Preskočiť na obsah

Rainer Maria Woelki

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rainer Maria Woelki
kardinál Svätej rímskej cirkvi
Kolínsky arcibiskup
kardinál Rainer Maria Woelki v r. 2019
kardinál Rainer Maria Woelki v r. 2019
Erb Rainer Maria Woelki
Nos sumus testes
Sme svedkovia
Rainer Maria Woelki - podpis
Štát pôsobeniaNemecko Nemecko
Funkcie a tituly
Kolínsky arcibiskup
11. júl 2014 –
Predchodca Joachim Meisner Momentálne v úrade Nástupca
Predchádzajúce funkcie
Biografické údaje
Narodenie18. august 1956 (68 rokov)
Kolín nad Rýnom, Západné Nemecko
Alma materUniverzita v Bonne
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka14. jún 1985 (28 rokov)
Joseph Höffner
Kolínsky arcibiskup
InkardináciaKolínska arcidiecéza
Biskup
MenovanieJán Pavol II.
24. február 2003 (46 rokov)
Konsekrácia30. marec 2003 (46 rokov)
SvätiteľJoachim Meisner
Kolínsky arcibiskup
SpolusvätiteliaKlaus Dick
Emeritný kolínsky pomocný biskup
Norbert Trelle
Kolínsky pomocný biskup
Kardinál
Menovanie18. február 2012 (55 rokov)
Benedikt XVI.
Stupeňkardinál-kňaz
(2012 – )
Titulárny kostolSan Giovanni Maria Vianney
Odkazy
Rainer Maria Woelki na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Rainer Maria Woelki

Mons. Rainer Maria kardinál Woelki[1] (* 18. august 1956, Kolín nad Rýnom, Západné Nemecko) je nemecký rímskokatolícky duchovný kňaz, biskup, kardinál, ktorý je kolínskym arcibiskupom od svojho uvedenia do funkcie 20. septembra 2014 po zvolení Katedrálnou kapitulou za nástupcu Joachima Meisnera v tejto pozícii. Predtým pôsobil ako berlínsky arcibiskup.

Narodil sa 18. augusta 1956 v Kolíne nad Rýnom ako jedno z troch detí rodičom, ktorí boli na konci druhej svetovej vojny vyhnaní z Východného Pruska. Študoval filozofiu a teológiu na teologických fakultách univerzít v Bonne a Freiburgu im Breisgau. Dňa 14. júna 1985 ho kardinál Joseph Höffner vysvätil za kňaza pre kolínsku arcidiecézu.[2]

V rokoch 19851989 bol pomocným kňazom vo farnosti Panny Márie v Neuss. V roku 1989 pôsobil krátky čas ako vojenský duchovný v Münsteri. V roku 1990 sa stal súkromným tajomníkom kolínskeho arcibiskupa.

V rokoch 19972011 bol riaditeľom „Collegium Albertinum“, rezidencie pre významných seminaristov arcidiecézy študujúcich na univerzite v Bonne.[3] V roku 1999 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za kaplána Jeho Svätosti s titulom Monsignor. V roku 2000 získal na Pápežskej univerzite Svätého Kríža doktorát z teológie diplomovou prácou o ekleziologickej úlohe farnosti.

Dňa 24. februára 2003 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho biskupa diecézy Scampy a za pomocného biskupa kolínskej arcidiecézy. Vysvätený bol 30. marca 2003 kardinálom Joachimom Meisnerom. Za svoje biskupské heslo si zvolil „Nos sumus testes“ („Sme svedkami“).

Ako pomocný biskup dostal zodpovednosť za sever arcidiecézy vrátane miest Düsseldorf a Wuppertal a bol biskupským vikárom pre náuku viery a ekumenizmu a mal na starosti aj stály diakonát.

V rámci Nemeckej biskupskej konferencie sa stal členom Komisie pre povolania a ministerstvá cirkvi a pre vedu a kultúru. Bol tiež vymenovaný za poradcu Kongregácie pre katolícku výchovu Svätej stolice.

Berlínsky arcibiskup

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 2. júla 2011 pápež Benedikt XVI. ratifikoval Woelkiho zvolenie berlínskou katedrálnou kapitulou a vymenoval ho za berlínskeho arcibiskupa.[4] Oznámenie prišlo len dva dni po smrti Georga kardinála Sterzinského, ktorého rezignácia na správu stolice bola prijatá vo februári 2011.

Bol dosadený za berlínskeho arcibiskupa a 27. augusta 2011 sa formálne zmocnil jeho stolice. Jednou z jeho prvých úloh bolo pripraviť sa na príchod pápeža Benedikta XVI. do Berlína v septembri 2011 na jeho prvú štátnu návštevu Nemecka, jeho tretiu návštevu do svojej domovskej krajiny, odkedy bol zvolený za pápeža v roku 2005.

Dňa 6. januára 2012 Vatikán oznámil, že ho bude 18. februára spolu s 21 ďalšími vymenovaný za kardinála. Bol vymenovaný za kardinála-kňaza San Giovanni Maria Vianney a stal sa najmladším členom kolégia kardinálov v nástupníctve po Reinhardovi Marxovi z Mníchova. V tom istom roku však vymenovaním Baseliosa Cleemisa Thottunkala a Luisa Antonia Tagleho za kardinálov v novembri 2012 sa Woelki stal tretím najmladším kardinálom.

S jeho povýšením sa stal oprávneným voliť v budúcich pápežských konkláve a zostane oprávnený zúčastniť sa na každom, ktoré sa začne pred jeho 80. narodeninami 18. augusta 2036. Okrem svojich povinností v Berlíne bol vymenovaný za člena Kongregácie pre katolícku výchovu.

Bol jedným z kardinálov, ktorí sa zúčastnili na pápežskom konkláve v roku 2013, ktoré zvolilo pápeža Františka.

Kolínsky arcibiskup

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 11. júla 2014 bolo oznámené, že Woelki nahradí Joachima Meisnera ako arcibiskupa Kolína nad Rýnom. Oznámenie nasledovalo po ukončení komplikovaného procesu, ktorý riadi určenie nového kolínskeho arcibiskupa a ktorý si vyžaduje niekoľko úrovní cirkevnej a občianskej kontroly. Po Meisnerovom odchode do dôchodku zostavila arcidiecézna katedrálna kapitula zložená z popredných kňazov arcidiecézy zoznam kandidátov, ktorý prostredníctvom pápežského nuncia v Berlíne odovzdal pápežovi.

Bol inštalovaný v Kolíne nad Rýnom 20. septembra.[5]

V októbri 2016 ho pápež František vymenoval za člena Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí na päťročné obnoviteľné obdobie.

V apríli 2018 viedol skupinu siedmich biskupov, ktorí sa obrátili na Vatikán po tom, čo nemeckí biskupi schválili návrh, aby mohli protestantskí manželia katolíkov prijímať eucharistiu. Biskupi argumentovali, že nemeckí biskupi nemajú právomoc prijať takéto opatrenie.[6] Návrh na rozšírenie svätého prijímania zamietol 25. mája zvolený kardinál Luis Francisco Ladaria Ferrer, prefekt Kongregácie pre náuku viery, ktorý povedal, že existuje „séria veľmi dôležitých problémov“.[7]

Dostal druhú správu, ktorá bola zverejnená v marci 2021. Nezistila jeho chybu, ale viedla ho k suspendovaniu niektorých diecéznych úradníkov a podnietila Stefana Hesseho, arcibiskupa z Hamburgu, aby ponúkol svoju rezignáciu kvôli krokom, ktoré podnikol ako vysoký úradník v Kolíne nad Rýnom.[8]

Dňa 23. marca 2021, týždeň po zverejnení správy, Woelki odmietol rezignovať s tým, že „takéto odstúpenie by bolo len krátkodobým symbolom“.[9] Keď kardinál Reinhard Marx v júni 2021 ponúkol svoju rezignáciu s odvolaním sa na škandály sexuálneho zneužívania, jeho čin bol vnímaný ako kritika Woelkiho odmietnutia rezignovať.[10] V septembri sa stretol s pápežom Františkom a ponúkol svoju rezignáciu, ktorú pápež odmietol prijať, namiesto toho vyhovel svojej žiadosti o šesťmesačnú dovolenku na duchovné rozjímanie.[11]

2. marca 2022 opäť ponúkol pápežovi svoju rezignáciu.[12]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Rainer Maria Card. Woelki [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  2. Rainer Maria kardinál Woelki [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  3. Z Kolína s láskou – Woelki do Berlína [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  4. INÉ PÁPEŽSKÉ AKTY [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  5. Woelki nový kolínsky arcibiskup [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  6. Nemeckí biskupi a predstavitelia Vatikánu sa stretnú 3. mája, aby diskutovali o prijímaní [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  7. Nemeckí biskupi reagujú na rozhodnutie Vatikánu [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  8. Nemecký arcibiskup ponúka rezignáciu po kritike zneužívania [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  9. Kardinál Woelki po správe o zneužívaní odmieta rezignovať [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  10. Nemecký arcibiskup ponúka rezignáciu pre „katastrofu“ cirkevného sexuálneho zneužívania [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  11. Pápež odmieta rezignáciu nemeckého kardinála Woelkiho a udeľuje 6-mesačnú dovolenku [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  12. Kolínsky arcibiskup ponúka rezignáciu pre škandály so zneužívaním [online]. . Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rainer Woelki na českej Wikipédii.