Rovniansky potok (prítok Slanej)
| Rovniansky potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Rožňava |
| Obec | Rejdová |
| Prameň | |
| - poloha | Stolické vrchy, Stolica |
| - výška | 1 189 m |
| - súradnice | 48°47′20″S 20°13′40″V / 48,788906°S 20,227641°V |
| Ústie | Slaná |
| - poloha | Revúcka vrchovina, Dobšinské predhorie |
| - výška | 582 m |
| - súradnice | 48°47′52″S 20°16′10″V / 48,797639°S 20,269388°V |
| Dĺžka | 3,8 km |
| Rád toku | IV. |
| Hydrologické poradie | 4-31-01-003 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Rovniansky potok[1] je vodný tok s dĺžkou 3,8 km v regióne Gemer v povodí rieky Slaná na území obce Rejdová v okrese Rožňava v Košickom kraji. Geomorfologická kategorizácia polohy Rovnianskeho potoka: geomorfologická oblasť Slovenské rudohorie; približne horná polovica potoka geomorfologický celok Stolické vrchy; geomorfologický podcelok Stolica a zvyšná dolná polovica potoka geomorfologický celok Revúcka vrchovina; geomorfologický podcelok Dobšinské predhorie.[2][3] Hydrologické poradie vodného toku Rovniansky potok: 4-31-01-003. Rovniansky potok je tokom IV. rádu.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Rovniansky potok[4] pramení v nadmorskej výške 1 189 m n. m. v lesnom komplexe s prevažným zastúpením smrekových monokultúr na severovýchodnom svahu medzi lesom Nad Judovým a lesom Ďurmanský diel; tečie od prameňa severovýchodným a nižšie východným smerom a na svojom severnom brehu obteká les Pod Rovnou; po opätovnej drobnej zmene smeru na severovýchod na svojom južnom brehu obteká les Chajnalov; pri výstupe z lesa v trvalom trávnatom poraste Pod Chajnalom priberá v nadmorskej výške 665 m n. m. bezmenný ľavostranný prítok a mení smer toku na východ; ďalej vstupuje na ornú pôdu a lemovaný pásom príbrežnej stromovej vegetácie brodom prekonáva poľnú cestu v nadmorskej výške 614 m n. m. a po 400 m v nadmorskej výške 582 m n. m. ústi ako pravostranný prítok do Slanej, ktorá ďalej ústi do Tisy. Pramení, tečie a ústi na území extravilánu obce Rejdová v okrese Rožňava.
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Toponymum Rovniansky potok má pôvod v geografickom názve Pod Rovnou (les v Rejdovej), v ktorého priestore preteká.[5][6] Zo slovného základu rovná systémovým utvorením prídavného mena formantom -ian-sky a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou zložený z prídavného mena a z podstatného mena).[7] Rovniansky potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii, podobne ako Bradliansky potok, Brezniansky potok, Brusniansky potok, Močidliansky potok, Počúvadlianske jazero a s aplikáciou rytmického zákona Brádňanský potok, Komárňanský kanál, Vrátňanský potok. V pomenovacom procese vodného toku Rovniansky potok bol motivačným prvkom menší vodný tok v priestore geografického objektu - lesa s názvom Pod Rovnou.[8] Hydronymum Rovniansky potok bolo štandardizované v roku 2007.[9] V katastrálnom území Rejdová je síce 3 km juhozápadne od lesa Pod Rovnou v blízkosti obecnej hranice medzi Rejdovou a Čiernou Lehotou a 0,6 km juhovýchodne od vrchu Stolica (1 476 m n. m.) situovaný les a pasienok Rovná, ale tento nemá priamy súvis ani s lesom Pod Rovnou ani s Rovnianskym potokom; vzhľadom na skutočnosť, že staršia miestna podoba názvu lesa Pod Rovnou je Pod Rovňou, nemožno vylúčiť ani pôvod názvu Rovniansky potok zo všeobecného podstatného mena roveň s významom pôda s rovným povrchom, rovina,. planina, pláň, porovnaj aj toponymá napr. Lednické Rovne, Roveň, Rovienka, Rovienky, Rovience.
Najstaršia písomná zmienka o obci Rejdová je v listine z roka 1551.[10]
Na Slovensku v povodí Laborca je aj ďalší potok s rovnakým názvom Rovniansky potok (prítok Udavy).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2021-07-27].
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 7. 079-902-87 NVA.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-07-30].
- ↑ Priebeh vodného toku Rovniansky potok (prítok Slanej) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-08-01].
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 100. Bratislava 1976. 79-002-76.
- ↑ Geografické názvy okresu Rožňava A14. Geografické názvoslovné zoznamy OSN - ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-365/1990 z 28.8.1990. 104 s. S. 57, 58, 92 a 94. ISBN 80-7103-010-4.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26.
- ↑ SIČÁKOVÁ, Ľuba. Hydronymia slovenskej časti povodia Slanej. 1. vyd. Prešov : Pedagogická fakulta v Prešove Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, 1996. 108 s. ISBN 80-88697-24-7. S. 72.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 40 a 48. Dostupné online na [4] [cit. 2021-08-02].
- ↑ Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : Veda, 1977. 519 s. S. 483.