v tvare šípky (nazývanú tiež oštepová runa) si bojovníci ryli z oboch strán čepele na zbrane, alebo dokonca do mäsa na vnútornú stranu pravého predlaktia, aby im zabezpečila po smrti priamy vstup do Valhally. Týr je najstatočnejší z božskej rodiny Asov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]