Richard Aldington

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Edward Godfree Aldington
Richard Aldington
Richard Aldington
Osobné informácie
Narodenie 8. júl 1892
  Portsmouth, Spojené kráľovstvo
Úmrtie 27. júl 1962 (70 rokov)
  Sury-en-Vaux, Francúzsko
Národnosť anglická
Zamestnanie spisovateľ
manželka 1. Hilda Doolittle, 2. Netta Patmore
Deti dcéra
Dielo
Žánre román, báseň, biografia
Témy Prvá svetová vojna, láska
Literárne hnutie imagizmus
Debut Images. Poems
Významné práce Death of a Hero, Images of War
Významné ocenenia James Tait Black Memorial Prize
Ovplyvnený
Ovplyvnil
Projekt
Guttenberg
Richard Aldington
(plné texty diel autora)

Richard Aldington, narodený ako Edward Godfree Aldington (* 8. júl 1892, Portsmouth, Spojené kráľovstvo – † 27. júl 1962, Sury-en-Vaux, Francúzsko) bol anglický spisovateľ a básnik. Stal sa známym svojou poéziou ovplyvnenou prvou svetovou vojnou, románom „Death of a Hero“ (1929) a kontroverznou vzburou v diele „Lawrence of Arabia: A Biographical Inquiry“ (1955). Jeho životopis Wellingtona bol ocenený v roku 1946 anglickou „James Tait Black Memorial Prize“. Prekladal z latinčiny a gréčtiny. Je tiež jedným zo spoluzakladateľov imagizmu v poézii.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Aldington sa narodil v Portsmouthe v rodine právneho poradcu a vzdelávanie absolvoval v Dover College a jeden rok na University of London. Vysokú školu nedokončil kvôli zlej finančnej situácii jeho rodiny. V roku 1911 stretol americkú poetku H.D. (Hilda Doolittle), s ktorou sa roku 1913 oženil.

V roku 1916 vstúpil do armády, bojoval s jednotkou „Royal Sussexs“ na západnom fronte a v 1917 bol ranený. Vojnová skúsenosť mala na svedomí jeho psychické trápenie spôsobené post-traumatickým stresom.

Po príchode z vojny sa snažil o znovuoživenie a zlepšenie manželského vzťahu s H.D., no po mŕtvonarodenej dcére sa ich vzťah rozpadal. Počas jeho bojového nasadenia jeho manželka udržiavala intímny vzťah s Cecilom Grayom, priateľom spisovateľa D. H. Lawrencea. H.D. bola okrem toho ovplyvnená lesbickým vzťahom so spisovateľkou Bryher (pseudonym) a preto bola formálne separovaná od Aldingtona[1]. Rozviedli sa až v roku 1938. Pre zvyšok života však zostali priateľmi.

Neskorší život[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1928 odišiel do exilu, ktorý si sám vybral. Žil v Paríži niekoľko rokov spolu s Brigit Patmoreovou, neskôr sa dal fascinovať Nancy Cunardovou, ktorú stretol v 1928.

Po rozvode sa oženil v roku 1938 s Nettou, rodenou McCulloughovou, dovtedy Brigitinou nevestou pod menom Mrs. Michael Patmore.

Death of a Hero publikovaný v 1929 bol jeho literárnou odpoveďou na vojnu a bol pochválený spisovateľom Lawrence Durrellom ako "najlepší román epochy". Román napísal počas pobytu na ostrove Port-Cros v Provensalsku ako rozvinutie svojho rukopisu spred desiatich rokov. Kniha má úvod vo forme listu dramatikovi Halcottovi Gloverovi. Obsahuje rôzne, no väčšinou cynické a kritické postuláty a útočí proti viktoriánskym a edwardiánskym pokryteckým názorom.

Vydal tiež niekoľko prác o literárnej fikcii. V roku 1930 publikoval eroticky implicitný preklad Dekameronu.

V roku 1933 vyšiel jeho román All Men are Enemies appeared, v slovenčine vyšiel pod názvom Všetci ľudia budú nepriatelia. Autor ho nazval romancou. Román bol voľným pokračovaním „Death of a Hero“. Bol to ešte výraznejšie protivojnovo ladený príbeh ako Death of a Hero, no so šťastným koncom.

V roku 1942 odcestoval do Spojených štátov so svojou novou manželkou Nettou Patmore, kde začal písať biografie. Prvá bola Wellingtonova, The Duke: Being an Account of the Life & Achievements of Arthur Wellesley, 1st Duke of Wellington, 1943.

Nasledovná práca o T. E. Lawrenceovi, Lawrence of Arabia:A Biographical Inquiry, 1955, v ktorej ho nekompromisne napadol[2] mala negatívny dopad na jeho osud. Táto biografia spôsobila škandál a bezprostrednú odvetu zaň. Bol prvý, kto vyniesol na verejnosť správu o nelegitímnom pôvode Lawrenceovom a jeho homosexualite, čo vyvolalo kontroverzné reakcie. Niektoré zdroje tvrdia, že Lawrence žil v celibáte a žiaden z jeho blízkych priateľov (ktorí boli viacerí homosexuálmi) ho nepovažoval za gaya. Iné zdroje sa odvolávajú na údajný intímny vzťah s mladým sýrskym Arabom Dahoumom, ktorý mu robil asistenta pri archeologických vykopávkach.

Aldingtonova práca bola považovaná za lživú, čo však bolo len sčasti pravdivé. T. E Lawrence bol nelegitímny syn sira Chapmanna. Aldingtonove životopisné výskumy zavinili, že Lawrenceovo meno získalo sporné renomé. Neskôr, keď boli archívne záznamy o Lawrenceovej kariére v štátnej službe sprístupnené, údajne vyšla najavo skutočnosť o jeho nehomosexuálnej orientácii[chýba zdroj]. Aldingtonova dobrá reputácia už nikdy nebola počas jeho života celkom obnovená. Viacerí boli toho názoru, že Aldington utrpel účasťou na vojne psychickú traumu získanú na Strednom východe počas Prvej svetovej vojny.

Aldington zomrel v Léré vo Francúzsku 27. júla 1962, krátko po tom, ako bol vyznamenaný a oslavovaný v Moskve pri príležitosti svojich sedemdesiatych narodenín a publikácii ruských prekladov jeho románov. Napriek tomuto neschvaľoval politickú líniu Komunistickej strany ZSSR a Rusi nepokračovali v jeho podporovaní. Jeho politické názory boli však vzdialené aj pravicovým myšlienkam, čo zdieľal spolu s Lawrence Durrellom, od roku 1950 blízkym priateľom. Od publikácie biografie o T. E. Lawrenceovi ho však britská spoločnosť vylúčila spomedzi svojich radov a žil v Provensalsku pri Montpellieri a v Aix-en-Provence.

11. novembra 1985 bolo jeho meno spolu s ďalšími šestnástimi vojnovými básnikmi vytesané do pamätníka vo Westminster Abbey. Nápis na kameni je citáciou z diela básnika Wilfreda Owena: „My subject is War, and the pity of War. The Poetry is in the pity.[3]

Literárny vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

V Aldingtonovej poézii sa prejavil už na začiatku imagizmus, ktorého bol spoluzakladateľom spolu so svojou manželkou H. D. a Ezrom Poundom. Publikoval v prvej antológii skupiny imagistov „Des Imagistes“ (1914). Termín "imagistes" vymyslel Ezra Pound pre Aldingtona a H. D. v roku 1912. V tomto období písal Aldington voľné nerýmované verše. Jeho básne boli dlhé, zmyselné, s bohatou predstavivosťou. Stal sa súčasťou skupiny protoimagistov okolo T. E. Hulmea. Aldington sa v nej dostal pod vplyv tradičnej japonskej poézie a často navštevoval British Museum, kde si obzeral tlače Nišiki-e, ktoré ilustrovali poéziu.

Keď sa zoznámil s Wyndhamom Lewisom, ocitol sa medzi tlakmi svojich domácich imagistov a malého krúžku londýnskych modernistov okolo Lewisa. Keď tento oznámil svoju venerickú chorobu, Aldington odišiel z krúžku a začal sa zaujímať o Fabiánsky socializmus, čo bolo preňho dosť nekonvenčné. V tejto dobe mal za priateľa Forda Maddoxa Forda, ktorému pomáhal v propagácii pre vládnu komisiu v roku 1914.

V roku 1915 sa Aldington a H. D. odsťahovali z okolia Holland Park bližšie k Ezrovi Poundovi a Dorothy do Hampsteadu a uzatvorili sa pred D. H. Lawrenceom a jeho ženou Friedou.

Medzi 1914 - 1916 sa Aldington stal literárnym editorom a stĺpčekárom časopisu „The Egoist“. Hlavná editorka "The Egoist" a feministka Dora Marsden ho prijala na miesto svojho asistenta[4]. Priepasť medzi imagistami a futuristami Aldington definoval čiastočne vo svojej kritike poézie Filippa Marinettiho.

Vzťah k T. S. Eliotovi[upraviť | upraviť zdroj]

Aldington pomohol T. S. Eliotovi spolu s Ezrom Poundom, aby ho zamestnali v „The Egoist“. V roku 1919 ho predstavil editorovi literárnej prílohy „The Times“ Bruce Richmondovi, pre ktorú písal o francúzskej literatúre. Aldington sa stal v tom čase súčasťou editorovho tímu v „The Times“ spolu s Conradom Aikenom, T. S. Eliotom, Lewisom a Aldousom Huxleym. Participoval na manévri, ktorý mal zabezpečiť Eliotovi miesto v „The Egoist“, čím by získal čas pre svoju tvorbu. Toto inicioval Ezra Pound a jeho priatelia z vplyvnej skupiny „Bloomsbury” a ich cieľom bolo dostať Eliota preč z banky Lloyd´s, aby mohol na plný úväzok písať svoju poéziu. Intriga však nedopadla podľa ich predstáv a T. S. Eliot odišiel z banky až v roku 1925.

Medzi rokmi 1919 - 1921 bol aj členom vydavateľského tímu v literárnej revue London literary quarterly Coterie. V tomto tíme sa nachádzali aj Conrad Aiken, T. S. Eliot, Aldous Huxley.

Aldington vyvinul úsilie odpovedať svojím dielom A Fool i' the Forest (1924) na nový štýl prejavený v The Waste Land. V tomto čase ho publikovali napríklad v „The Chapbook“. V roku 1925 prežil psychickú krízu a zlom v tvorbe. Jeho záujem o poéziu zoslabol, prejavoval tiež otvorenú žiarlivosť na T. S Eliotovu slávu.

Jeho blízky vzťah k Eliotovi sa zmenil, čo možno usúdiť z toho, že Aldington bol Eliotovým dôverníkom, čo sa týkalo Eliotovej autodiagnózy abúlie. Aldington sa stal oporou Vivienne Eliotovej v jej problémovom manželstve a divoko satirizoval samého Eliota v postave Jeremyho Cibbera v diele Stepping Heavenward napísanom vo Florencii v roku 1931. V tomto období žil s milenkou Arabellou Yorke (reálne Dorothy). Mali spolu zdĺhavý a vášnivý vzťah skončiaci jedného dňa Aldingtonovým odchodom do zahraničia.

Dielo[5][upraviť | upraviť zdroj]

1915-1920[upraviť | upraviť zdroj]

  • Images. Poems (1915 The Poetry Bookshop), poézia
  • Images Old and New (1916 Four Seas, Boston), poézia
  • Images (1919 Egoist), poézia
  • Images of Desire (1919 Elkin Mathews 2/6) + a signed and numbered edition
  • Images of War (1919 Beaumont Press, London) (1919 Allen & Unwin)
  • War and Love,(1919 Four Seas, Boston)
  • Death of a Hero (1919 Babou & Jack Kahane, Paris) - 2 vols. first unexpurgated edition, (1929 Chatto & Windus) - d/w Paul Nash (1929 Covici-Friede), román

1921-1926[upraviť | upraviť zdroj]

  • Exile & other Poems (1923 Allen & Unwin)
  • A Fool in the Forest : A Phantasmagoria (1925 A & U)
  • The Love of Myrrhine and Konallis (1926 Covici, Chicago) - Ltd Ed 150 Signed, (1926 Covici, Chicago) - 1010 copies
  • French Studies and Reviews (1926 A & U)
  • Literary Studies & Reviews (1926 A & U)

1927-1930[upraviť | upraviť zdroj]

  • Fifty Romantic Lyric Poems (1928 Crosby Gaige NY) - Signed Ltd Ed 900, by Aldington & Bruce Rogers
  • Hark the Herald : A Poem (1928 Hours Press, Paris) - 100
  • The Eaten Heart (1929 Chapelle-Reanville, Hours Press) - 200 (1933 Chatto & Windus)
  • Collected Poems (1929 Allen & Unwin)
  • At All Costs (1930 Heinemann) - 275 signed and numbered
  • The Decameron (1930 Covici Friede, NY) - 2500. 2 vols. Jean de Bosschere, preklad
  • Roads to Glory : Stories of the Great War (1930 C & W)
  • D H Lawrence (1930 C & W)
  • Two Stories (1930 Elkin Mathews & Marrot) - 530 signed & numbered
  • Imagist Anthology 1930 : New Poetry by the Imagists (1930 Covici, Friede NY)
  • The Best Poems of 1930 (selected by Thomas Moult) (1930 Cape)
  • Last Straws (1930 Hours Press, Paris) - Signed Ltd Ed 200, of 700 numbered copies
  • Love and the Luxembourg (1930 Covici, Friede NY) - Signed Ltd Ed 475
  • A Dream in the Luxembourg (1930 C & W) - 308 signed
  • Euripedes Alcestis (1930 C & W), preklad

1931-1935[upraviť | upraviť zdroj]

  • Balls : And Another Book for Suppression (1931 Bloom Moon Booklets, Lahr, London)
  • Stepping Heavenward : A Record (1931 Orioli, Florence) - Signed Ltd Ed 808
  • Stepping Heavenward : A Record (1931 C & W) - 808 signed & numbered
  • The Colonel's Daughter (1931 C & W) - 210 signed and numbered, román
  • Soft Answers (1932 C & W) - 110 signed & numbered
  • The Eaten Heart (1933 C & W)
  • All Men are Enemies (1933 C & W) - 110 signed & numbered, román, sfilmované v 1934
  • Women Must Work : A Novel (1934 Chatto & Windus)
  • Life Quest (1935 A & U)
  • Artifex : Sketches and Ideas (1935 C & W) (1936 Doubleday Doran)

1936-1940[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rejected Guest (1939 NY)
  • Very Heaven (1937)
  • All Men are Enemies (1933 Chatto & Windus)
  • The Crystal World (1937 Heinemann)
  • Seven Against Reeves : A Comedy-Farce (1938 Heinemann) (1938 Doubleday Doran $2.50)
  • W. Somerset Maugham : An Appreciation (1939 Doubleday, NY)

1941-1950[upraviť | upraviť zdroj]

  • Life for Heaven's Sake (1940) (1941 NY)
  • The Romance of Casanova (1946)
  • Oscar Wilde : Selected Works with 12 Unpublished Letters (1946 Heinemann)
  • A Wreath for San Gemignano (1946 Heinemann)
  • Wellington : Being an Account of the Life and Achievements of Arthur Wellesley, 1st Duke of Wellington (1946 Heinemann)
  • Four English Portraits 1801-1851 (1948 Evans, London)
  • Jane Austen (1948 Ampersand Press, Pasadena, California)
  • The Complete Poems (1948 Allan Wingate)
  • Collected Poems (1949)
  • The Strange Life of Charles Waterton (1949 London)
  • D. H. Lawrence : Portrait of a Genius, But ... (1950 Chatto & Windus 15/-)
  • D. H. Lawrence : An Appreciation (1950 Penguin) - 32 page pamphlet

Po 1951[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ezra Pound & T S Eliot : A Lecture (1953 Oriole Chapbooks, US), (1954 Peacocks Press, Reading) - 360
  • Pinorman (1954 Heinemann)
  • Lawrence of Arabia : A Biographical Enquiry (1955 Collins 25/-)
  • A E Housman & W B Yeats : Two Lectures (1955 Peacocks Press, Hurst, Berks) - 350
  • Introduction to Mistral (1956 Heinemann 25/-)
  • Frauds (1957 Heinemann)
  • A Tourist's Rome (1961 The Melissa Press, Draguignan)
  • Life for Life's Sake (1968 Cassell)
  • The Dearest Friend : A Selection of the Letters to John Cournos,(1978,Typographeum, New Hampshire) - 110 signed by the printer R T Risk
  • The Berkshire Kennet (nd Peacocks) - broadside. Ltd Ed 310

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bryher - Yale University
  2. "Richard Aldington". Encyclopædia Britannica. Encyclopædia Britannica Online. [online]. Encyclopædia Britannica Inc., 2012, [cit. 2012-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Whelpton, V. Richard Aldington (1892 - 1962), War Poets Association [online]. warpoets.org, 2011, [cit. 2012-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. The Egotist: An Individualist Review [online]. spartacus.schoolnet.co.uk, [cit. 2012-09-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. Dielo

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Richard Aldington na anglickej Wikipédii a Richard Aldington na nemeckej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam anglických spisovateľov