Remetský potok (prítok Porubského potoka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Remetský potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
kraj Košický kraj
Okresy Sobrance, Michalovce
Obce Remetské Hámre, Úbrež, Poruba pod Vihorlatom, Vyšné Remety
prameň Remetské Hámre
 - poloha Čierna studňa
 - výška 334 m
 - súradnice 48°51′05″S 22°10′04″V / 48,8513°S 22,1677°V / 48.8513; 22.1677
Ústie Porubský potok
 - poloha Úbrež, Poruba pod Vihorlatom
 - výška 147 m
 - súradnice 48°48′40″S 22°07′15″V / 48,8112°S 22,1209°V / 48.8112; 22.1209
Dĺžka 7,9 km
Rád toku VIII.
Číslo hydronyma 4-30-04-1008
Poloha ústia
Red pog.svg
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Remetský potok[1] je potok v regióne Dolný Zemplín, na území obcí Remetské Hámre, Vyšné Remety a Úbrež v okrese Sobrance a na území obce Poruba pod Vihorlatom v okrese Michalovce v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Východoslovenská pahorkatina. Ústi do Porubského potoka, ktorý ďalej ústi v rámci medzipovodia do vodnej nádrže Zemplínska šírava, zo Zemplínskej šíravy vyteká kanalizovaný vodný tok Čierna voda. Má dĺžku 7,9 km. Rád toku VIII.

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení v 334 m n. m. na území obce Remetské Hámre v okrese Sobrance v Košickom kraji, v lesnom extraviláne, v regióne Dolný Zemplín, na svahu vrchu (aj lesa) Čierna studňa s 345 m n. m.[2][3]

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Od prameňa v 334 m n. m. tečie južným smerom, po 1 km krátkom úseku v 273 m n. m. vteká na územie lesného extravilánu obce Vyšné Remety, preteká cez pole Rovina, v 243 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, vteká do poľnohospodárskeho extravilánu, v 220 m n. m. vteká do intravilánu obce Vyšné Remety, v 197 m n. m. opúšťa intravilán a pokračuje extravilánom obce Vyšné Remety, v 179 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, v 171 m n. m. priteká na obecnú hranicu medzi obcou Vyšné Remety a obcou Úbrež, v 163 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, stáča sa do západného smeru, tečie po obecnej hranici, pokračuje po hranici medzi obcami Úbrež a Poruba pod Vihorlatom, v 147 m n. m. priberá ľavostranný prítok Karniansky potok, priamo na obecnej hranici v 147 m n. m. ústi do Porubského potoka ako jeho ľavostranný prítok.

Remetský potok patrí do okresu Sobrance a do okresu Michalovce v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Východoslovenská pahorkatina v geomorfologickom podcelku Podvihorlatská pahorkatina.[4][5] Má jeden dôležitejší prítok Karniansky potok.[6]

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov vodného toku Remetský potok má pôvod v názve obce Remetské Hámre (mladá obec s najstarším záznamom viažucim sa k roku 1828 Hámor, 1927 Remetské Hámre) alebo pravdepodobnejšie v názve obce Vyšné Remety (najstarší záznam sa viaže k roku 1418 Remethe, 1920 Vyšné Remety, územím ktorých potok preteká. Jedna slovná zložka názvu oboch obcí má pôvod v staršom označení remeta vo význame eremita, pustovník, rehoľník, mních. Motivácia pomenovania obce Vyšné Remety je spojená s existenciou pustovníkov v priestore obce[7]. Z toponyma Vyšné Remety bolo po rozšírení o formant -ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Remetský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[8]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1975[9]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Remetský potok nie je jedinečným hydronymom (august 2022).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-08-06.
  2. Geografické názvy okresu Michalovce A34. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-2406/1993 zo 17.11.1993. 89 s. S. 47, 68. ISBN 80-85672-07-3.
  3. Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 43, 73. ISBN 80-85164-17-5.
  4. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-08-07]
  5. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 147, 154. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  6. Priebeh Remetského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-08-08]
  7. Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1978. 321, 3. diel s. S. 397.
  8. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
  9. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 108. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).