Preskočiť na obsah

Podkovár južný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Rhinolophus euryale)
Podkovár južný
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
globálne[1]
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
na Slovensku[2]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Rhinolophus euryale
Blasius, 1853
Synonymá
podkováč južný

Rozšírenie
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Podkovár južný[3] alebo staršie podkováč južný (Rhinolophus euryale) je druh netopiera z čeľade podkovárovité (Rhinolophidae).

Hlava a telo sú zvyčajne 43 až 58 mm dlhé s 22 – 30mm chvostom. Rozpätie krídel je od 300 do 320 mm so štandardnou hmotnosťou medzi 8 až 18 g. Veľkosťou je medzi podkovárom krpatým a podkovárom štíhlokrídlym.[4]

Srsť je nadýchaná so slabo sivým základom. Chrbtová časť je sivo hnedá, niekedy so slabým červenkastým nádychom. Spodná časť je sivobiela alebo žltobiela.[5]

Rozšírenie a početnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Je rozšírený v oblasti Stredomoria, Balkánu, Severnej Afriky a Blízkeho východu.

Rozšírenie na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 18 (4,2% rozlohy Slovenska):[3]

  • letné a prechodné obdobia: 16 mapovacích kvadrátov (3,7% rozlohy Slovenska) v nadmorských výškach 245 - 382 m n. m.
  • zimné obdobie: 14 mapovacích kvadrátov (3,2% rozlohy Slovenska) v nadmorských výškach 245 - 767 m n. m.

Zvykne obývať teplé, lesné oblasti v predhorí a pohorí, preferuje vápencové oblasti s početnými jaskyňami a blízkym zdrojom vody. Kolónie a hniezdiská sú v jaskyniach, ktoré zdieľajú s ostatnými druhmi podkovárov. S príbuznými druhmi sa nemiešajú.

Rozmnožovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Nie je známych veľa informácii o priebehu rozmnožovania.[7] V hniezdiacich kolóniách sa zdržiava 50 až 400 samíc s občasným výskytom samcov.

Hniezdisko opúšťajú počas neskorého súmraku. Lovia nízko nad zemou na teplých úbočiach v relatívne hustom stromovom poraste. Lovia mole a ostatný drobný hmyz.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. IUCN Red list 2017.1. Prístup 25. júna 2017.
  2. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska: Dávid Žiak, Peter Urban (en: ed (Ecosozological) List of Mammals (Mammalia) of Slovakia), s. 156.
  3. a b c KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Marcel Uhrín, Štefan Matis, Ján Krištofík, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Podkovár južný - Rhinolophus euryale, s. 275 - 280.
  4. Kolektív autorov. Cicavce. Bratislava : Ikar, 1996. ISBN 8071182362.
  5. SCHOBER, Wilfried, Eckard Grimmberger A Guide to Bats of Britain and Europe. UK : Hamlyn Publishing Group, 1989. ISBN 0-600-56424-x Chybné ISBN.
  6. SON Spoločnosť pre ochranu netopierov na Slovensku, prehľad druhov [online]. [Cit. 2016-08-12]. Dostupné online. Archivované 2016-04-04 z originálu.
  7. Grzimek’s Animal Life Encyclopedia, 2nd edition. Volume 13, Mammals II, edited by Michael Hutchins, Devra G. Kleiman, Valerius Geist, and Melissa C. McDade. Farmington Hills, MI: Gale Group, 2003.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mediterranean Horseshoe Bat na anglickej Wikipédii.
  • Hutson, A.M., Spitzenberger, F., Juste, J., Aulagnier, S., Alcaldé, J.T., Palmeirim, J., Paunovic, M. & Karataş, A. 2008. Rhinolophus euryale. In: IUCN 2011. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2011.2. <www.iucnredlist.org>. Prístup 21. november 2011.