Loki

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Loki zobrazený na islandskom rukopise z 18. storočia.

Loki je v severskej mytológii boh ohňa, chaosu, (v niektorých starších prameňoch aj otcovstva) a jötunn (obor). Je synom Fárbautiho a Laufeye, alebo Nál; a brat Helbindiho a Býleistra o ktorých sú známe len ich mená) a pokrvný brat Odina. So žrebcom Svadilfarim sa stal matkou – vo forme kobyly – osemnohého koňa Sleipnira. S obryňou Angrbodou má Loki deti: vlka Fenrira, morského hada Jörmungandra a vládkyňu podsvetia Hel. S bohyňou Sigyn je otcom Nariho a/alebo Narfiho. Navyše je spomínaný ako otec Váliho v Prozaickej Edde.

Lokiho vzťahy s bohmi sa líšia podľa zdrojov. Občas im pomáha a občas im robí problémy. Loki dokáže meniť podoby a v rôznych prípadoch sa objavuje vo formách ako losos, kobyla, tuleň a mucha a možné je, že aj ako staršia žena. Lokiho pozitívny vzťah s bohmi sa končí jeho úlohou v zosnovaní Baldrovej smrti. Nakoniec je zviazaný bohmi s vnútornosťami jedného z jeho synov. Na zviazaného Lokiho zhora kvapká hadí jed a jeho žena Sigyn ho zbiera do misky (aby nekvapkal na jej muža). Ale, keď je miska plná tak ju musí Sigyn vyliať a počas tejto chvíľky (keď Sigyn vylieva jed z misky) na neho jed kvapká, čo zapríčiňuje, že sa Loki zvíja v strašlivej bolesti – a tým spôsobuje zemetrasenia. S nástupom Ragnaröku Loki prekĺzne z povrazov a bojuje proti bohom so silami jötnarov. V tomto čase sa stretáva s bohom Heimdallom, s ktorým bojuje. Nakoniec sa zabijú navzájom.

Loki je spomenutý v Poetickej Edde, Prozaickej Edde a Heimskringle, Nórskej Runovej Básni, v básňach skaldov a v škandinávskom folklóre. Loki môže byť zobrazený na Snaptunskom kameni, Kirkbskom Štefanovom kameni a Gosforthskom kríži. Lokiho pôvod a rola v severskej mytológii boli veľakrát témou diskusií učencov.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Loki je pravdepodobne príbuzné staroseverskému slovu lúka, znamenajúcemu „uzavrieť“ (zrejme sa vzťahuje na Lokiho úlohu v Ragnaröku)

V rôznych básňach z Poetickej Eddy (2. strofa Lokasenny, 41. strofa Hyndluljódu a 26. strofa Fjölsvinnsmálu) a sekciách Prozaickej Eddy (kapitola 32. Gylfaginningu, strofa 8. Haustlöngu a strofa 1. Þórsdrápy) sa Loki alternatívne spomína ako Loptr, čo je odvodenina zo staroseverského slova lopt znamenajúceho „vzduch“ – čo zjavne poukazuje na jeho spojitosť so vzduchom.

Svedectvá[upraviť | upraviť zdroj]

„Loki a Sigyn“ (1863) Mårten Eskil Winge.

Poetická Edda[upraviť | upraviť zdroj]

V Poetickej Edde sa Loki objavuje (alebo je spomenutý) v básňach Völuspá, Lokasenna, Þrymskvida, Reginsmál, Baldrs draumar, a Hyndluljód.

Völuspá[upraviť | upraviť zdroj]

V 35. strofe Poetickej Eddy báseň Völuspá: völva hovorí Odinovi, okrem iného, že vidí Sigyn ako veľmi smutne sedí s jej zviazaným manželom Lokim pod „hájom horúcich prameňov“. V 51. strofe sa počas Ragnaröku Loki oslobodí z povrazov a je označený ako „brat Býleistra“.

Lode sa plavia z východu, Muspellskí ľudia prichádzajú,
ponad vlnami, a Loki ich vedie
Obludné potomstvo je ta,
A spolu s nimi brat Byleista ide.

V 54. strofe, po tom ako Fenrir zožerie Odina a je zabitý jeho synom Vídarom je (Fenrir) opisovaný ako „Lokiho príbuzný“.

Prozaická Edda[upraviť | upraviť zdroj]

Gylfaginning[upraviť | upraviť zdroj]

Prozaická Edda kniha Gylfaginning rozpráva rôzne mýty spojené s Lokim – vrátane Lokiho roly v narodení koňa Sleipnira a jeho súboji s Logim, stelesnením ohňa.

Vysokého uvedenie[upraviť | upraviť zdroj]
„Lokiho deti“ (1906) Lorenz Frølich.

Loki sa prvýkrát objavuje v Prozaickej Edde v kapitole 20 knihy Gylfaginning, kde je spominaný ako „ás zvaný Loki “, keď Tretí osvetľuje „Ganglerimu“ (kráľ Gylfi v prestrojení) Friggine prorocké schopnosti citujúc Lokasennu.

Loki je formálnejšie predstavený Vysokým v kapitole 34, kde je „počítaný ako ás“ a Vysoký hovorí, že niektorí Lokiho volajú „asský nactiutŕhač“, „pôvodca lží“ a „hanbou všetkých bohov a ľudí“. Vysoký spomína, že Lokiho „alternatívne“ meno je Lopt, že je synom jötunna Farbautiho, jeho matka je „Laufey, alebo Nál“ a jeho bratia sú Helblindi a Býleistr. Vysoký opisuje Lokiho ako „krásneho a príjemného“ zjavom, poblázneného charakterom „veľmi náladový v správaní“ a ako majetníckeho „na vyššom stupni ako ostatní“, prefíkaného „lesť za každú cenu“. Často dostáva ásov do problémov a potom ich z nich dostáva svojou prefíkanosťou. Lokiho žena sa volá Sigyn a ich syn „Nari, alebo Narfi“. Každopádne Loki má tri deti s obryňou Angrbodou z Jötunheimru; vlk Fenrir, had Jörmungandr a bohyňa podsvetia Hel, od ktorých očakáva problémy – čiastočne kvôli Angrbodinej povahe, ale viac kvôli Lokimu. V 35. kapitole hovorí Gangleri, že Loki splodil „veľké problémy – rodinu.

„Loki a Svadilfari“ Dorothy Hardy (1909)
Loki, Svadilfari, a Sleipnir[upraviť | upraviť zdroj]

Krátko po stvorení Midgardu a Valhally prišiel k asom obor z rodu hrimthursov, prezlečený za obyčajného staviteľa a ponúkol im, že znova postaví hradby okolo Asgardu, zborené pri vojne medzi asmi a vanmi. Za to, že im postaví val chcel mesiac, slnko a bohyňu Freyu. Bohovia nakoniec po Lokiho rade súhlasili, pokiaľ sa staviteľovi podarí múr postaviť za jednu zimu než začne leto (6 mesiacov) a bez pomoci žiadneho muža. Staviteľ zvolil múdre riešenie na pomoc si zavolal svojho kúzelného koňa Svadlifariho. Žrebec Svadlifari vynikal dvakrát väčšou silou ako staviteľ a kládol obrovské skaly na seba, čo udivovalo bohov. Staviteľ so Svadlifarim pokračovali rýchlym tempom na opevnení a tri dni pred začiatkom leta bol staviteľ skoro pri konci. Bohovia zvolali toho, kto bol podľa nich za to zodpovedný – Lokiho. Bohovia povedali Lokimu, že ak nenájde riešenie ako zabrániť tomu, aby staviteľ dostaval múr bude Loki trpieť strašnou smrťou. Loki zo strachu o svoj život prisahal, že nájde spôsob ako staviteľ nestihne val dokončiť. Noc pred koncom zimy sa Loki premenil na prekrásnu kobylu a prebehol okolo Svadilfariho. Svadilfari zošalel, keď zbadal kobylu a začal ju naháňať. Kobylu naháňal celú noc a obor nestihol hradby dokončiť. Neskôr sa Lokimu narodilo osemnohé žriebä, ktoré daroval Odinovi.

Staviteľ sa rozzúril a keď si ásovia uvedomili, že staviteľ je hrimthurs zrušili predošlé dohody s ním a zavolali Thora. Thor prišiel a zabil staviteľa rozbitím jeho lebky na drobné kúsky s jeho kladivom Mjöllnir.

Brokkr a Sindri, na obrázku sú vidieť aj ich tri dary, dary Synov Ivaldiho a Loki v pozadí (Elmer Boyd Smith)

Skáldskaparmál[upraviť | upraviť zdroj]

Keď sa Loki chvastal, že žiadny trpaslík by nedokázal vytvoriť niečo tak krásneho, alebo užitočného ako Synovia Ivaldiho (ktorí vytvorili Feryrovu loď Skídbladnir, vlasy pre Thorovu ženu Sif a Odinov oštep Gugnir). Brokkr sa s ním vsadil o hlavu, že jeho brat Sindri (Eitri) to dokáže.

Sindri bol šikovný kováč používajúci mágiu, ale ani tak sa pri svojej práci neobišiel bez svojho brata, ktorý mechom udržoval pec a zaisťoval, aby oheň nezoslabol, alebo aby sa príliš nezväčšil.

Ako prvý vložil Sindri do pece adobe a požiadal Brokkra, aby dúchal bez prestania, tak dlho, pokiaľ nevyberie z pece to, čo do nej vložil. Potom Sindri odišiel z dielne a nechal Brokkra dúchať. Hneď mu na ruku sadla mucha (premenený Loki) a silne ho štipla. On však dúchal a dúchal, pokiaľ Sindri neprišiel a nevybral z pece diviaka, so zlatými štetinami – Gullinbursti.

Potom vložil do pece zlato a požiadal brata, aby znovu dúchal ako predtým a zase odišiel. Mucha priletela zas, teraz však pristála Brokkrovi na krk a štípala ho dvojnásobne ako predtým. Brokkr opäť bez prestania dúchal, pokiaľ kováč nevybral z peci zlatý prsteň Draupnir.

Naposledy do pece vložil kus ocele a do tretice dal bratovi rovnakú úlohu, aby dúchal bez prestania. Teraz mu mucha sadla medzi oči a štípala ho do viečok tak, že mu krv tiekla do očí, až nevidel. Ohnal sa čo najrýchlejšie rukou a muchu odohnal, ale mech stihol spľasnúť. V tom prišiel Sindri a prehlásil, že takmer všetko prišlo nazmar a vybral z pece veľké kladivo Mjöllnir, ktoré však malo o niečo kratšie porisko. Všetky predmety dal svojmu bratovi Brokkrovi a povedal mu, aby ich odniesol do Asgardu a vyzdvihol výhru.

Keď Loki a Brokkr predložili svoje dary, zasadli Ásovia na súdne stolice. O verdikte rozhodne Odin, Thor a Freyr. Loki dal Odinovi oštep Gungnir, Thorovi vlasy pre Sif, Freyrovi loď Skídbladnir a vysvetlil vlastnosti všetkých predmetov. Nato predložil svoje dary Brokkr. Odinovi dal prsteň Draupnir. Freyrovi diviaka zvaného Gullinbursti a nakoniec Thorovi kladivo Mjöllnir, ktoré malo len jednu chybu a to tú, že porisko bolo trochu krátke. Bohovia prehlásili, že kladivo je zo všetkých darov najvzácnejšie, pretože bude najlepšou ochranou pred obrami. Rozhodli sa, že trpaslík stávku vyhral. Loki trpaslíkovi ponúkol za svoju hlavu výkupné, ale o tom nechcel ani počuť. Loki prehlásil, nech si ho teda chytí. Keď ho však chcel chytiť, už bol Loki preč, lebo mal topánky, s ktorými mohol bežať vzduchom a po vode. Tak požiadal Brokkr Thora, aby ho chytil a to tiež Thor spravil. Trpaslík už chcel Lokimu sťať hlavu, ale ten sa vyhováral na to, že jeho krk nebol predmetom stávky. Tak Brokkr vzal remienok a nôž a chcel Lokimu prepichnúť diery do pier a zošiť mu ich, nôž ale nerezal. Tak vzal bratove šidlo a ním mu pery prepichal a následne zošil remienkom Vartari, aby sa už viac nemohol chvastať.

Nórská Runová Báseň[upraviť | upraviť zdroj]

runa Bjarkan

Loki je spomenutý v 13. strofe Nórskej runovej básne v spojitosti s vikingským futharkom – runou Bjarkan:

Staroseverčina:
Bjarkan er laufgrønster líma;
Loki bar flærða tíma.
Slovenčina:
Breza zo všetkých krov najzelenšie má listy;
Loki šťastím sršal zo svojej ľsti.

Podľa Bruca Dickinsa, pojem „Lokiho lesť“ odkazuje v básni na „Lokiho zodpovednosť z Baldrovej smrti. “

Sfilmovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Loki- Tom Hiddleston

Loki sa tiež objavuje vo filmoch Thor a Avengers, kde ho stvárnuje Tom Hiddleston.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Loki na anglickej Wikipédii. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Brokk na českej Wikipédii.