Redaktor:Bronto/Archív 2005/II

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Z každého rožku trošku[upraviť | upraviť kód]

Bronto, je to super praca, co robis, ale bojim sa, ze vela Tvojich uprav hranici s tym, ze miesto encyklopedie to bude "dohado-logia". Proste ked sa rozhodnes editovat tak citlive veci ako historia, nestaci len presvedcenie, ze je to tak. Viem, ze to, ze som to studoval nic neznamena, ale aspon viem, co je vseobecne akceptovane. Treba mat v sebe silu, ze budes objektivne presadzovat veci vseobecne akceptovane, ak ked sa Tebe nepacia. Napriklad o pojmoch ako feudalizmus alebo o vyvoji Slovakov sa mozeme bavit cele hodiny. Napriklad aj v "diskusii" k tomu ktoremu heslu. Ale od Teba by som privital skor "filtrovanie" subjektivizmu v jednotlivych heslach, mam pocit, ze casto ho tam sam pridavas. Skus nad tym porozmyslat, diki.

Arxi 

Je to presne naopak, JA som pridal všeobecne akceptované veci a teda ak je nutné, tak rôzne pohľady na vec. To, čo máš napríklad v 20 rokov starom skripte, nie je "všeobecne akceptované". A pokiaľ ide o feudalizmus ako pojem, tak sú názory slovenských historikov s prepáčením absolútne nepodstatné, už aj preto, že všetci ostanú až do smrti (hoci aj podvedome) marxisti a preto, že nemajú k dispozícii ani základnú svetovú literatúru. Pokiaľ ide o Slovákov, spísal som len fakty (všetko texty SAV), intepretáciu prenechávam iným. Napríklad to, že kniežatstvá vznikli až okolo 900 je dohad, správne má byť: je doložené, že existujú až vtedy a je veľmi pravdepodobné, že existovali už skôr (jednak to dá logika a jednak si prečítaj napríklad Steinhübela, staršie Štefanovičovú). Ale nebazírujem na tom. Ja aj mimochodom zaujímavé, že z si asi nečítal(a) všetku slovenskú literatúru, ktorú sám dole uvádzaš, lebo tam píšu o Slovákoch sčasti niečo úplne iné. Ale na hlbšiu diskusiu teraz nemám čas.Bronto 22:57, 23 november 2005 (UTC)


Pojdem od konca. Nie, naozaj som necital vsetko co uvadzam. Neviem preco zase ides na vec osobne. Mojim cielom nie je ludom odporucat MOJU kniznicu, ale veci, ktore su vseobecne povazovane za hodnotne a prinosne pre laikov, pripadne zaujemcov o tu ktoru oblast. S tym rokom 900 si sa sekol, asi si chcel napisat napisat 800, ale to je v poho. Steinhubel je historik, Stefanovicova archeologicka. Urcite by nenapisala nieco, co sa archeologicky neda dolozit. A tym je napr. vznik hradisk pred poslednou dekadou 8. storocia. A bez hradisk a zodpovedajuce materialnej kultury hovorit o kniezactve samozrejme mozeme, ale pre mna je to potom len taranie. Rovnako jazykoveda nemoze vela povedat k 7. ci 8. storociu, ked prve toponyma mame k storociu 9.

Texty SAV rovnako podliehaju roznym vplyvom - tvoj (ne)oblubedy marxizmus kedysi, moje (ne)oblubene narodovectvo (za kazdu cenu) teraz. Ale o to mi neslo. Skor o to, aby sme "zaver" (nejakeho historickeho skumania) nenazyvali "fakt".

Prezradim Ti, ze ziadne skripta na historiu neexistuju a ani pred 20. rokmi neexistovali. Ale to je zase irelevantne - ide skor o to, aby sa ludom podala kvalitna nezaujata informacia. Aj tak budu existovat extremy na oboch stranach - autochtonisti, ktori potiahnu Slovakov do doby zeleznej, ale aj skeptici, ktori sa budu hadat o tom, ze nasa historia zacal v roku 1993. Tvojou ulohou je udrzat tieto extremy na uzde, pripadne presuvat "alternativne" nazory do prislusnych kapitol, podkapitol, diskusie, atd...

No a nakoniec marxizmus u slovenskych historikov. To, ako si ich hodil do jedneho vreca nie je o nic menej "marxisticke". (Alebo pripadne iny extrem, ktory ludi daval do jedneho vreca, potazmo oploteneho tabora.) Pravdepodobne aj nepravdive, ale na rozdiel od Teba si nemyslim, ze dokazem posudit vsetkych historikov na Slovensku. Ale spat k meritu veci. Ak ide o definiciu tak zloziteho pojmu ako feudalizmus, mal by si ukazat viac tolerancie a rozhladenosti, pretoze potom si to ty, kto dominante podsuva svoj nazor na vec. Nazor, ktory ani na kritickom antimarxistickom zapade nepredstavuje majoritu a napr. pre mna hranici s rovnakym zneuzitim toho pojmu, ako predviedli marxisti.

Arxi 

Osobná nie je ani čiarka. Po druhé, v článku feudalizmus som presne opísal, ako pojem vznikol, môj názor tam nie je. Nechápem, čo zase máš (ad Levanta), proti prezentácii viacerých definícii a podrobností a nie len jednej definície, ktorú si neviem kde vyčítal(a). Je to ešte horšie ako si myslíš, to, čo sa tu učilo a dodnes učí (lebo ja viem, čo sa slovenskí vysokoškoláci učia a ako vidím feudalizmus stále končí 1848) sú veci, ktoré si z politických dôvodov doslova vymysleli Lenin a Stalin, a tvoja reakcia ukazuje, že si toho na Slovensku nikto nie je ani len vedomý, nie to ešte, aby bol schopný reflektovať a vôbec reagovať na medzinárodnú diskusiu o pojme. A zamysli sa, akú si pôvodne napísal(a) "definíciu" (vojenskí bojovníci a podobne) a ako sa taká definícia hodí napríklad na 19. storočie. Ale veď čo, hlavne, že máme zaškatuľkované dejiny, pekne od otrokárstva ku kapitalizmu, veď je to také "jednoduché"...Inak platí, to čo som už napísal hore. Ďalej, o tom, čo si myslia historici na západe ma ty poučovať nebudeš, ale ja teba. A mal(a) by si si to naštudovať, keď si si toho nie vedomý(á) ani pri takýchto základných veciach. A pokiaľ ide o Slovákov, čo som napísal sú "fakty" v takom zmysle, v akom v histórii a jazykovede o faktoch možno vôbec hovoriť. Nič neinterpretujem. A opakujem, všetko sú citáty od najväčších odborníkov a texty SAV (možno by si si mal(a) niekedy prečítať aspoň nejakú literatúru). Keby som tam ale napríklad zahrnul Kučeru a Steinhübela, tak by podľa najnovšej literatúry Slováci existovali trebárs už v 7. storočí, lebo to vlastne slovenskí historici dnes tvrdia, keď si naozaj PREČÍTAŠ tie knihy. Ale neurobil som to a odo mňa tam nie je ani čiarka. A ak nemám používať texty SAV (mimochodom všetky staršieho dáta, takže podľa tvojej interpretácie nenárodovecké) a najväčších odborníkov, tak aké texty potom - nejaké obrázkové dejiny?? A pokiaľ ide o jazyk, tak máš smolu, ale presne to, čo som napísal, tvrdia (mimochodom už dobre dávno) slovenskí jazykovedci, iná "verzia" neexistuje. Asi si to "nevycucali z prsta". Mal by si sa s nimi porozprávať. Existuje totiž aj niečo, čo sa volá porovnávacia jazykoveda a podobne. A na záver, ak tvrdíš, že slovenské texty sú národovecké, tak si evidentne nečítal(a) dejiny, ktoré si dnes píšu a sa učia iné európske štáty (v čase tzv. globalizácie), potom by si videl(a), čo to je "národovecké". Bronto 18:23, 24 november 2005 (UTC)


Uz len strucne...

  • proti viacerym definiciam nemam nic, len by bolo dobre podovat ich ludom zrozumitelne (Ja uz sa necitim opravneny vytvarat/editovat tu nic, hlavne nie Teba - ale ten Feudalizmus sa podla mna da dako lepsie podat aj obycajnym ludom, nielen mne/Tebe/znalocom temy.) Takze toto ber ako prihovor za "obycajnych" ludi...
  • co sa na Slovensku uci, to je strasne skoro vo vsetkych oblastiach vied, mozno okrem matiky a fyziky... To vsetci vieme. Plati to aj o historii...
  • co si vymyslel Stalin alebo Lenin, to neviem, ich spisy som nestudoval, ale predpokladam, ze dake prevratne hlboke usudky o feudalizme nerobili oni, ale daki "docenti stranicke skoly". Ale pevne verim tomu, ze Tvoje informacie o marxistickej historiografii su lepsie ako tie moje (ktore sa blizia k nule, to otvorene priznavam) a ze teda nerozpravas len tak do vetra (vid Stalin)!
  • definicie ktore som pisal, nie su vyplodom mojho akademickeho (ne)vzdelania ale skor sedliackeho (ne)rozumu a snahy poskytnut ludom akusi hmatatelnu definiciu (o ktorej nasledne pisem, ze je problematicka a nerobi si ziaden narok na objektivnu ci absolutnu platnost...).
  • zahranice diskusie naozaj nemam moznost sledovat z prvej ani druhej ruky, este tak mozno z tretej ci stvrtej, necham sa rad poucit o aktualnom stave tychto diskusii. Mne sa len zda, ze minimalne Nemecko, Francuzsko a Anglicko nevidia na svojich wiki-strankach veci tak jasne ako Ty (v pripade feudalizmu). Ale to je vec pohladu.
  • SAV a slovenski vedci. Nuz takto - Kucera, Steinhubel, Caplovic - vsetci traja maju jasne vyhranene nazory na to, kam az mozeme Slovakov "potiahnut", akceptujem vsak vedecku erudovanost tejto trojice (na rozdiel od (skutocne stareho komunistu, apratcika, dnes katolika) B. Chropovskeho), snad este doplnit Marsinu by bolo treba (k tym erudovanym samozrejme). U Kuceru vidiet aj vyvoj od starsich nazorov k tym novsim. Monografie Steinhubela ani Caplovica som necital (iba studie), nie ale zo zaujatosti ci hluposti (ako naznacujes?). To ale predsa neznamena, ze nemozem mat vlastny nazor na zaklade kritik a recenzii (vid Dušan Třeštík). Predavat ludom sa snazim akesi kompromisne stanovisko, kde sa vyvarujem extremnym poloham a kde nepojdem proti tomu mojmu mizernemu sedliackemu rozumu ("Ked v pocas 8.storocia nemame centralne hradicka, nebudem rozpravat o kniezactve").
  • Nie som znalcom jazykovedy, ale to, co som cital (Krajcovic), vo mne nevzbudilo dojem, ze by posuvali vznik slovenskeho jazyka do 7., 8., alebo ineho storocia. To je isto aj spravne, pretoze pri nedostatku pisonosti mozu konstatovat iba vyvoj v sirsich suvislostiach - to jest pritomnost praslovanskeho jazyka na Slovensku (ramcovo 5.-10. storocie) a odlisnost Slovenskeho a inych slovanskych jazykov pre storocie 11., kedy mame pisomne dokumenty (Teda z toho jasny zaver, ze slovencina musela vniknut predtym a isto sa vyvyjala dlhsie a postupne, ze ano). Dolezite je zhodnotit tieto odlisnosti voci susednym jazykom plus vypozicky do Madarciny. Ale nenasiel som ani take (pre mna) zakladne zhodnotenie, ktore by jasne hovorilo o tom, ci tie vypozicky su jednoznacne SLOVENSKE alebo SLOVANSKE (t.j. ci sa v takej forme objavili aj v inom, napr. juzno-slovanskom jazyku! - Pretoze toto je argamunt Madarskych jazykovedcov/historikov, ktoreho vyvratenie by mna naramne potesilo.)

- Inak ak je tu daky jazykovedec, rad by som ho tymto poziadal o zapojenie sa do nasej debaty. :o)

  • Dalej sa zmienujes o zdrojoch. Nie, istotne nehovorim, aby sme cerpali z dakej komixovej literatury, ani z Ilustrovanych dejin Slovenska od Spiesza, skor navrhujem diela, ktore maju vseobecne velmi vysoke odborne hodnotenie, teda dufam, ze aj u Teba (Kováč, Dušan: Dejiny Slovenska. Praha, Nakladatelství Lidové noviny 1998.), aj ked viem, ze prave ich "mainstreamovost" ci "kompromisnost", alebo "miernost" sa nemusi kazdemu pacit.
  • Na koniec "narodovectvo" a dejiny nasich susedov. Zial bohu, nie som tak siroko orientovana a skvela osobnost ako Ty, naozaj nestiham sledovat, co sa vsade v Europe produkuje, som rad, ze sledujem aspon diskusie na Morave a v Cechach, som rad, ze vychadza vela kvalitnych historickych knih (napr. tie co som odporucil v stredoveku). Som naopak nerad, ked sa dozvedam, co sa pise u nasich juznych susedov, no a samozrejme ze ma chytaju zachvaty, ked sa zjavi nieco ako Eggers. Viem aj to, ze napriklad Fini ci Estonci si kladu svoju historiu do mezolitu - lebo skutocne odvtedy sa tam neudiali ziadne vacsie etnicke posuny (okrem nedavnych (Svedi, Nemci, Rusi)). To vsak neznamena, ze budeme (ako B.Ch.) hladat korene Slovanov v Badenskej kulture (pretoze je to nezmysel, co dufam uznavas aj Ty). Takze moj odkaz k tym susedom - treba sledovat co pisu hlavne nasi najblizsi susedia, a treba sa snazit reagovat na tieto stanoviska uvazene a odborne. Zial bohu, tato postmoderne doba viac nahrava ludom ako Eggers, ktory vyhlasi, ze Velka Morava je vymyslom komunistov a marxistickych historikov a vsetci mu to zeru, lebo je to moderne a revolucne.
  • Naozaj koniec: Myslim si, ze takato diskusia by mohla byt zaujimave aj pre inych, pouvazuj o jej presune (resp. presune jej casti) k dakemu zodpovedajucemu heslu, ak Ti to nebude vadit samozrejme. To je vsetko.
Arxi 


  • Můžete mi prozradit proč považujete moje stránky o přehledu atraktivních míst v jednotlivých krajích za irelevantní? Pracoval jsem na tom celý poslední týden, sháněl co nejvíce informací různě poházených po internetu (+ mých vlastních znalostí) a dával je dohromady. Vybíral jsem tam ty nejlepší odkazy na stránky, s kterými nemám vůbec nic společného, apod.
  • To má byť vtip? Celý týždeň si zháňal odkazy z 1 komerčnej stránky na slovenské kraje??? Keď už chceš pridávať linky, tak tam patria oficiálne stránky tých krajov a nie takéto linky. Po druhé, toto nie je zbierka linkov, ale encyklopédia, a linky tu vlastne ani nemajú byť, ale články, takže ten týždeň si mal stráviť písaním článkov. Googlovať vie každý. Bronto 02:02, 23 október 2005 (UTC)


  • Vieš mi povedať ako si prišiel na to, že Opatová je osada?

To je len kategória, ktorú som tam zatiaľ dal, kým sa niekto nevyjadrí. Neviem, kam inam to mám zaradiť.Bronto 20:34, 13 október 2005 (UTC)

  • Čo sa týka toho teorému -- zmenil si to na veta, ja som tam chcel nechať hypotézu, pretože to (tá jeho formulácia) je vraj nesprávne. Ak vieš, či je v slovenčine slovo teorém, tak mi ho vysvetli, pretože ja som sa s ním na univerzite nestretol (a je tých teorémov v tom článku viac).
Aha, už si ho doplnil, som si nevšimol. Tak čo hovoríš na to použitie pojmu v tom článku? Helix84.JPG helix84 02:27, 5 október 2005 (UTC)
V angličtine theorem znamená najčastejšie jednoducho vetu, poučku, čiže tak to bolo myslené. To je jedna úroveň. Druhá úroveň je, či je to správne použité - ale keď sa to tak vezme, kto hovorí, že nejaká "veta" musí byť aj správna? - lebo vždy sa vychádza z niečoho, o čom si myslíš, tak toto proste predpokladám ako dané, a vždy sa možno niekde pomýliť. :) Bronto 03:30, 5 október 2005 (UTC)
podľa KSSJ 1987 je to tá teoréma a nie ten teorém, a znamená všeobecne platná poučka--Otm 22:27, 27 október 2005 (UTC)
Lenže my sme tu hovorili o angličtine...Bronto 23:22, 27 október 2005 (UTC)
  • CPU/základná jednotka/procesor -- tvoju poslednú úpravu som zatiaľ nepochopil, ale asi si ešte neskončil, tak počkám. Ale robíme z toho riadny guláš :)
Кеď sa ide do detailov, je v pojmoch VŽDY guláš...Raz na to prídeš..:))) Bronto 03:30, 5 október 2005 (UTC)
To mas pravdu, cym viac to cyklicky citam, tym viac drobnych nepresnosti nachadzam, ktore to zamotavaju. Ale už to bolo celkom fajn, len ta posledna uprava sa mi nepaci (Základná jednotka procesora premiestnená na Základná jednotka (počítač)). Premiestnime ho na Základná jednotka počítača. A ten posledny bod v tom kontexte dava zmysel. Mozem ho este trochu upravit. Helix84.JPG helix84 03:39, 5 október 2005 (UTC)
Ten posledný bod by bol - ked uz tak - "základná jednotka (skupiny) počítačov", ale hlavne sa to oficiálne volá len "Základná jednotka", takže to "počítača" by tam vlastne bol len pre nás, aby sa to neplietlo, ale teraz sa to už nepletie, keď je rozlíšenie Základná jednotka.Bronto 03:59, 5 október 2005 (UTC)
Ide len o to, ze nemam rad zatvorkove rozlisenia, ked nemusia byt. Potom su 1) krajsie nazvy 2) lepsie sa robia wikilinky. Premiestnim to. Helix84.JPG helix84 04:07, 5 október 2005 (UTC)
  • A mohol by si si na diskusnej stránke vytvoriť archív, takto sa to veľmi dlho načítava. Viem, je to otázka osobnej preferencie, tak urob ako sa ti páči. Helix84.JPG helix84 02:15, 5 október 2005 (UTC)
Dobrý nápad.Bronto 03:30, 5 október 2005 (UTC)
  • Len jeden detail: "niake" sa píše "nejaké". Učíme sa po celý život ;) Helix84.JPG helix84 08:03, 6 október 2005 (UTC)
    • Neviem, na čo narážaš, ale tak to nie je správne. Niake je subštandardný výraz s rovnakým významom ako nejaké. Nemôžeš povedať, že nejaké "sa píše" niake, lebo to sú dve slová. Bronto 21:58, 9 október 2005 (UTC)
      • No dobre, ja len ze som to este nikdy nevidel napisane, tak som chcekol tvoj online KSSJ aj SLEX a nebolo to tam :/ Helix84.JPG helix84 22:47, 9 október 2005 (UTC)

CPU, FPU atd.[upraviť | upraviť kód]

Prestan prosim menit clanky o CPU, FPU pokial si nieco nenastudujes o problematike. A uz vobec nie revetovat moje zmeny ak tomu nerozumies. Iba sa tym zhadzujes. Vyplodit nieco ako:

Centrálny procesor, presnejšie procesor CPU alebo procesor základnej jednotky, veľmi často jednoducho CPU alebo základná jednotka alebo procesor (tiež: procesor ústrednej jednotky, ústredný procesor) je hlavný procesor počítača.

alebo

Jednotka pre operácie s plávajúcou desatinnou čiarkou (skr. FPU, z angl. Floating Point Unit) alebo matematický procesor (skr. MCP, z angl. MathCoprocessor) alebo numerický (ko)procesor je koprocesor vykonávajúci operácie s číslami s plávajúcou desatinnou čiarkou rýchlejšie ako CPU.

no radsej sa nevyjadujem...

P.S.: Niektore tvoje zmeny v tejto oblasti boli OK, ale tymto iba ukazujes, ze nevies o IT az tak vela. ;-) --Maros 18:37, 6 október 2005 (UTC)

Toto nemá nič s IT ako takým spoločné, ide jednoducho o to či poznáš správne slovenské NORMOVANÉ výrazy alebo nie. A keďže ja s tým dennodenne pracujem, tak ich poznám. Jediné, čo ty poznáš, je že TY a veľa ľudí (mimochodom vrátane mňa) používaš ten NESPRÁVNY a NESYSTEMATICKÝ názov. Takže, ak mi neuvedieš SLOVENSKÝ oficiálny zdroj, podľa ktorého sa to najnovšie (lebo je dosť možné, že to v posledných pár rokoch pod tlakom verejnosti zmenili) volá centrálna procesorová jednotka tak to budem donekonečne presúvať, pretože CPU sa jednoducho odjakživa volá základná jednotka či sa ti to páči a či nie a ten procesor sa volá jednoducho procesor základnej jednotky, pretože CPU/základná jednotka nie je pôvodne len procesor, hoci si to 95% ľudí myslí. Centrálna procesorová jednotka to byť nemôže, pretože by to jednak obsahovo odporovalo pôvodnej, teoretickej a anglickej definícii CPU, ktorá zahŕňa prinajmenšom aj operačnú pamäť (pozri napríklad Britannicu), a jednak je to linguistický nezmysel, lebo sa tým výrazom práveže (pôvodne) nemyslí procesorOVá ale proceSNá jednotka, to len bežní ľudia si myslia, že sa tým myslí procesor a preto ten "názov" vznikol. Ale to s takými vecami treba aj prichádzať do styku, a nie len vedieť ako niečo ľudia bežne volajú (aka vedieť googlovať)...

A pokiaľ ide o to druhé, v tom sa síce nevyznám, ale ani som to nepísal...Mimochodom na internete nájdeš špeciálnu českú stránku, kde máš tie názvy ešte aj v tabuľke aj s komentármi, takže neviem, na čo zas akože "prišiel". Ale prekvapený teda vôbec nie som.Bronto 23:53, 6 október 2005 (UTC)

Dodatok: Ten matematický koprocesor si opravil správnym smerom, ale si to prehnal. Ak dobre rozumiem tej českej stránke, je medzi FPU a MCP predsa len aspoň formálne rozdiel, takže si tam mal nechať aj "jednotka...". Opäť platí, nie je podstatné, čo poznáš ty, ale čo je správne. Bronto 00:00, 7 október 2005 (UTC)

  • na dnes som uz skoncil, ale zajtra sa na to pozriem. Co sa tyka FPU a MCP tak je to to iste. Este pred 12 hodinami som si tiez myslel, ze je v tom formalny rozdiel ale precital som od vtedy asi pol webu a teraz si myslim, ze sa jedna o to iste. Este uved link na tu cesku stranku - zajtra sa na to pozriem. --Maros 00:20, 7 október 2005 (UTC)
    • no len aby som ju znova nasiel, takych tam je urcite tisic...Bronto 00:35, 7 október 2005 (UTC)...Ale našiel: [1], posud sam ...


Bohuzial sa jedna o oblast, v ktorej existuje mnoho "expertov", s ubohou anglictinou (t.j. poznaju par anglickych terminov, ktore pouzivaju aj v slovencina a samozrejme ich nevedia prelozit do slovecniny). Z toho vyplyva ten chaos, ktory je v tejto oblasti. Co sa tyka CPU, tak ta sa vseobecne v odbornych clanokoch preklada ako "centralna procesorova jednotka", ale pouziva sa dalej zjednodusena verzia (µ)procesor. Pochybujem, ze existuje nejaky normovany nazov z napr. JULS SAV. Skor by som povedal, ze sa v odbornych oblastiach musime spolahnut skor na odbornu literaturu a terminy pouzivane v nej.

Pises "CPU sa jednoducho odjakživa volá základná jednotka či sa ti to páči a či nie a ten procesor sa volá jednoducho procesor základnej jednotky". Mozes uviest zdroj? V oblasti sa uz istu dobu pohybujem, ale nemozem povedat, ze by som sa s tym casto stretaval. Pojem zakladna jednotka sa objavuje iba velmi zriedkavo, ale "zato" vzdy v inom vyzname. Preto si myslim, ze stranka základná jednotka počítača je v poriadku, ale urcite by som z toho nerobil oficialny termin. Samozrejme viem, ze ak by CPU bolo prelozene doslovne, tak by to bola procesna a nie procesorova jednotka. Preco sa ustalil pojem procesorova neviem - mozno iba kvoli tej vyssie popisanej jazykovej expertizy pocitacovych pionierov na Slovensku :-).

Ak tu spominas Britannicu, tak to si si vybral pre tento pripad zly zdroj. Maju v tom tiez bordel, pozri:

Este pokial sme pri zdrojoch – Ked spominas "špeciálnu českú stránku" tak ta sa napadne podoba na ine clanky, ktore som videl na internete. Je to viac menej preklad a tak sa potm mozes pozerat aj na tu tabulku.

Zhrnutie: Za normovane nazvy v teto oblasti by sa mala brat odborna literatura, kde sa CPU preklada ako centralna procesorova jednotka, skratene (mikro)procesor. --Maros 08:55, 8 október 2005 (UTC)

(1)Pochybuješ zle, na počítače existujú (už veľmi dávno) presné normy (ISO/EC), ktoré sa potom oficiálne preberajú ako STN (predtým ČSN). Dúfam, že nemusím vysvetlovať, čo to norma je. Alebo ako vidím asi áno. Presne tak, ako si nemôžeš nazývať rôzne nástroje a stroje ako chceš (teda môžeš, ale doma alebo nazáväzne), nemôžeš si ani nazývať jednotlivé časti počítača ako chceš. A tie normy explicitne (posledná, ktorú som našiel je konkrétne z roku 1992, ak by som chcel nové, musel by som si tie normy asi kúpiť, lebo ani na internete nie sú) obsahujú definície a názvy práve preto, aby nerozhodovalo, čo si kto myslí, ale ozajstní experti, ktorí berú do úvahy aj názvy všetkých ostatných častí a podobne. Ja som na to rýchlo pozrel a je tam, tak ako vo všetkých odborných slovníkoch, explicitne napísané CPU = "základná jednotka", vrátane toho významu "len procesor". (2) Tie články v Britannice len dokazujú, že sa to slovo rôzne chápe, čo som aj (pôvodne) zohľadnil a čo je aj logické, pretože ide vlastne len "central unit", kde si každý to "central" vysvetľuje inak. Presne tak ako sa rôzne chápe "základná jednotka". (3) Asi som to doteraz nevyjadril dosť jasne: "centrálna procesorová jednotka" nie je slovenský názov, je to len obľúbený (a zlý) doslovný preklad, čo pri počítačovej terminológii je bežné. A tie "odborné" knihy (ale ktoré vlastne napríklad?) píšu odborníci na IT, nie na terminológiu, a tí všetci jednoducho doslova prekladajú anglické názvy, aby mali pokoj. Takže, ako som už hore povedal, ak mi neuvedieš zdroj (napríklad nejakú nedávnu normu), podľa ktorého je CPJ normovaný slovenský názov, tak ten názov jednoducho nemôže ostať. Rozumej to tak, že keď mi ten zdroj nájdeš tak to s veľkou radosťou nechám tak a sám začnem presadzovať výraz CPJ. Ale toto naozaj nie je len tak hocijaký výraz a nemôžeme prijať princíp, že keď sa vo vede a technike dosť veľa ľudí "mýli", tak to prevalcuje všetko ostatné (Stichwort "Zem je stred vesmíru"). (4)Ak chcete konkrétny návrh, (kedže tu proceor základnej jednotky alebo základná jednotka očividne neprejde) tak navrhujem dať to pod anglický názov, na začiatok pridať šikmým "pre ostatné významy CPU pozri Základná jednotka", ale stále ostáva problém ako v úvode hodnotiť ten tebou navrhovaný názov, ktorý je proste zle, lebo to je len doslovný (zlý) preklad. Bronto 18:46, 8 október 2005 (UTC)

Mimochodom to FPU, ale to je úplne iný problém, som pozeral tiež, presne mi to vyletelo, ale bolo to myslím niečo ako "jednotka pohyblivého poriadku čiarky" alebo tak nejak. A po druhé, v probléme či FPU a MCP je to isté, predsa nevadí, ak je to preklad, to je medzinárodný problém. Tak ako tomu článku teda rozumieš ty?Bronto 18:46, 8 október 2005 (UTC)

  • K CPU - Ak si myslis, ze podporujem aby sa nejake popularne mena namiesto presnych pomenovani, tak tomu tak nie je (s navrhmi aky tu prezentoval Atomique nizsie zasadne nesuhlasim). Vyraz CPJ sa normalne pouziva (napriklad na univerzitach), co sa o zakladnej jednotke povedat neda. Normy doma nemam, a kedze som v zahranici ani sa k nim nedostanem. V kazdom pripade ale suhlasim s tvojim kompromisom a presuniem stranku na CPU.
    • Ja viem, ty si si jednoducho našiel na internete nejaké univerzitné stránky a myslíš si, že tým pádom je to správne. Ale to čo som napísal hore pre doslovné preklady platí aj pre univerzity. Ale vieš čo, napíš jednoducho linky na tie univerzity, ktoré považuješ za smerodajné a nejako to tam zakomponuje...
      • Ja som tuto problematiku studoval, takze vyrok "...jednoducho našiel na internete nejaké univerzitné stránky a myslíš si, že tým pádom je to správne..." je trochu mimo. Ak chces vidiet ako nam to bolo podavane (aspon na uni, kde som studoval), tak sa pozri tu. Zaklad je popisany v lekcii 1, ale nieco aj v lekcii 4. --Maros 09:38, 9 október 2005 (UTC)
        • To nič nemení na tom, čo som povedal hore. A mimochodom, uvedomuješ si, že si texty Helixovej univerzity označil za kompletne terminologicky nevhodné (lebo sa ti to práve hodilo), ale texty tejto (tvojej?) univerzity za vhodné (lebo sa ti to práve hodilo) ...:)) Treba byť aspoň konzistentný :)Bronto 21:58, 9 október 2005 (UTC)
          • Pri Helixovy som napisal, ze ak ich to tak ucili, tak by sme ich terminologiu nemali brat v uvahu. Skor si ale myslim (helix, neber to osobne ;-)), ze ten termin helix jednoducho prelozil. Nekonzistenciu jeho terminov si uz vsimam dlhsie. Predpokladam, ze na skole by im urcite nohovorili o plavajucej ciarke, ked v tomto konkretnom pripade je ustaleny (a vsade pouzivany) termin pohybliva. V skratke, texty Helixovej univerzity som označil za kompletne terminologicky nevhodné iba pod podmienkou, ze ich to tak ucili, comu neverim. Takze ako vidis som konzistentny :-))) --Maros 12:45, 10 október 2005 (UTC)
            • Hľadal som to v materáloch na prednášky, našiel som to tam. Predpokladám, že ten, kto ich pripravoval to tiež len preložil. Ako som už uviedol, nesústredíme sa na používanie správnej terminológie, ale na pochopenie fungovania IT. Čo sa týka iných termínov v článkoch, ktoré som nedávno prekladal, keďže nie som fanúšikom poslovenčovania toho, čo netreba, často som ponechal anglický názov. Smelo to zameň termín tam, kde je ustálený, nemám nič proti tomu, len som to nechcel robiť ja. Helix84.JPG helix84 13:01, 10 október 2005 (UTC)
  • Este maly dodatok: CPU nikdy (na rozdiel od slovenskej zakladnej jednotky, ktora je nejednoznacna - to si celkom dobre popisal) neobsahuje pamat. V tom clanku sa Britannica jednodcho myli.
    • Nemýlili. Oni iba opísali, čo CPU pôvodne znamenalo (a vlastne ešte stále znamená). Pôvodne bolo CPU (nezabúdaj, že počítače nevyzerali vždy tak ako dnes) teoretický pojem aj s pamäťou a okolo toho a samotný (dnešný) procesor bol "basic processing unit". Problém je v tom, že dnes sa pod CPU v 80% prípadov chápe len procesor (čo je vlastne výsledok chyby, ale to je nakoniec irelevantné), a to ja ani nepopieram. A medzi základnou jednotkou a CPU nie je rozdiel preto, že naše normy (pochopiteľne) vznikli priamo či nepriamo prekladom anglických (Česko-Slovensko predsa nebol trendsetter pre počítače) a jednoducho v normách (podľa mňa nevhodne) určili že central processing unit sa bude volať základná jednotka. Také je to jednoduché. Ale ako som už spomenul, nevylučujem, že sa to posledných pár rokov zmenilo, len neviem ako to mám "rozumným" spôsobom overiť, na internete bohužiaľ žiadne slov. normy nie sú.
      • Tak ako si to popisal v clanku je to OK. --Maros 09:38, 9 október 2005 (UTC)
  • K FPU - tabulka popisuje rozne anglicke mena pre matemeticky koprocesor a ich preklady. --Maros 19:37, 8 október 2005 (UTC)
    • Ja som myslel prvý odstavec textu, z ktorého akoby vyplývalo, že matematický koprocesor je každý koprocesor... --Bronto
      • Aha, kedze mnohí su lenivy a povedat matematicky koprocesor je im dlhe, tak volaju "matematicky koprocesor" jednoducho "koprocesor". Nechcel som to tam zo zaciatku dat, ale uz som to tam vlozil. Nie je to sice celkom spravne, lebo existuje viacero typov koprocesorov ale ked to tak niektory volaju... Ak si myslel narazku na to, ze pojem koprocesor uz nie je aktualny tak to je blbost. Este stale existuju ine koprocesory a aj hoci sa matemeticky koprocesor integruje do procesora to este neznamena, ze neexistuje. --Maros 09:38, 9 október 2005 (UTC)
        • OK. Chápem. Bronto 21:58, 9 október 2005 (UTC)

Navrhujem, aby sme si na niektoru diskusnu stranku najprv spisali strucnu hierarchiu terminov okolo procesora, poupravovali je, dohodli sa na nej, a potom podla nej upravovali strukturu a obsah clankov. Mam na mysli nasledovnu hierarchiu -- z coho sa sklada (upravte co je zle, diskutujte):

  • zakladna jednotka
    • procesor základnej jednotky = CPU
    • pamäť
    • matičná doska
    • vnútro skrinky
  • CPU
    • procesor CPU
    • FPU

Myslim si, ze konsenzus na zakladnych veciach pred upravami by zabranil mnozstvu kontraproduktivnych revertov. Helix84.JPG helix84 08:38, 7 október 2005 (UTC)

Ja som tú terminológiu v článku Základná jednotka myslím ozrejmil celkom jasne.Bronto 18:46, 8 október 2005 (UTC)

Nie som expert na slovenske terminy v tejto oblasti, vyhybam sa im, kde sa len da a pouzivam vzdy anglictinu, ale ak by sa malo hlasovat, tak by som sa priklanal za nazvy, ktore by boli co najvernejsimi prekladmi anglickych vyrazov, ktore maju aj svoju logiku aj su presne zauzivane. Cize:
  • CPU by som preferoval ako centrálna procesná jednotka (Central processing unit)
  • matičná doska namiesto základna doska (Motherboard)
  • FPU najlepsie asi nieco ako jednotka plávajucej čiarky alebo nieco podobne (Floating point unit)
Je mi v podstate jedno, ake nazvy sa budu pouzivat, ale tie anglicke ekvivalenty by boli podla mna najlepsie. Radioactive.svg Atomique 12:41, 8 október 2005 (UTC)

Ako som hore povedal, to jednoducho dobrá encyklopédia (narozdiel od manuálov) robiť nemôže. My sme desckriptívni, nie prekriptívni. To je podobne, ako keď si navrhoval, aby sme použili "bitková loď", ale nemôžeme aj keď si všetci myslíme, že by to bolo správne, lebo sa to oficiálne volá "bitevná loď". Bronto 18:46, 8 október 2005 (UTC)

Tým :o)[upraviť | upraviť kód]

He, he, a to som sa mojim deťom stále chválila, že som v škole dobre písala diktáty :). Až keď som začala prispievať do wikipédie, zistila som, aké mám už veľkééé medzery (potom sa nemôžem čudovať, keď pred pár rokmi syn na žiackej knižke v ĽŠ. napísal svoje meno - Martyn. Povedal, že sa ponáhľal, tlk.). Ešte že jestvuje SLEX, ten dačo prefiltruje :)). -- Bubamara 22:54, 8 október 2005 (UTC)

Grösslingová[upraviť | upraviť kód]

Ahoj, pýtaš sa na môj zdroj. Prihodilo sa mi, že u nás brigádničil študent z gymnázia na Grösslingovej. Na potvrdení mal pečiatku s -gová. Ja usilovný slovenčinár -:) som ihneď volal riaditeľovi školy, či sa nepomýlil výrobca pečiatky, keď tam dal "á". Ešte, že som nebol príliš suverénny! Pán riaditeľ mi to vysvetlil s tou rybou a presvedčil ma, že nejde o pána Grösslinga, ako som sa ja dovtedy domnieval. Teda môj zdroj je gymnázium na Grösslingovej. A presunúť? To žiaľ ešte neviem, preto prosím Teba, Bronto. Podobne som nepresunul ani Martinengovu ulicu, čo som dopísal. (Dúfam,že som niečo nenarušil!)--miloš 12:54, 11 október 2005 (UTC)

Problém je v tom, že na mapách Bratislavy to píšu s krátkym -a. Ja to zatiaľ nechám tak a keď najbližšie pôjdem okolo (alebo aj ty), tak sa pozriem, čo je na tabuľke. a po druhé, nerozumiem, čo by si chcel presúvať na Martinengovej. Bronto 13:04, 11 október 2005 (UTC) Myslel som, že by Martinengovu ulicu bolo treba presunúť medzi ulice Bratislavy, a to neviem urobiť. Tabuľku si zajtra pozriem a ozvem sa Ti.--miloš 19:25, 11 október 2005 (UTC)

Ahoj Bronto, tak som sa bol cestou pozrieť na tabuľky Grösslingovej, od Štúrovej ulice.. (Pracujem totiž na Gorkého.) Teraz sa čuduj. Na budove Eximbanky je Grösslingova a naproti, na budove OTP banky je Grösslingová. Keďže s takýmto „nálezom“ nemôžem byť spokojný, obrátil som sa na Jazykovú poradňu Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra. Pri zavolaní na 54431761 ma operátorka prepla na poradňu a tam mi to vysvetlili, podobne ako Ty píšeš vo WIKI, že názov je Grösslingová, pretože nie je pomenovaná po osobe, ako napr. Štúrova, ale po časti Bratislavy zvanej Grössling, ktorá zase mala meno podľa ryby žijúcej vo vodách tej oblasti. Upozornil som ich na tú anomáliu s tabuľkami, za čo sa mi poďakovali a hodlajú kompetentných na to upozorniť. Prajem Ti pekný deň.--miloš 07:06, 12 október 2005 (UTC)

Bude to treba presunut, len co to tu bude fungovat, posledne hodiny sa to upne zblaznilo, tak koncim...Bronto 03:04, 13 október 2005 (UTC)

Kategórie[upraviť | upraviť kód]

Kdeže by to bolo naschvál, to som sa iba ponáhľal, veď vidíš koľko bolo hodín. (Ale aj ja vidím, že tiež si nespal :-) Budem sa usilovať každý článok dokončiť aj s kategóriami. Želám Ti pekný deň.--miloš 08:40, 1 november 2005 (UTC)

Ahoj Bronto, tie kategórie som naozaj vynechával naschvál. Ja som si totiž, ako začiatočník myslel,že to majú "právo" robiť len tí "vyšší", povedzme administrátori. Tak som Ti dal včera chybnú odpoveď. V prvej chvíli som si myslel, že ma upozorňuješ na linky. No vďaka Tvojej pripomienke už robím aj kategórie. Prajem Ti pekný november.--miloš 07:34, 2 november 2005 (UTC)

Konstantius?[upraviť | upraviť kód]

Prosím Ťa Bronto, napíš mi, ktorý slovenský historik to píše tak. Ďakujem.--miloš 22:32, 7 november 2005 (UTC)

Slovenských kníh na túto tému je málo a potom aj tak väčšinou píšu jednoducho mená po latinsky Constantius a podobne (aj v učebniciach pre školy ich už majú po latinsky). Ja som sa s tými názvami ale zaoberal, keď som písal články okolo Ríma, a keď som tam ten názov dal, tak to znamená, že som ho našiel aspoň trikrát (to je také moje pravidlo) v odborných textoch. Konštancius je tvar, ktorý by som typoval tak do Biblie alebo pre pápeža, ale nie do odbornej literatúry o rímskych dejinách. Našiel si niečo iné? Bronto 22:51, 7 november 2005 (UTC)

  • Odpovedz mi, prosím, na moju otázku:ktorý slovenský historik to píše tak, a v ktorej odbornej literatúre slovenskej je to podľa Tvojho pravidla.--miloš 20:15, 8 november 2005 (UTC)
  • Ja som ti normálne odpovedal, vôbec nechápem tvoju agresívnu reakciu kvôli takej sprostosti, navyše keď si napísal taký odfláknutý článok. Opakujem, ja som tie mená starostlivo vyberal, nemôžem teraz 10 rokov so sebou nosiť stále celú knižnicu ku všetkým tým stovkám článkov, ktoré som tu napísal, a už vôbec nie kvôli takým somarinám. Nechápem, prečo zdôrazňuješ slovenský, a aké som mal použiť, arabské??? Ak ide o to, že máš po ruke nejakú obrázkovú knižku alebo nebodaj len výsledok z googlu, kde je napísané Koštancius (čo je pre neznámeho rímskeho cisára na prvý pohľad smiešny a podozrivý tvar) a si naštvatý, že sa to tak bežne nepoužíva, tak smola...Okrem toho je nepodstatné, čo používa nejaký slovenský historik (a ani o žiadnom poriadnom slovenskom odborníkovi na Rím neviem), ale čo sa používa v slovenskej literatúre. A je zakázané, aby si mi odpovedal, prečo chceš mať tvar Konštancius??Bronto 22:06, 8 november 2005 (UTC)
  • Nepredpokladal som, že sa tak výstižne "predstavíš". Prajem Ti veľa úspechov.--miloš 11:05, 9 november 2005 (UTC)
  • Dal som si tú prácu a v kníhkupectve som si prelistoval nové knihy, kde by sa mohol vyskytovať. Všade bolo "Constantius" alebo "Konstantius", v jednej, v ktorej sa explicitne zaoberajú aj variantmi mien, je napísané "Konstantius (písané aj Constantius)". O nejakom Koštanciovi samozrejme nie je ani chýru ani slychu, tak neviem, čo to tu trepeš. Bronto 20:49, 9 november 2005 (UTC)

Pre objektívnosť: Aj ja som skúmal, a na miestach najkompetentnejších. Výsledok je ten istý, ku ktorému si dospel aj Ty: Constantius alebo Konstantius. Ja som však nepísal podľa „obrázkovej knižky“, ale podľa dvojzväzkových dejín Dr. Špirka. Keďže ide o staré vydanie, podľa vyjadrenia Jazykovedného ústavu v tom čase nebol slovenský pravopis ešte ustálený.

Mám však jednu veľkú prosbu – skús komunikovať s ľuďmi bez urážania. Ja sa držím Cicerovho výroku: Accipere quam facere praestat iniuram. Zdraví Ťa--miloš 08:51, 10 november 2005 (UTC)

  • Ja sa držím zdravého babského rozumu. Nebrať všetko smrteľne vážne, hľadať v tom druhom jeho lepšie ja a neťahať sa za slovíčka. Veď v konečnom dôsledku ste si porozumeli, nie? A ak by som chcela rýpať, Miloš v tomto konkrétnom prípade si to bol ty, kto začal vyrývať, veď si pozri prvé dve tvoje diskusie k tejto téme. Ak si vedel, o ktorého historika ide, prečo si to hneď neobjasnil? Tak emócie bokom, nech sa práca darí. -- Bubamara 09:13, 10 november 2005 (UTC)

PSP[upraviť | upraviť kód]

Pokiaľ viem, tak to nešťastné pravidlo o prznení mien sa týka len obdobia Uhorska. Ján Eszterházy bol ale osobnosťou 20. storočia, prvej ČSR a Slovenského štátu, takže naozaj nevidím dôvod, prečo mu meniť meno. Aj Žigovi Pálffymu zmeníš meno? --LacoR 16:30, 19 október 2005 (UTC)

Po prvé, to pravidlo je len zdanlivo "prznivé", lebo zrejme ako málokto na Slovensku nevieš, že aj tie zdanlivo "pôvodné" mená sú sprznené modernizované maďarské tvary z konca 19. storočia. Po druhé, dobre, ale potom je to János Esterházy a nie Ján Esterházy. Bronto 16:35, 19 október 2005 (UTC)

Poďakovanie[upraviť | upraviť kód]

Chcel som ti len poďakovať za to, že po mne robíš kopec úprav v článkoch. Vlastne po mne upratujes bordel ktorý vytváram spolu s vytvorením nového článku. Tak este raz vdaka za to. :)

No, ale, dúfam, že si uvedomuješ, že by som bol radšej, keby tie články boli také dobré, že by som nemusel upratovať nič :))Bronto 17:48, 24 október 2005 (UTC)

Jasne, jedina vec je ze neviem ake kategorie mam na koniec clanku davat. Neuromancer 17:53, 24 október 2005 (UTC)

Jedine co ti mozem poradit je odkukat z podobnych clankov (u veci je zasada jedna kategoria pre stat, a aspon jedna pre funkciu) a ked nevies, tak aspon vseobecnu klategoriu, napriklad Chemia.Bronto 18:03, 24 október 2005 (UTC)

Huňady[upraviť | upraviť kód]

Prosím Ťa uviedol som v článku o Huňadym bez nejakého overovania, iba kopírujúc zdroj, že bol Sriemskym bánom. Nie je to náhodou totožné so Severínom? Viktor 18:18, 29 október 2005 (UTC)

Síce to nie je to isté, ale keďže je to pomerne blízko seba, možno ten bán sídlil v Srieme. To naozaj neviem, všetko okolo uhorských južných a východných hraníc je strašne komplikované, stálo sa to tam menilo atď. Radšej to tam nedávaj, ak si si nie istý. Bronto 18:54, 29 október 2005 (UTC)


Feminína -polis[upraviť | upraviť kód]

Pozri prosím ťa diskusiu k Murad II.. --AtonX 18:25, 29 október 2005 (UTC)

cudzie jazyky[upraviť | upraviť kód]

mimochodom nechápem, prečo pridávate linky v maďarčine, tomu predsa na Slovensku dnes nikto nerozumie

ono je to jednoduche, madarcina je jazyk, ktorym sa na Slovensku hovori na najvyssej urovni, viac nez 10 % ho ma ako materinsky jazyk, urcite este 5 -10 % ho ovlada na vysokej urovni a napriklad nemcinu nevedia dobre ani ludia, ktori uz par rokov ziju v Nemecku, poznam ich tu v Mnichove dost. --Mt7 19:17, 2 november 2005 (UTC)

Mne je to jedno, ale pre tých je predsa maďarská wikipédia. Wikipédie sa delia podľa jazykov a nie podľa krajín...A mimochodom, tvrdenie, že po maďarsky vie viac ľudí (okrem samotných Maďarov) ako po nemecky, je samozrejme nesprávne (po nemecky vie na Slovensku aspoň trochu každý, po maďarsky nevie nikto ani trocha). Podľa prieskumov ľudia na Slovensku vedia (okrem ruštiny a češtiny) najviac po nemecky a po anglicky, potom je dlho nič a... ďalej si to už nepamätám ....Bronto 19:58, 2 november 2005 (UTC)

Boze moj, ved Ty si spomenul Slovensko, a preco mame stavat hranice, ked sa uz skor buraju. Este k tej cs-h-vymene, fakt nechapem, preco by sa tato udalost po skoro 60 rokoch nedala objektivne opisat aj v sk- aj v h-wikipedii. Ked niekto byva v Novych Zamkoch, tak sa nevie ci je mu blizsia madarska ci slovenska wikipedia, nevraviac o tom, ze vlastne anglicka wikipedia by mala cerpat z oboch - a ani jedna by nemala byt negaciou druhej. Dalsia vec - lesna zeleznica - obsahovo je ten madarsky link jednoducho dobry. Tvrdenie, ze Slovaci nevedia po madarsky je nezmysel, samozrejme vie v Ziline menej ako 1 %, ale v Komarne urcite 90 %. Moja manzelka je zo Ziliny, jej spoluziacka robi lekarku v Komarne - musela sa naucit jazyk.--Mt7 20:15, 2 november 2005 (UTC)

(1)Myslel som približne ľudí na Slovensku samozrejme mínus Maďarov a cudzincov, už ma zas nechytaj za slovíčka, nemôžem vždy menovať všetky pohlavia, národnosti a iné skupiny. A keď hovorím, že "nikto", tak to samozrejme neznamená 0,0, ale povedzme 5%. (2)Ak teda myslíš, že Nové Zámky a podobné mestá (a nie Bratislava, Košice, B.B., Prešov a podobne) sú smerodajné, prosím, ale s tou znalosťou maďarčiny dobre vieš, že mám pravdu, a netýka sa to len Žiliny ale kompletne všetkých oblastí mimo tých obývaných aj Maďarmi. Podobné prieskumy sa nakoniec robia pomaly každý mesiac, takže ani nemusím hádať. A vziať si Komárno ako typický príklad, no nechajme to tak...(3) Na tú výmenu som už zabudol: Jedna úroveň: Ja som len odpovedal na tvoj návrh "aby sme to formulovali tak, ako by to napísali aj v maďarskej wiki", to je všetko. Druhá úroveň: Vidieť, že s týmito vecami nemáš skúsenosti, inak by si takýto "naivný" návrh nepodával. Existovali napríklad konferencie maďarských a slovenských historikov, kde išlo o to, aby sa dohodli na nejakých spoločných interpretáciách, a nikdy sa samozrejme na ničom nedohodli, pretože maďarská interpretácia dejín je stručne povedané v porovnaní so všetkými susednými štátmi, vrátane Rakúska, kompletne úplne "mimo" (ako nakoniec vidno aj z anglickej a maďarskej wikipédie). Ďalej, toto konkrétne je tak sporná problematika, že o tom by aj 500-stranová kniha bola málo, a pokiaľ viem ani neexistuje a ani iný poriadny dlhší zdroj, takže čokoľvek napíšeme bude nevyhnutne "biased". Takže lepší kratší článok, ako somariny a veci vytrhnuté z kontextu. Encyklopédia musí byť hlavne správna a vyvážená. Bronto 22:07, 2 november 2005 (UTC)

Na Vianoce budem v Bratislave, dufam, ze nieco najdem na tu vymenu obyvatelstva. --Mt7 22:44, 2 november 2005 (UTC)

Našiel som 800-stranovú knihu "Maďarská otázka v Československu 1945-1948" od nejakej Vadkerty, ktorá vyšla pôvodne po maďarsky a podáva len čs. "polovicu" problému a samozrejme kriticky. Niekde na internete som však videl aj nejakú knihu na túto tému od Matice slovenskej (už som zabudol, kde, ale bolo to normálne cez google), ktorej obsah neviem posúdiť. Takže možno, ak si prečítaš obe, budeš mať aký-taký obraz. Bronto 20:44, 9 november 2005 (UTC)

To mi asi nevyjde[upraviť | upraviť kód]

Bronto, pravdepodobne nemáš potrebu komunikovať s redaktormi mimo wikipriestor, ale ak by si predsa len niekedy chcel, budem rada, ak ma budeš kontaktovať cez moje ICQ (pozri moju stránku). --Bubamara 00:24, 4 november 2005 (UTC)

To z čisto technických dôvodov nepôjde. Ale ak chceš, napíš mi mail. Bronto 00:47, 4 november 2005 (UTC)

  • Tak si občas skontroluj poštu, možno niečo nájdeš :o). -- Bubamara 02:29, 6 november 2005 (UTC)
  • Jaj, no ale, takéto paušálne informovanie na rok dopredu neplatí :)))Bronto 02:31, 6 november 2005 (UTC)
    • Ja by som skôr povedala, že je to aktuálna horúca informácia, stačí pozrieť do správnej zásuvky :)))-- Bubamara 02:38, 6 november 2005 (UTC)
      • Bronto nepaušálne ťa informujem, že aj dnes vyšli nové správy :) -- Bubamara 19:46, 6 november 2005 (UTC)
        • Nebude jednoduchšie, ak si pre poriadok skontroluješ s väčšou pravidelnosťou, čo máš nové, nech ti nezaplňam tvoju diskusiu? :o) -- Bubamara 08:41, 7 november 2005 (UTC)
          • Ja sa budem snažiť, ale problém je v tom, že ja mám tých adries viac. Bronto 17:02, 7 november 2005 (UTC)
            • Bronto pozri si prosím poštu. -- Bubamara 23:57, 8 november 2005 (UTC)
              • Ak myslis tvoj mail zo 7. nov., tak ten som cital (zaujimave informacie), len mi nenapada nic specialne, na co by som mal este odpovedat. Bronto 00:30, 9 november 2005 (UTC)
                • Máš pravdu, niekedy veľa komunikácie škodí, prepáč, nebudem vyrušovať. -- Bubamara 00:54, 9 november 2005 (UTC)
                  • Bronto pozri si potom prosím poštu. -- Bubamara 23:28, 9 november 2005 (UTC)
            • Ak máš viac adries, zvyčajne sa dajú urobiť presmerovania, ak potrebuješ pomôcť, ozvi sa Helix84.JPG helix84 01:06, 10 november 2005 (UTC)
              • Niektoré už presmerované mám a sú s tým stále nejaké problémy, takže túto si radšej nechám oddelenú. Ale ďakujem za ponuku, možno sa niekedy ozvem, keď budem mať iné počítačové problémy. Bronto 01:35, 10 november 2005 (UTC)
                • Jasné, pokojne sa ozvi. A aké problémy konkrétne máš na mysli? Helix84.JPG helix84 02:19, 10 november 2005 (UTC)
                  • Teraz žiadne konkrétne, ale stále je niečo. Bronto 02:28, 10 november 2005 (UTC) Aha, teraz mi napadlo, že sa pýtaš na tie presmerovania. Problémy sú, keď sa presúvam na iný počítač, keď niektorá stránka nefunguje, keď to treba presmerovať (a nezabudnúť to všade prenastaviť) inde a podobne...Ale nič zásadné, nie sú to teda "problémy" v pravom slova zmysle. Bronto 02:31, 10 november 2005 (UTC)
                    • Ja len ze to presmerovanie urobis len raz z kazdeho uctu a mas svaty pokoj. Samozrejme ak si vsetko presmerujes na nejaky webmail mas to pristupne odvsadial (tak som pochopil presunutie sa na iny pocitac). Helix84.JPG helix84 02:57, 10 november 2005 (UTC)
  • Bronto pozri si potom poštu. -- Bubamara 17:31, 10 november 2005 (UTC)
    • To je asi nejaká porucha, ale na tvoj mail som ti minulú noc odpovedal a odvtedy mi nič neprišlo. Bronto 18:56, 10 november 2005 (UTC)
      • Písala som ti teraz niekedy večer, zabudla som označiť vyššiu prioritu :) -- Bubamara 19:03, 10 november 2005 (UTC)
        • Znova som to skontroloval, ale nič mi neprišlo. Skús to poslať znova.Bronto 19:14, 10 november 2005 (UTC)
          • Mas to tam znova, aj ked v trocha inej podobe, tak snad to uz pride :)-- Bubamara 20:53, 10 november 2005 (UTC)
            • Bubamara, skus poslielat listy, horsie to urcite nebude... :-)))) --Maros 22:59, 10 november 2005 (UTC)
              • Tak ešte jedna Bronto :) Maros všetko je v poriadku a listy by som už asi nezvládla, nedajú sa vyťukať :o) -- Bubamara 00:27, 11 november 2005 (UTC)
                • Obávam, sa že zase nič. Nerozumiem tomu, snad este pockaj a potom to posli presne tak, ako si poslielala poslednykrat (kde mi to prislo).Bronto 00:57, 11 november 2005 (UTC)
                  • Všetko chodí v poriadku, aspoň mne, máš tam mail, pozri si. :) -- Bubamara 15:57, 11 november 2005 (UTC)
                    • Tak ešte jedna :)) -- Bubamara 16:57, 11 november 2005 (UTC)
                      • Mne uz je to trocha smiesne, ale zase som nic nedostal. Neviem, co robis, ked to posielas druhykrat, ale rob to vzdy, lebo vtedy to dostanem. Bronto 17:28, 11 november 2005 (UTC)
                        • Jasne, že komunikujem, pozri si novú poštu :) -- Bubamara 21:29, 11 november 2005 (UTC)
                          • Bronto pozri si prosim poštu. -- Bubamara 16:39, 12 november 2005 (UTC)
                            • Tak ešte jedna dnes :)-- Bubamara 21:48, 12 november 2005 (UTC)
  • Bronto pozri si poštu. -- Bubamara 16:29, 13 november 2005 (UTC)
    • Bronto pozri si prosím novú poštu. -- Bubamara 17:29, 15 november 2005 (UTC)
    • Ak si niečo napísala 15. alebo tak, tak som to zase nedostal. Bronto 02:41, 16 november 2005 (UTC)
      • Ľudkovia, táto vaša diskusia začína byť celkom zaujímavá. Čo takto použiť poštové holuby?--Jano spoza mláky 19:52, 16 november 2005 (UTC)
        • Zda sa mi, ze aj dymove signaly by boli efektivnejsie :-))) --Maros 20:06, 16 november 2005 (UTC)
        • Aj mne sa tie dymové sygnály alebo holuby pozdávajú :)). Ako ich efektívne použiť? Práve som ti Bronto poslala mail. Ak ti ani tento nepríde, čo keby si sa mi ozval ty? Potešil by :) -- Bubamara 23:21, 16 november 2005 (UTC)
          • Bronto pozri si novú poštu.:)-- Bubamara 16:54, 17 november 2005 (UTC)
            • Bronto máš ďalší mail :)-- Bubamara 18:45, 18 november 2005 (UTC)
              • Bronto tak ešte jedna pred spaním :)) -- Bubamara 23:46, 18 november 2005 (UTC)
  • Bronto s novým týždňom nový mail :)-- Bubamara 19:43, 21 november 2005 (UTC)
    • Bronto pozri si poštu :) --Bubamara 22:11, 24 november 2005 (UTC)
      • Bronto nezabudni sa, máš nový mail :)--Bubamara 19:38, 25 november 2005 (UTC)
        • Bronto, nestihla som skôr, pozri si poštu :)--Bubamara 09:47, 29 november 2005 (UTC)
          • Tak Bronto, posnaž sa odpovedať čím skôr :)--Bubamara 11:22, 2 december 2005 (UTC)
            • Bronto poslala som ti poštu, ale keďže centrum beží rýchlo ako zdochnutý pes, je to posielane zo zoznamu.sk, tak to nezmaž :o)--Bubamara 22:43, 5 december 2005 (UTC)
              • Tak Bronto naposledy, pozri si poštu (zoznam.sk) :)--Bubamara 17:45, 9 december 2005 (UTC)
                • No kto by ti odolal, však Bronto:), tak ešte predsa len jedna. --Bubamara 22:42, 9 december 2005 (UTC)
  • Brontík pozri si prosím poštu na zozname.sk :)--Bubamara 08:13, 12 december 2005 (UTC)
    • Bronto maš nový mail :)--Bubamara 19:11, 13 december 2005 (UTC)
      • Bronto pozri si poštu :) --Bubamara 21:56, 17 december 2005 (UTC)
        • Bronto pozri si predvianočnú poštu :o) --Bubamara 19:41, 22 december 2005 (UTC)

Krajiny[upraviť | upraviť kód]

Nemaj strach, dám na to pozor, ale najskôr to chcem prejsť až do konca. A propo, keď ťa už mám na linke. Opravujem to podľa [2], ale zistil som, že v niektorých prípadoch sa tam uvádza iný skrátený názov štátu ako na stránke MZV. Čomu dať prednosť?--Jano spoza mláky 22:21, 7 november 2005 (UTC)

Odpoveď je jednoduchá. (Možno) to opravuješ zle, lebo opravovať to treba podľa (obidvoch) linkov dole na stránke Krajiny, preto som ich tam dal (Úrad geodézie). To sú podľa zákona a pre OSN záväzné názvy a čokoľvek je s nimi v rozpore je "zle", aj keby to bolo ministerstvo alebo predseda SAV. Bronto 22:41, 7 november 2005 (UTC)

Možno som to neopravoval až tak zle, lebo som vychádzal z [3], kde som sa dozvedel, že stránka "Vžité slovenské názvy štátov a závislých území" je v rekonštrukcii a dočasne možno použiť odkaz na www.culture.gov.sk (záložky Štátny jazyk, potom Názvy štátov). Tú som teda aj použil, keďže linky uvedené v článku boli z roku 1996 a 2000. Ale ešte raz to spätne skontrolujem. --Jano spoza mláky 23:08, 7 november 2005 (UTC)

Lenže tie linky fungujú a sú to zatiaľ záväzné predpisy. Bronto 00:54, 8 november 2005 (UTC)

V tom prípade máme veľmi veľa názvov článkov v rozpore s týmito predpismi. Mimochodom, všetky zmeny, ktoré som urobil sú s nimi v súlade. A naozaj nejestvuje novší predpis ako Pozhodnutie o štandardizácii slovenských vžitých názvov štátov a závislých území z roku 2000? --Jano spoza mláky 02:48, 8 november 2005 (UTC)

Kedze na tej stránke nič nemajú, tak asi nie. Taketo zoznamy sa mimochodom tak casto nemenia, predchadzajuci bol tusim zo sedemdesiatych rokov. Bronto 04:07, 8 november 2005 (UTC)

Mimochodom s tými Kóreami to zas nemusíš prehánať, aj keď to nie je oficiálne v tom zozname, tak zas výrazy Južná Kórea a Severná Kórea, ktoré sa bežne používajú, nie sú taký nezmysel, aby si to musel opravovať aj v bežných článkoch.Bronto 04:11, 8 november 2005 (UTC)

Takže používame spisovné názvy alebo nie?--Jano spoza mláky 04:49, 8 november 2005 (UTC)

Rob ako myslíš. Južná Kórea (na rozdiel asi od Maledivy) nie je nespisovný výraz (skladá sa z dvoch spisovného južná a Kórea), len to nie je oficiálny názov krajiny. Bronto 22:09, 8 november 2005 (UTC)

Skončil som to ešte včera v noci a vracať sa k tomu nebudem. Ale musím sa priznať, že si ma inšpiroval ty. --Jano spoza mláky 23:03, 8 november 2005 (UTC)

Ja len tak pre zaujímavosť (aby som si "zobjektivizoval" jazykový cit): už si niekedy niekoho počul označovať Južnú Kóreu v bežnej komunikácii ako "Kórejská republika"? Lebo ja nikdy. Bronto 23:06, 8 november 2005 (UTC)

Čo je potom pre nás záväzné? Názvy vydané Úradom geodézie, čo sú podľa zákona a pre OSN záväzné názvy a čokoľvek je s nimi v rozpore je "zle", aj keby to bolo ministerstvo alebo predseda SAV (citujem Ťa Bronto), alebo to, čo počujeme v bežnej komunikácii? --Jano spoza mláky 23:46, 8 november 2005 (UTC)

No to je zase reakcia...To bola takpovediac súkromná otázka mimo wikipédie. Mám to nabudúce špeciálne vyznačiť? Ale keď už sa pýtaš, tak záväzná je samozrejme geodézia, a v samotnomčlánku o Kóreách by boli len tie tvary, ale Južná Kórea (možno južná Kórea) by bol hovorový tvar (neoveroval som si to a ani nemienim), a ako taký ho nemusíš z textov neobsahujúcich vyslovene oficiálne názvy mazať, podobne sa predsa používa západné Nemecko a východné Nemecko atď. Bronto 00:21, 9 november 2005 (UTC)

Súhlasím s Tebou, ale napriek tomu si myslím, že by mal byť vo všetkých článkoch správny názov a možno by sa tie názvy severná a južná (alebo Severná a Južná) mohli uviesť za správny názov do zátvorky. Ak si myslíš, že takýto kompromis by bol schodným riešením, tak si urobím tú robotu a prejdem tie články ešte raz a doplním to. Mimochodom - to je zase odo mňa súkromná odpoveď - aj ja mám pre Teba veľmi podobný príklad. Nerobil som prieskum, ale dovolím si tvrdiť, že 90 % ľudí na Slovensku používa v bežnej komunikácii názov Veľká Británia a nie Spojené kráľovstvo. Ty si ma presvedčil, že vo wikipédii treba používať názov Spojené kráľovstvo a tak to aj robíme.--Jano spoza mláky 01:11, 9 november 2005 (UTC)

Ale, nič neprepisuj, nebuď smiešny...Pokiaľ ide o Veľkú Britániu, tak to je úplne iný prípad, pretože Veľká Británia bola do roku 2000 záväzný krátky tvar a preto ho aj ľudia používajú, po druhé je to názov ostrova, po tretie to nie je v súlade s anglickým názvom a po štvrté to je vlastne historický názov štátu, a teda ide o vyslovene nesprávny názov. Južná Kórea sa naopak s ničím nepletie a ani to nikdy záväzné nebolo. Bronto 03:00, 9 november 2005 (UTC)

Ja som nehovoril o prepisovaní ale o doplnení správneho názvu názvom zaužívaným trebárs v zátvorke, aby bolo naozaj každému jasné o akú Kóreu ide a aby sme pritom mali v článku aj správny názov. Čiže niečo ako "Kórejská republika (južná Kórea)". Mám to urobiť? Potrebujem tvoje schválenie.--Jano spoza mláky 18:37, 9 november 2005 (UTC)

Ak máš na mysli výskyty v článkoch, netreba to dopĺňať, ak je "Kórejská republika" zlinkované; ak nie je, tak je to dobrý nápad. Ale - aspoň podľa googlu a článkov v novinách - je to predsa len s veľkým J.Bronto 21:09, 9 november 2005 (UTC)

O.K. (P.S. Zdá sa, že ti tie Kórei (dočerta, ako je to v množnom čísle?) dali zabrať, keď si pritom aj zmenila pohlavie).--Jano spoza mláky 21:31, 9 november 2005 (UTC)

)) Ja viem, to tu je večný problém, keď sa človek pomýli alebo urobí preklep v zhrnutí, už sa to nedá opraviť. Bronto 21:50, 9 november 2005 (UTC)

Od veci[upraviť | upraviť kód]

Tak to si si u mňa šplhol, že si gratuloval AtonX-ovi.--Jano spoza mláky 23:48, 8 november 2005 (UTC)

Admin[upraviť | upraviť kód]

No tak nakoniec si len predsa adminom... Gratulujem, a prajem vela zdaru pri uprave/tvorbe dalsich clankov. ;-) --Maros 16:08, 11 november 2005 (UTC)

Ja mám takú možno smiešnu otázku, ale keď stlačím "zablokovať", tak sa ešte niečo objaví alebo dafaultne danú osobu zablokujem? Lebo, chcel by som to vyskusat, ale nechcem nikoho omylom zablokovat.:) Bronto 16:14, 11 november 2005 (UTC)

blokujes na nejaky cas... kludne ma zablokuj na nieco kratke (12 hodin a tak) a vies aj odblokovat :) Liso@diskprís 16:21, 11 november 2005 (UTC)
Takýchto darebákov zásadne na dlhšie obdobie, nech im chýba wiki a nech ich trasie :o))-- Bubamara 16:24, 11 november 2005 (UTC)
Dobre, Liso, beriem ta za slovo, skusim tu tvoju IP na najkratsi cas ako daBronto 16:37, 11 november 2005 (UTC)
A teraz, keby som si to rozmyslel, tak odblokujem ako? Ak vôbec...Bronto 16:42, 11 november 2005 (UTC)
To ti tazko napisem ked som zablokovany! :))) Liso@diskprís 16:44, 11 november 2005 (UTC)
Ty nie, len tvoja IP...Ale vážne, kde sa to odblokuje?, aby som to nemusel hľadať.Bronto 16:46, 11 november 2005 (UTC)
som sa nejako odblokoval... Tak ma zablokuj znova a potom pozri Special:Ipblocklist :) Liso@diskprís 16:48, 11 november 2005 (UTC)
Akotoze som sa zablokoval a nevyhodilo ma to?Bronto 16:57, 11 november 2005 (UTC)
Pri blokovani mozes citat, ale nemozes upravovat clanky. --Maros 17:01, 11 november 2005 (UTC)
  • Ahoj admin, gratulujem. A nepreháňaj to s tou blokovacou aktivitou. Nie že zablokuješ komplet všetkých okrem seba.70.48.50.159 19:10, 11 november 2005 (UTC)--Jano spoza mláky 19:12, 11 november 2005 (UTC)
  • Pochybujem, že vôbec niekoho niekedy zablokujem, ale bol som proste zvedavý, čo takí admin. presne robia...Bronto 20:10, 11 november 2005 (UTC)

mail[upraviť | upraviť kód]

Sice Ti v kutiku duse strasne zavidim, ze tato stranka je najeditovanejsia na nasej wiki a tak len so strasnym sebazaprenim sem pisem (zvysujuc tak pocet editacii), ale chtiac nechtiac Ti potrebujem nejako dat vediet, ze som Ti poslal mail! :))))) Liso@diskprís 08:15, 18 november 2005 (UTC)

Galaxia Androméda[upraviť | upraviť kód]

Zdravím ťa, chcel by som ťa opýtať, prečo si myslíš, že Galaxia Androméda by sa mala volať Galaxia Andromeda? Slovenský názov toho súhvezdia je s diakritikou. ---Wizzard 10:22, 1 december 2005 (UTC)

No, neviem aké porekadlo sa hodí na takéto prípady (treba aj trocha sledovať diskusie), ale každopádne pozri diskusia:andromeda a uveď zdroj. Bronto 12:36, 1 december 2005 (UTC)

Tá diskusia neexistuje, ale potom by sa malo aj to súhvezdie volať Andromeda ---Wizzard 13:08, 1 december 2005 (UTC)

pozri aj vs. pozri tiez[upraviť | upraviť kód]

Na stranke Vznik života Maros zmenil text "Pozri aj" na "Pozri tiež". Ty si to obratom zmenil naspat na "Pozri aj" s tym ze v slov. encyklopédiách sa píše "pozri aj". Na vacsine clankov v sk wikipedii sa vsak pise "pozri tiez". Napriklad aj v nadradenom clanku k spominanemu Vznik života, tj. Evolúcia. Nemyslis ze by bolo lepsie mat tieto texty konzistentne? Luks@diskprís 18:21, 2 december 2005 (UTC)

  • Ja si tiez myslim, ze by to malo byt konzistentne, ale nie nespravne konzistentne. Prave to prerabam, takze za chvilu to bude vsade "Pozri aj". --Maros 13:12, 3 december 2005 (UTC)
    • Ja sa teda nepovazujem za nijakeho odbornika na slovencinu, ale myslim ze spravne slovne spojenie je "Pozri tiež". Napriklad google ma 15 500 slovenskych stranok s "Pozri aj", 23 700 s "Pozri tiež". A vela vysledkov na "pozri aj" je takych kde je to slovene spojenie pouzite vo vete, nie ako nadpis odstavca. "Pozri tiež" vyhrava aj ked to vyhladavanie obmedzim len na gov.sk, kde by predpokladam mala byt pouzita spravna slovencina. Ale ako hovorim nechcem sa hadat, na slovencinu nie som obdornik :) Luks@diskprís 14:00, 3 december 2005 (UTC)
    • Už som to tu povedal najmenej každému druhému redaktorovi, ale poviem to znova: používať na takéto veci google je úplne absurdné, najmä pre taký malý jazyk ako je slovenčina. To poprvé. Po druhé, v slovenských ENCYKLOPÉDIÁCH a SLOVNÍKOCH sa používa ako ustálená "figúra" "pozri aj", ale samozrejme, že sa nedá povedať, že by "pozri tiež" bolo vyslovene nesprávne, len to svedčí o slabom jazykovom cite pre takýto typ textov. Bronto 00:11, 5 december 2005 (UTC)

Presuny[upraviť | upraviť kód]

Bronto, súčasťou presunu článku je aj oprava wiki vo všetkých článkoch, ktoré odkazujú na pôvodný článok (predpokladám že vieš kde ich nájdeš). Máš to napísané aj na samotnej stránke kde sa vykonáva presun a keby boli napísané zásady presúvania, bolo by to dôležitým bodom. Preto si prosím po sebe uprac Špeciálne:Log/move. Viem, že to je otrava a urobil by som to za teba, ale asi by si to nikdy nezačal robiť. Helix84.JPG helix84 02:25, 12 december 2005 (UTC)

Smiem vedieť, ktorý článok máš konkrétne na mysli? Čo je napísané v tom template nie je záväzné, nehlasovali sme o tom a je to nelogické, pretože poprvé, tie názvy na disambig. sa často ešte budú meniť (nechať generický názov je preto vždy dobre) a nechápem, v čom je problém, ak niekto musí kliknúť jeden klik navyše na rozlišovacej stránke. Bronto 02:38, 12 december 2005 (UTC)

en:Wikipedia:Disambiguation#Issues, en:Wikipedia:Disambiguation#Fixing links to disambiguated topics a en:Wikipedia:Disambiguation#Links to disambiguation pages. Ak sa názvy budú meniť, budú sa meniť aj wiki.
Už aj Liso ti povedal, že nie sme anglická wiki. To sa týka tak horných linkov, ako aj toho, že anglická wiki má ja neviem milión editorov, z ktorých určité promile môže trebárs venovať len meneniu linkov (ale môžem ťa informovať, že sa nevenuje), aj keď sa budú meniť trebárs každý druhý deň. My tu hádam máme dôležitejšie veci na robote. A stále si mi neodpovedal, v čom je problém, ak niekto klikne jeden klik navyše na rozlišovacej stránke a ušetríme si robotu stáleho prepisovania linkov, keď niekto zmení názvy článkov. Bronto 03:07, 12 december 2005 (UTC)
Takze Liso ani ty mi nemate co "povedat", jednoducho kazdy mame iny nazor a je to o konsenze. Vseobecna diskusia ci sme anglicka wiki sa mi momentalne naozaj viest nechce, to je na dlhsie, radsej dakedy pri pive. Problem v tom, ze navstevnik klikne na o jeden link na vyse je v tom, ze klikne o jeden link na vyse a v nicom inom. No big deal. Len nechcem aby sme robili veci ktore sa daju robit o kusok lepsie robili od zaciatku tym horsim sposobom a neskor to pripadne pracne menili. Suhlasim s tebou, ze su aj dolezitejsie veci na robote, len som nechcel aby si ignoroval aj tie menej dolezite ak nevyzaduju tolko namahy. To hovorim vseobecne (spomen si na zhrnutie uprav). Takze k veci - ak sa dohodneme, ze je to vyhodnejsie robit ako hovoris ty, nebudem mat nic proti. Len som zatial nepocul rozumnejsi argument ako ze su dolezitejsie veci na pracu. Ved ty to udrziavat nemusis, len to rob vo svojich upravach. Helix84.JPG helix84 06:33, 13 december 2005 (UTC)

A po druhé. Tých "...píšucich autorov" presúvaš zle, pretože sú povolené oba tvary a tvar bez po sa urpednosťňuje v spojeniach typu anglicky hovoriaci. Už sme o tom raz niekde diskutovali. Bronto 02:41, 12 december 2005 (UTC)

Necítim sa kompetentný posúdiť či to môže byť. Helix84.JPG helix84 02:50, 12 december 2005 (UTC)
Ja som to zle vyjadril, nie je to zle, ale je to zbytočné, lebo ten pôvodný názov bol tiež správny. Okrem toho si nepresunul ostatné podobné názvy. Bronto 03:10, 12 december 2005 (UTC)
Opravil som len tento jeden, lebo som poravoval vsetky "slovensky" na "po slovensky" a pod. O ostatnych podobnych nazvoch neviem. Helix84.JPG helix84 06:33, 13 december 2005 (UTC)

Pri tych clankoch z filitu pouzi do externeho odkazu sablonu {{filit}}. Doplnil by som to, ale dava sa tam url ako parameter a momentalne nejako filit nefunguje. Helix84.JPG helix84 06:33, 13 december 2005 (UTC)

Máš nejaký (aspoň približný) zoznam, čo z filitu je už prenesené resp. akým systémom si to prenášal? Aby som vedel kde pokračovať, keby som sa na to dal. Helix84.JPG helix84 15:16, 19 december 2005 (UTC)

Družica, satelit, mesiac, slnečná sústava...[upraviť | upraviť kód]

Zdravím. Chcel by som sa ťa opýtať, kde sa diskutovalo o tom, že slnečná sústava sa píše s malým s, nech si to môžem pozrieť, a prípadne, prečo si myslíš, že treba mať článok Mesiac (družica) aj prirodzená družica. A čo si myslel tým trabantom, to je dúfam vtip. Vďaka. ---Wizzard 17:21, 17 december 2005 (UTC)

Slnečná sústava (teda planéty okolo NÁSHO Slnka) sa píše s malým s podľa slovenských a mimochodom aj českých pravidiel pravopisu. Ja za to nemôžem, sťažuj sa na SAV. Treba mať dva články, lebo prirodzená družica je všetko čo obieha vo vesmíre, zatiaľ čo mesiac alebo trabant (nehovor mi, že si to slovo ešte nepočul, lebo TO je vtip) je len prirudzená družica planéty. Bronto 17:28, 17 december 2005 (UTC)

Mená historických osobností[upraviť | upraviť kód]

Podľa mňa je to nezmyselný úzus poslovenčovať mená českých historických osobností napríklad Jan Hus, Jan Žižka atď. Potom by sme mali byť dôslední a z Johanesa Keplera, Johna Miltona atď. urobiť slovenské. Wiliam Shakespeare by potom mal byť Viliam. V tlačených encyklopédiách som sa s takým barbarstvom nestretol.--Otm 00:13, 18 december 2005 (UTC)

Ja som si to skontroloval, Ján Hus (podobne ako Ján Viklef atď.) sa v bežných historických textoch písal s á a nie je to barbarstvo, ale prejav úcty k osobe, pretože je natoľko významná, že jej meno "zľudovelo". Takých osôb je veľmi málo a okrem Ján Žižku a Jána Husa mi už z českých žiadna iná, ktorú by bolo treba poslovenčiť, nenapadá. Okrem toho máme redirect. Bronto 00:23, 18 december 2005 (UTC)

Neviem či je to o zľudovení, alebo je to o ľubovôli redaktorov Wikipédie. Jána Viklefa pozná možno 1 promile Slovákov, Šejkspíra snáď cez 50%, napriek tomu sme ho neposlovenčili a píšeme ho a asi aj budeme písať Shakespeare a William a nie Viliam. Komenského tu máme pod menom Jan a je to vo svete známejšia osobnosť ako Hus so Žižkom dohromady a snáď aj na Slovensku je známejší. Čo je naozaj všeobecným zvykom je písať vladárov, pápežov a podobne v poslovenčenom tvare. Väčšina ostatných osobností sa v encyklopédiách píše v pôvodnom tvare, prípadne sa poslovenčujú mená pôvodne písané v inej abecede.

Blokovanie IPciek[upraviť | upraviť kód]

  • Ahoj Bronto, mozno by bolo lepsie neblokovat tie vandalske IP natrvalo ale len na urcity cas. Pretoze ak to ten vandal pisal z miesta, ktore budu neskor pouzivat normalni ludia, tak tym padom im zoberieme moznost sem prispievat. Radioactive.svg Atomique 19:20, 18 december 2005 (UTC)
  • Ja viem, ale 1. nejak ho "potrestať" musíme (to už je tretí útok), 2. ten človek je Američan alebo tak, takže odtiaľ nám prispievanie s vysokou pravdepodobnosťou "nehrozí".Bronto 19:22, 18 december 2005 (UTC)
Neviem, či ten človek používa viacero počítačov, alebo si nejako vie meniť IP. Zdá sa mi, že vie čarovať s IP. Adrian@diskprís 19:25, 18 december 2005 (UTC)
Čarovanie s IP nie je žiadna veda a skutočne ich netreba blokovať natrvalo. Proti vandalizmu si nepomôžeme, len revertovať. Pravdepodobne sú to aj tak proxy a tie môže používať kdekto. Helix84.JPG helix84 19:46, 18 december 2005 (UTC)
Na wikipedii je dobrým zvykem proxyservery blokovat a to trvale... Na pl wiki mají dokonce bota, který se nezabývá ničím jiným, než že vyhledává a blokuje otevřené proxyserevery. My po smutných zkušenostech z poslední doby hodláme urachleně přikročit k témuž... Cinik 07:37, 19 december 2005 (UTC)
Čo na to naši IT odborníci (Helix, Palica atď.)?? Bronto 12:26, 19 december 2005 (UTC)
Je to vec názoru. Cez open proxy môžu pristupovať aj obyčajní používatelia, na druhú stranu to málokedy býva nevyhnutné. Blokovať všetky 1) nie je robota pre človeka ale pre bota 2) je ich dosť na to, aby stále bola nejaká nezablokovaná. Som proti blokovaniu IPv4 adries preto, lebo časom sa menia. Na 3 mesiace myslim v pohode blokovať stačí. Toto je môj názor. Helix84.JPG helix84 14:54, 19 december 2005 (UTC)
Tiez to vidim podobne ako Helix. Radioactive.svg Atomique 16:38, 19 december 2005 (UTC)

Mapa[upraviť | upraviť kód]

Bronto, chcel som sa opraviť, poslovenčiť, ale si rýchlejší :) Bebe@diskprís 20:46, 18 december 2005 (UTC)

Kategória:České okresy[upraviť | upraviť kód]

Ahoj, ja som preto to chcel zmazat, lebo je uz kategoria Kategória:Okresy v Česku. a asi to je duplikat--stefi 22:16, 21 december 2005 (UTC)

  • oki, uz som si vsimol, ze si to urobil, pokial som ti pisal :)--stefi 22:17, 21 december 2005 (UTC)

Nobelova cena[upraviť | upraviť kód]

Bronto, môžem sa spýtať. Je správne držiteľ Nobelovej ceny, alebo nostiteľ Nobelovej ceny?--stefi 23:13, 21 december 2005 (UTC)

Po slovensky je zaužívané spojenie "nositeľ N. c." (máš to aj explicitne v KSSJ), ale asi sa nedá povedať, že držiteľ je vyslovene nesprávne. Bronto 23:23, 21 december 2005 (UTC)


CROTRAM[upraviť | upraviť kód]

Thank you very much for your work on translation of article "Crotram", I wish all well to you, Zbogom (goodbye) Lokaas.

Wikištatistika :)[upraviť | upraviť kód]

No len nebuď taký skromný Brontík, po dvoch botoch na slovenskej wiki fičíš najviac TY :o)). –> Slovenská štatistika --Bubamara 00:57, 23 december 2005 (UTC)

Dĺžky[upraviť | upraviť kód]

Chcel som sa spýtať, prečo bolo nutné vyhodiť u gréckych a perzských men dĺžky? Pýtam sa ako človek z Čiech, kt. žije v Nemecku :-). Jirka O. 12:57, 27 december 2005 (UTC)

V slovenčine sa skoro všetky známe grécke názvy píšu inak ako v češtine. Každý, kto číta v oboch jazykoch si to určite všimne (ja si dodnes pamätám, že keď som bol dieťa a čítal tú istú knihu o gréckych bájach alebo Zamarovského v slovenčine a potom v češtine, tak mi hneď ako prvé vrazili do očí tie "nadbytočné" "h"-čka, dĺžne a podobne). Nakoniec v nemčine a angličtine je to podobne. Ak chceš vedieť historický dôvod, tak je to zrejme vplyv maďarčiny (ale len tipujem), kde je to podobne. Z jazykového hľadiska je to aj predpísané v Pravidlách slovenského pravopisu (špeciálne spomínajú napr. to -és). Najdôležitejšie však je to, že tvary ako "Xerxés" v slovenských textoch jednoducho vôbec neexistujú (ja som ešte nevidel jediný text, v ktorom by sa tak písali), čiže aj keby to nebolo predpísané, museli by sme vynechať tie dĺžky.Bronto 21:12, 27 december 2005 (UTC)

Ach, Bronto, Bronto! Raz sa dovolávaš Pravidiel slovenského pravopisu, inokedy si ich nevšímaš. Tvoj argument, že si ešte nevidel jediný text.. atď nie je odborným argumentom. Keď sa pozorne začítaš do Pravidiel..., nájdeš v nich schizofréniu ako v nejakom psychiatrickom zariadení.

Už som písal, že Pravidlá odporúčajú písať v odborných textoch antické mená podľa ich pôvodného tvaru, len v populárnych textoch odporúčajú používať tzv. poslovenčenú podobu. Iný príklad: Pravidlá jednoznačne stanovujú, že meno Gaius Julius Caesar sa píše len v tejto podobe, ale my máme napísané v hesle, že po slovensky aj "Cézar" - takto si môžem pomenovať svojho psa, ale nie historickú osobnosť.

Podobne je to aj s menom rímskeho cisára Nerona - ty si sa podivil, že používam takúto podobu, ale je to tak a jedine tak správne! Nera môžem mať doma svojho miláčika, ale opäť nie historickú osobnosť.

Aj keď uznávam, že máš veľké zásluhy o slovenskú wikipediu, nemusíš mať vždy pravdu - najmä keď niekedy len cítiš, že toto a toto by malo byť tak a tak.

Barbar

Hlavne sa nerozhadajme! Najdeme nejake pravidlo a budeme sa nim riadit bez toho aby sme si o druhom mysleli, ze comusi nerozumie, OK? :) A teraz bez ohladu na problem pisania mien (kde neviem kto ma pravdu) - samozrejme, ze kazdy sa moze zmylit! (teda okrem mna! :o) Liso@diskprís 08:01, 28 december 2005 (UTC)
Brontovy argumenty beriem, chcel som si to len ujasniť. Jirka O. 10:31, 28 december 2005 (UTC)


Nemyslel som svoj príspevok akohádku, ale ako príspevok do diskusie. Dúfam, že to tak ani Bronto nebude brať - sú sviatky pokoja a dobrej nálady a tak som to aj chcel napísať. Viem, že to, o čom diskutujeme, nie je vyriešené ani v Pravidlách slovenského pravopisu, len ma štve - nemyslím teraz na Bronta - že ak niekto niečo napíše do periodík podľa všeobecnejšieho a podľa mňa správnejšieho zvyku, redaktori to automaticky opravujú na "jednoduchšiu" podobu s odvolávaním sa na pochybné pravidlá. Ak však niekto napíše úplne jasnú koninu a chybu - redaktori - a opäť teraz nemyslím na wikiredaktorov, ale v periodikách, takúto chybu nechajú a iní "odborníci" to pokladajú za prirodzený vývoj slovenského jazyka a tieto blbosti potom pokladajú za novú normu. A to ma štve - ale to je môj problém.

Inak ešte k tej latinčine, čo Bronto písal, že je to snáď vplyv maďaršiny: je to vplyv toho, že latinčina sa v Uhorsku a teda aj na Slovensku používala ako úradný jazyk až do polovice 19. stor. a preto sme mali kvalitnú klasickú filológiu až do 60. rokov 20. storočia. Dnes sa latinčina učí len na pár stredných školách skôr ako voliteľný predmet, takže to chýbajúce klasické vzdelanie sa prejavuje v celom našom kultúrnom živote.

Takže to nie je proti Brontovi, len proti nezmyselným pravidlám.

Keby sme nemuseli takto bojovať, mohliby sme napísať viac a viac článkov pre wikipédiu s heslom: aspoň jedno heslo denne do wikipédie.

Barbar

Už zase trepeš sprostosti Barbar. Vôbec nerozumieš tomu, čo píšeš. Motáš jablká s hruškami. Ale myslím, že som už som dostatočne vyjadril na tému "Athény". Opakujem: napríklad písani -és v slovenčine NEEXISTUJE. A ak nevidíš v čom spočíva rozdiel medzi Cézar a Caesar, tak znova nemám čo dodať. Bronto 14:13, 28 december 2005 (UTC)

Keď sa namiesto argumentov používajú urážky, asi to nemá význam. Ak je na slovenskej wikipedii jediný, kto má pravdu - a to nie je len v tomto prípade, ale napríklad aj diskusia okolo feudalizmu a iných tém, do ktorých Bronto zasiahol, nemá význam, aby som ďalej na niečom robil. Takže môj pobyt na slovenskej wikipedii bol veľmi krátky - od 5. decembra a končím. Navrhujem kolektívu redaktorov wikipedie, aby bol Brontovy zamedzený prístup k úprave akýchkoľvek hesiel, ktorým len on sám rozumie. Nemienim písať veci, do ktorých zasahuje neodborník a absolútne porušuje wikietiketu: pozri si len hlavnú stránku, kde s apíše, že "robíme na presnej encyklopédii". To vôbec v Brontovom prípade nie je pravda. Nemienim urážať, ale chcem len citovať: "Mať vo všetkom pravdu, je spoľahlivým znakom hlúposti". Želám wikipedii a tým, ktorí to myslia trochu vážne, veľa radosti z práce. Ja som ju stratil vďaka Brontovi.

Barbar

Svoju inteligenciu si preukázal už pri svojom príspevku o Athénach a Šejkspírovi. Čím viacej píšeš, tým je to len horšie. Čím menej to budem komentovať, tým lepšie. A za celý čas si mimochodom neprišiel na to, ako sa prihlasuje a sledujú zmeny článkov. S pozdravom. Bronto 19:52, 28 december 2005 (UTC)
Myslím si, že tí, ktorí to so slovenskou Wikipédiou myslia ozaj vážne sa nedajú odradiť žiadnou Brontovou reakciou, ani nijakou inou. Blokovanie redaktora je vážny proces, ku ktorému sa pristupuje len v nevyhnutnom prípade vandalstva, čo nie je Brontov prípad. Každý, kto do Wikipédie prispieva, má na nej svoje miesto a nemusí to byť práve odborník naslovo vzatý. Niekedy stačí, že nahodí heslo, alebo časť článku, možno trocha skomoleného, čo však stačí na to, aby si to nejaký iný redaktor všimol a upravil ho, či rozšíril. Všetko toto je myslím si v poriadku. Ak by sme tu očakávali len samých odborníkov, encyklopédia by zrejme skoro zanikla. Wikipédiu tvoria nadšenci bez finančnej odmeny, vo svojom voľnom čase, preto tak naberá na objeme. To však ešte neznamená, že sú to všetci diletanti. Nakoniec, nemyslím si, že Bronto sa stále stavia do pozície neomylného, za tak hlúpeho ho nepovažujem, a zrejme ani väčšina ostatných redaktorov. --Bubamara 21:43, 28 december 2005 (UTC)

Chemiakin :)[upraviť | upraviť kód]

No to som pekná trúba, až po tvojom upozornení som si všimla, že jeho priezvisko začína v ruštine na Š a klasicky ma v ňom j a nie i. Čo už, čerpala som z českého tlačeného zdroja, ten jeho meno podával v anglickej forme a mne akosi nedochádzalo, že to nie je správne. Ešte že máme teba :o))) --Bubamara 17:11, 30 december 2005 (UTC)

No, ono aj Chemiakin je správne, lebo tak to má asi v americkom pase, ale potom musí byť aj "Mikhail". To, čo si napísala bola akási rusko-anglická kombinácia.Bronto 17:19, 30 december 2005 (UTC)

  • Ešte raz k jeho menu. Pozerala som teraz jeho stránky a v nich má uvedené Mihail (napríklad aj na knihách, ktoré mu vyšli). Tak ako má byť vlastne správne, tak ako to uvedené on (zrejme umelecké), alebo Mikhail? --Bubamara 17:34, 30 december 2005 (UTC)

Odkaz od redaktora Efezus[upraviť | upraviť kód]

Zdravím, nepoznám ešte presne všetky pravidlá a zásady spolupráce na tomto portáli, preto by som sa Vás rád niečo spýtal. Čo Vás viedlo k tomu, aby ste preštylizovaním a úpravou niekoľkých mojich článkov zmenili ich význam? Nebolo by korektnejšie sa o tom predtým poradiť, napr. na diskusnej stránke? Ďakujem za odpoveď. S pozdravom Efezus 1.1.2006.

Zmenil význam??? Iba som to dal do encyklopedickej podoby, na čo mimochodom stačí pozrieť si ktorýkoľvek iný dlhší článok v tejto encyklopédie (čo si mal samozrejme urobiť predtým ako si tu vôbec začal umiestňovať tú reklamu). Máme tu, tak ako v každej encyklopédii, aj nejaké elementárne pravidlá. Bronto 17:39, 1 január 2006 (UTC)

Myslel som si, že ľudia tu opravujú len to, čomu rozumejú. Ďakujem Vám za vysvetlenie. Efezus.

O čom to hovoríš? Máš problémy s formálnymi úpravami, "nevyhovujete" ti tučné písmo na začiatku článku??? Je toto vôbec možné? Bronto 17:56, 1 január 2006 (UTC)

Nepíšem tu o žiadnych formálnych úpravách, ale o redukovaní textu a zmene významu. V každom prípade Vám ďakujem za Váš názor a pohľad. Otvoril mi oči, bola to z mojej strany chyba zverejňovať tu tieto články. Práve som podal žiadosť na ich odstránenie. Prajem veľa úspechov, s pozdravom Efezus 18:08, 1 január 2006 (UTC).

Keby si tak vedel, že presne tieto isté slová tu odznievajú takmer každý týždeň od ľudí, ktorí akosi nevedia pochopiť, že toto je kooperatívny projekt s určitými pravidlami. Stále si nepovedal, čo som akože zmenil (veď tie články dokopy nič neobsahujú iba externý link), takže neviem na čo mám reagovať. A asi ťažko môžem mať názor na niečo, o čom ani neviem, čo to je. Bronto 18:22, 1 január 2006 (UTC)

Nerozumiem, prečo si myslíte, že som proti kooperácii. Myšlienka Wikipédie je dobrá, disciplinovanou spoluprácou by bolo možné vybudovať úžasné dielo. Ja som si len myslel, že medzi základné pravidlá tejto kooperácie patrí aj to, že každý opravuje a upresňuje len to, čomu (aspon z časti) rozumie. Bol to môj omyl. Nechcel som v žiadnom prípade vyvolať nejaký konflikt. Ak sa tak stalo, ospravedlňujem sa. Efezus 18:39, 1 január 2006 (UTC)

Stručne: Stále čakám, na čo mám reagovať. Bronto 19:05, 1 január 2006 (UTC)

posledné úpravy[upraviť | upraviť kód]

Zdravím, reaguji na postesk u Wizzarda. Stačí dodat parametr "?limit=počet", např.: http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Recentchanges?limit=999 --Ludek 17:42, 1 január 2006 (UTC)

Fíha, to by mi v živote nenapadlo...Odkiaľ to vieš? Bronto 18:03, 1 január 2006 (UTC)

Už ani nevím, nějak jsem to kdysi uhodl, možná na základě zobrazování většího počtu záznamů v historii nějakých článků, kde je také parametr "limit". Jinak počet zobrazovaných posledních úprav si můžeš změnit v "nastaveniach". Ale tam se dalo vložit jen třímístné číslo, ale do adresy URL můžeš dát třeba "limit=2000". --Ludek 18:11, 1 január 2006 (UTC)

Aha, tak som sa aspoň do tých nastavení po veľmi dlhej dobe znova pozrel :) Dosť sa tam zmenilo. Bronto 18:28, 1 január 2006 (UTC)

Cháron a planéty[upraviť | upraviť kód]

Zdravím, vidím že si zrušil moju poslednú úpravu... V poriadku, len si myslím, že ešte Cháron by mohol byť štandardne ako mesiac Pluta, predsa len, Cháron v mytológii nebol boh, ako napríklad Pluto. Inak mal by som jednu otázku, ako by si to urobil s Uránom? Ide o to, že planét je len 9 a prvkov vyše 100, teda aspoň planéty by mohli byť jednotné. Alebo keby sme dali napríklad názov prvku veľkými písmenami. Čo myslíš? --Wizzard 17:58, 3 január 2006 (UTC)

Rozlišovacie stránky sa robia vo vzťahu k dôležitosti daného významu slova (to je lingvistická záležitosť) a nie podľa princípu, keď jedno tak, tak všetky podobné takisto. Ja by som ani planéty nerobil tak, ako sú teraz, ale čo už s vami. Z trojice Venuša bohyňa, Moravianska venuša a planéta Venuša mi to tretie nepripadá nijako jednoznačne najdôležitejšie. Niečo iné by bolo napríklad Venuša film a Venuša planéta. A pokiaľ ide o urán, tak chceš povedať, že bude 100 článkov o každom izotope, alebo ako tomu mám rozumieť? A čo by pomohlo, keby bol prvok veľkým písmenom (čo ale nejde, lebo to je pravopisná chyba).Bronto 18:07, 3 január 2006 (UTC)

Odkazy po novom roku[upraviť | upraviť kód]

Bronto po dlhšej dobe si pozri poštu :) --Bubamara 08:14, 4 január 2006 (UTC)

Bubi, prečo opúšťaš takú populárnu sekciu a zakladáš novú? ;) Helix84.JPG helix84 02:15, 5 január 2006 (UTC)
Aby v tom Brontík nemal bordel a mohol si to upratať. S Božou a jeho pomocou bude snáď aj táto sekcia časom populárnou, veď máme ešte len začiatok roka :o)))--Bubamara 06:10, 5 január 2006 (UTC)

Argentína[upraviť | upraviť kód]

Keď si zmazal prvé časti názvov, tak odkazy Colorado, Paraguaj, Uruguaj ukazovali na štáty. Mimochodom rieka Negro je u nás známejšia pod názvom Río Negro, inak ten názov nikomu nič nehovorí. Potom si už mohol nechať aj La Plata.Viktor 16:54, 4 január 2006 (UTC)

Ide o to, že si pod Colorado dal iný link ako je v rozlišovacej stránke (takéto veci nikto nikdy nebude spätne opravovať, tak je lepšie to nechať nerozlíšené). Pokiaľ ide o Negro, presne na tom som sa pozastavil, ale nie je to tak, tá rieka sa - tak ako všetky Río... a ...River vedie pod "Negro". A rozdiel voči Río DE la Plata snáď nemusím zdôrazňovať. Bronto 16:58, 4 január 2006 (UTC)

Neviem, ale pripadá mi to zvláštne. U nás je napríklad Biely Potok, ten by sa potom nazýval iba Biely. Ešte mi prosím Ťa zdôvodni z akého dôvodu dávaš do názvu Československo pomlčku. Veď to bola Československá republika, a ten názov sa používal s malými zmenami vyše 60 rokov. Pomlčka existovala tuším rok, alebo dva.Viktor 17:12, 4 január 2006 (UTC)

Ja som tie pravidlá nevymyslel...A pokial ide o CSR, už si asi 100-tý, čo sa na to isté pýta. Po prvé, také sú pravidlá pravopisu, po druhé pozri diskusiu k Česko-Slovensko (dúfam, že to bolo tam), po tretie, už na to odpovedala aj SAV, po tretie, "československý" je vyhradené pre význam česchoslovakistický, po štvrté, tak sa to dnes píše v textoch o histórii (ibaže by si chcel zdôrazniť, ako vyzeral súdobý pravopis, ale to je niečo iné). Bronto 17:39, 4 január 2006 (UTC)

Zoznam českých filmov[upraviť | upraviť kód]

Vo wikipedii som zažil už mnohé nepodarky, ale takýto zoznam tzv. českých filmov je uražka slovenskej verzie wikipedie. Mnohé z filmov nemajú s českou kinematografiou nič spoločne. Skúsme vytvarať vlastné články a nie prekopírované z iných jazykových mutácii,--Lucivjansky 20:19, 5 január 2006 (UTC)

Ja to neviem posúdiť (ktoré napríklad?), ale ten zoznam sa mi zdal byť odniekiaľ odpísaný, takže možno to nie je také jednoznačné. Veď keď to ovládaš, tak to oprav, ale bolo by dobré, keby si rovnaké výhrady vzniesol aj v českej wiki, lebo tam ten zoznam zostane online. Bronto 22:38, 5 január 2006 (UTC)

Trójania[upraviť | upraviť kód]

Zdravím :p ak ide o tých Trójanov, tak potom by sme nemali mať ani články ako Slováci, Maďari a pod., je ich tu dosť... Tiež som bol za to, aby články boli v jednotnom čísle, ale niektoré veci sa nehodia byť v jednotnom čísle, lebo jednotné číslo sa nepoužíva. --Wizzard 15:38, 6 január 2006 (UTC)

Národy sú výnimka (napriek tomu, že sa Slovák atď. bežne používa), lebo sa tak píšu vo všetkých encyklopédiách. A Trójana majú v jednotnom čísle úplne vo všetkých wiki (vrátane českej) a ja nevidím najmenší dôvod, aby sme tu robili výnimku z pravidla, že názvy píšeme v zásade v jednotnom čísle. Je kopa slov, ktoré tu majú nadpis v jed. č., hoci sa (možno) v praxi používajú častejšie v množnom. Bronto 15:50, 6 január 2006 (UTC)

dynastie egypta[upraviť | upraviť kód]

ten clanok si asi pisal ty, chcem sa spytat kolko tych dynastii uviedol Manehto, ty mas uvedenych 30 [ja mam 31] =] a mam uplne ine casove obdobia 5k 14:40, 12 január 2006 (UTC)

Ja som nijaký článok o dynastiách nepísal. Ale vo všeobecnosti, Manehto nie je jediný zdroj k dejinám Egypta, to by sme dopadli...Bronto 18:08, 12 január 2006 (UTC)

pytam sa preto lebo by to bolo treba nejak synchronizovat a som myslela ze budes vediet poradit kam sa pozriet alebo tak nieco, neviem ci mozem brat eng. wikipediu ako najdoverihodnejsi zdroj info dik 5k 18:43, 12 január 2006 (UTC)

Z hlavy ti Manehta nevysypem ...:))) a anglickú wiki pokial ide o Egypt ako doveryhodnu brat nemozes, lebo tam maju "bordel" v dosledku toho, ze im to tam pisalo milion ludi vzdy z ineho textu. Zober si - aspon pokial ide o cisla - za vzor Zoznam vládcov starovekého Egypta, aby sme to mali kompatibilne. Ak pouzivas nejaky tradicny slovensky text, tak si mozes byt ista, ze tie udaje su zastarane. Tak ako skoro vsade, aj tu sa vedomosti dnes menia exponencialnou rychlostou... Bronto 20:25, 12 január 2006 (UTC)

pravda je ze stare poznamky to nepochybne su lebo som ich robila pred asi 2 rokmi a najnovsia bola kniha dejepisu pre gymnazia z 2002 + lexikon svet. dejin 2001... teda tako teraz som pozrela to clenenie takze to tvoje pochadza z tradicneho nemeckeho textu '97 teda to moje je urcite presenjsie a novsie 5k 20:54, 12 január 2006 (UTC)

To má byť vtip? Porovnávaš učebnicu pre gymnáziá, ktorá je bohvie na akom prastarom texte založená, a literatúru pre školy s vedeckými primárnymi textami??? Čo sme v jasliach? A vôbec, to sú tvoje zdroje?? Bronto 05:17, 13 január 2006 (UTC)

tak som sa skromne domnievala ze tu ucebnicu nevyberali na zaklade obrazkov ale asi mas o tom vacsi prehlad, jasne ze som cakala ze ta to nenadchne, ale co mam robit; preto hovorim o tej knihe lebo sme sa bavili [teda ty si sa zacal] o slovenskych zdrojoch a toto je jeden z najnovsich; mne ide predovsetkym o vseobecnu pravdu nie o pravdu jednotlivca [natoz o moju] preto by som uvitala diskusiu na urovni 5k 06:44, 13 január 2006 (UTC)

Ja som tie roky neoveroval, lebo nemám čs, takže nechcem nič hovoriť, ale učebnice pre gymnáziá (s výnimkou maličkostí) jednoducho nemôžeš v žiadnom prípade použiť ako zdroj a ešte tu tým aj argumentovať. Máme tam teraz napísať: Zdroj "Dejepis 1 pre gymnázá"?? Nezdá sa ti to čudné? To je taký problém aspoň ísť do knižnice/kníhkupectva a niečo si zohnať? Aktuálne odporúčam napríklad knihy od Shawa (jednu som nedávno videl po česky), ktorý má síce iné roky, ale aspoň sa naňho možno odvolať. V podstate jediné uznávané datovania v súčasnosti sú buď jeho (v Anglicku) alebo tie, čo máme v Zozname (v západnej Európe). Bronto 15:22, 13 január 2006 (UTC)

k sparte[upraviť | upraviť kód]

  • ak je v clanku napisane ze sa pracuje tak sa pracuje, to nevravim preto lebo sa citim dotknuta tvojimi zasahmi, ale preto, ze ked to opravim a pastnem to tam z ineho zdroja vsetky tvoje zmeny sa stratia
  • neopravuj prosim ta nazvy urcite ta ubezpecujem, ze su spravne ako napriklad heilóti a pod. 5k 20:46, 12 január 2006 (UTC)

Neviem či sú "správne" všetky kombinácie, ale ja som ich opravil podľa Veľkého slovníka cudzích slov (v KKSJ nie sú), aby to bolo jazykovo kompatibilné pre viaceré články. Bronto 05:17, 13 január 2006 (UTC)

ten slovnik je z kt. roku? a potom predsa to nie je slovnik odbornych historickych nazvoslovi ci je? asi mi nieco uslo 5k 06:47, 13 január 2006 (UTC)

Akých "odborných historických názvosloví"?? To má byť akože čo? A akoto že ten slovník nepoznáš? Je to slovník špeciálne zameraný na cudzie slová (jeden z najväčších na svete vôbec), ktorý opakovane vychádza už tridsať rokov (z ktorého roku je nepodstatné, ale napríklad aj z minulého roku), a keďže sa grécke slová píšu rôzne (lebo si každý robí, čo chce), tak je dobré sa ho pridŕžať, pretože tie státisíce slov, ktoré obsahuje sú vedecky, a hlavne systematicky spracované a overené. To samozrejme neznamená, že sa v hlavnom článku nespomenú aj iné písania. Bronto 15:22, 13 január 2006 (UTC)
tak mam teda navrh ked budes opravovat a ja pisat, to co opravis podla slovnika daj prve a to druhe do zatvorky a bude to jasne, moze byt? 5k 07:11, 14 január 2006 (UTC)
Samozrejme. Bronto 18:17, 14 január 2006 (UTC)

ked je niekde napisane: {{Pracuje sa}} tak to prosim respektuj 5k 06:57, 13 január 2006 (UTC)

Slovensko[upraviť | upraviť kód]

Vážený kolego, na českou wikipedii přispívám jako Kirk. Považuji za velice škodlivé, když se ve jménu pravopisné reformy z roku 1991 zamlžují historická fakta (třebaže se vám nelíbí). Název dotyčného státu byl Československo (a to i ve vašem jazyce), delší varianta pak Československá republika, ať se vám to líbí nebo ne. Wikipedie má být nezaujatá, zatímco vy jste svojí editací a odstraněním inforamce, prokázal, že nezaujatý nejste. --84.242.95.9 22:04, 12 január 2006 (UTC)

Kirk, súhlasím s tebou, náš spoločný štátny útvar sa volal Československo až do roku 1991, ale tiež som sa to neodvážil opraviť. Česko-Slovensko bol útvar územne zhodný s Československom, bol to však pravdepodobne už politicky iný útvar. Som toho názoru, že sa treba držať faktov, a nie otrocky sledovať všetky pravopisné reformy, hoci aj nezmyselné. --Wizzard 07:36, 13 január 2006 (UTC)
Cesko-Slovensko a Ceskoslovensko nie su uzemne zhodne - CSR zahrna Sudety a Petrzalku, kym C-SR nie... S touto svojraznou gramatickou ortodoxiou sa podrobne zaoberam v prispevkoch Novojaz pre nováčikov a Pravidlá písania uhorských mien. Podotykam, ze pravna ochrana mena sa vztahuje i na pravnicke osoby, co stat Ceskoslovensko nepochybne je... Gramaticke pravidla z r. 1991 su zjavne v rozpore nielen s historickou pravdou, ale aj s platnymi slovenskymi zakonmi... --Joseliani 09:04, 13 január 2006 (UTC)
Pre pána kráľa, pravopis nemá s "historickou pravdou" vôbec nič spoločné, to je naozaj také ťažké to pochopiť? Bronto 15:22, 13 január 2006 (UTC)

Skus sa nad tym zamysliet takto! Je mozne napisat, ze Matej Bel zomrel v Bratislave, alebo je nutne pisat, ze zomrel v Presporku (v Pozsoni? Pressburgu?) ? Ja sa domnievam, ze ked hovorime o Bratislave, mame na mysli to mesto, ktoreuz peknych par storoci lezi tam kde lezi A nielen to co tu lezi od roku 1919 :) ... Ale samozrejme mozes mat na to iny nazor a pripadne aj iniciovat hlasovanie! Budem vsak proti tomu aby sme mesto Bratislava nazyvali v texte zakazdym inak a nepouzivali sucasny nazov. (aj ked vetu "Stredoškolské štúdium začal na ev. lýceu v Bratislave, vtedajšom Prešporku." z clanku Milan Rastislav Štefánik nevidim dovod menit). Liso@diskprís 22:41, 12 január 2006 (UTC)

Štátny útvar od roku 1918 do roku 1992 sa v slovenčine podľa pravopisných pravidiel a aj vyjadrenia Akadémie vied skrátene nazýva "Česko-Slovensko", podobne ako sa Byzantská ríša nazýva Byzantská ríša a nie podľa súdobých názvov Ríša Rimanov/Helénska ríša atď. a ako sa Bratislava nazýva Bratislava a nie Prewaspurch/Brecisburg atď. a Rakúsko Rakúsko a nie Ostarrichi/atď atď atď. Už som to tu asi 100-krát vysvetloval. Bronto 05:17, 13 január 2006 (UTC)

Návrh[upraviť | upraviť kód]

Ahoj Bronto, pozdravujem Ťa prvýkrát v tomto roku a prajem Ti v ňom pevné nervy. Budeš ich určite potrebovať, ale Ty ich máš, takže sa o teba neobávam a teším sa na ďalšiu, občas aj iskrivú spoluprácu. Ale k veci. Viem, že si bizi, ale nemohol by si si prosím Ťa zarchivovať Tvoju diskusiu 2005? Na túto tvoju stránku totiž určite často zablúdi dosť veľa redaktorov vrátane mňa (je to poučné) a lepšie by sa v nej orientovalo, keby tu staré veci nezavadzali. Maj sa.--Jano spoza mláky 18:43, 13 január 2006 (UTC)