Rudolf Dočolomanský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rudolf Dočolomanský
slovenský pedagóg, kultúrny pracovník, herec a organizátor ochotníckeho divadla
Štát pôsob.Slovensko, Rumunsko
Narodenie15. apríl 1899
Svätý Jur, Rakúsko-Uhorsko, dnes Slovensko
Úmrtie25. marec 1954 (54 rokov)
Nebojsa (dnes miestna časť Galanty), Česko-Slovensko
Národnosťslovenská
Štátna príslušnosťRakúsko-Uhorsko
Prvá česko-slovenská republika
vojnová Slovenská republika
Česko-Slovensko
Profesiaučiteľ
RodičiaJán Dočolomanský (1872 – 1956)
Anna Polónyová (1874 – 1946)
SúrodenciŠtefan Dočolomanský (1900 – 1968)
Mária Achbergerová (1902 – ?)
Ján Dočolomanský (1908 – 1961)
Jozef Dočolomanský (1910 – 1974)
Ľudmila Dočolomanská
Agnes Dočolomanská
František Dočolomanský († 2009)
ManželkaEtela Hergottová
Florianna Bodea (1915 – 1995)
DetiJán († 2004; z prvého manželstva)
Štefan († vo veku 58 rokov)
Renáta (1936 – 2013)
Mária
Emília
Anna
Dušan
Michal (1942 – 2008)
Lucia (* 1943)
Kvetoslava
Petronela (* 1952)

Rudolf Dočolomanský (* 15. apríl 1899[1] Svätý Jur,[2] Rakúsko-Uhorsko – † 25. marec 1954, Nebojsa, dnes časť Galanty, Česko-Slovensko) otec známeho slovenského herca Michala Dočolomanského, bol slovenský pedagóg a kultúrny činiteľ,[3] ktorý pôsobil v rumunskom Sedmohradsku, neskôr v obci Nedeca v dnešnom Poľsku (vtedajšej Slovenskej republike) a na Slovensku.[4] [chýba vhodnejší zdroj]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa vo Svätom Jure, jeho otec sa volal Ján Dočolomanský (1872 – 1956), matka Anna (rod. Polónyová, 1874 – 1946).[1] Pochádzal z deviatich detí, jeho súrodenci boli: Štefan (1900 – 1968), Mária (1902 – ?), Ján (1908 – 1961), Jozef (1910 – 1974), Ľudmila, Agnes a František († 2009).[1] Ján sa stal lekárom, Ľudmila a Agnes[5] vstúpili do rehole. Štefan zomrel po zrážke s vlakom v roku 1968.[6]

Jeho prvou manželkou bola Etela, rod. Hergottová. Mali spolu syna Jána.[7]

Začiatkom 30. rokov 20. storočia[2] bol vyslaný z ČSR do Rumunska, aby vzdelával rumunských Slovákov.[8] Jeho pôsobiskom sa stala dedina Boromlak,[9] ktorá je administratívnou časťou obce Siplak.[8]

Rudolf Dočolomanský pôsobil prísnym dojmom, bol nižšej postavy, nosil okuliare a vždy chodil v kravate.[4] Organizoval a režíroval ochotnícke divadlo, v ktorom aj sám hrával.[3][4] Bol katolíckeho vierovyznania, vo vydaní ročenky Pútnika svätovojtešského roku 1936 apeloval, aby boli medzi slovenskú komunitu v Rumunsku vyslaní ďalší učitelia a kňazi.[2]

Žijem medzi našimi krajanmi v Rumunsku už piaty rok a pôsobím ako národný kultúrny katolícky pracovník. Upozornil som na našich Slovákov Národnú Radu v Bratislave i Spolok Sv. Vojtecha a môj hlas bol vždy vypočutý. Náš národ v Rumunsku volá stále po slovenských katolíckych kňazoch a učiteľoch a potrebuje katolícke kostoly a katolícke školy. Na rudohorskej oblasti v župe Bihorskej žijú uvedomelí katolíci-Slováci. Pochádzajú z východného Slovenska a pracujú hlavne v sklárňach St. Huty. Je tu okrúhle do 50 obcí a usadlísk, v ktorých žije vyše 20.000 Slovákov. Je tu desať čiste slovenských obcí. Majú vyše 2500 školopovinných detí, potrebujú preto i nové školy, aby neboli odkázaní len na výchovu rodičovskú. Volám k vám, drahí rodáci na Slovensku, aby ste pomáhali našim bratom tu náboženskou kultúrou, darovaním katolíckych učebníc a slovenských poučných kníh vôbec a pritom prosíme od vás aspoň štyroch katolíckych kňazov a katolíckych učiteľov.[2]

V roku 1938 v Boromlaku postavil dvojmetrovú sochu – insitnú kópiu sochy Ježiša vykupiteľa z brazílskeho mesta Rio de Janeiro, ktorá stojí dodnes.[9][8] Počas svojho pôsobenia v Rumunsku sa zoznámil s Floriannou Bodea (1915 – 1995),[pozn 1] ktorá mala rumunskú národnosť, bola od neho o 16 rokov mladšia a vyššia.[4] Mala tmavú pleť[4] a bola považovaná za atraktívnu.[12] Pochádzala z obce Halmăşd a bola gréckokatolíckeho vierovyznania.[10] Naučil ju slovenský jazyk a oženil sa s ňou.[4] Spolu mali 10 detí.

V roku 1942 sa presťahovali do obce Nedeca, vtedy patriacej vojnovej Slovenskej republike, kde tiež pôsobil ako učiteľ, a kde sa im v tom istom roku narodil syn Michal a o rok neskôr dcéra Lucia.[4] Po vojne sa Nedeca opäť stala súčasťou Poľska, Dočolomanskí boli z obce vyhnaní, s pomocou miestnych obyvateľov sa presťahovali na Slovensko do obce Mlynčeky (okres Kežmarok).[4]

Posledným učiteľským pôsobením Rudolfa Dočolomanského bola obec Nebojsa (dnes miestna časť Galanty), kde bol riaditeľom základnej školy.[4] Tam v roku 1954 zomrel na zástavu srdca.[4] Po jeho smrti sa manželka s deťmi presťahovala do Svätého Jura, kde žila rodina jej manžela.[4] Zomrela v roku 1995, sú spolu pochovaní na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie.[13][11]

Jeho deti Michal a Petronela sa stali profesionálnymi hercami, dcéra Renáta bola herečka, televízna hlásateľka[4] a dramaturgička,[14] dcéra Lucia bola herečka[15][16] a televízna scenáristka.[17] Syn Ján z prvého manželstva sa stal právnikom, pôsobil v diplomatických službách v Taliansku.[4] Syn Dušan sa stal vojakom z povolania,[4] pričom Dušanov syn Viliam je režisér[4] a dcéra Eva je herečkou.[4][18]

Slovenský spisovateľ Michal Hvorecký, ktorý v apríli 2011 navštívil Slovákov v Sedmohradsku, napísal:

Na mnohých miestach slovenskej komunity zanechal stopy a spomienky Rudolf Dočolomanský, učiteľ a divadelník...[3]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Iné podoby mena: Floriana, Florina, Kvetoslava[10][11]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Rudolf Dočolomanský [online]. Bratislava : myheritage.sk, 2011-05-20, [cit. 2017-03-23]. Dostupné online.
  2. a b c d Pútnik svätovojtešský 1936. [s.l.] : [s.n.], 1936.
  3. a b c HVORECKÝ, Michal. V Transylvánii na šikmej ploche [online]. Bratislava : hvorecky.sk, 2011-05-20, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.
  4. a b c d e f g h i j k l m n o p Dočolomanskí: Hrdá rodina. Život (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2008-09-23. Dostupné online [cit. 2017-03-25]. ISSN 0139-6323.
  5. Agnes Dočolomanská [online]. Bratislava : myheritage.sk, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.
  6. Štefan Dočolomanský [online]. Bratislava : myheritage.sk, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.
  7. Etela Hergottová [online]. Bratislava : myheritage.sk, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.
  8. a b c Siplak (rum. Suplacu de Barcău), Boromolaka (rum. Borumlaca), Fogaš (rum. Fogaş), Čerpotok (rum. Valea Cerului) a Ritoblaga (rum. Vâlcelele) [online]. Bratislava : slovacivrumunsku.sk, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.
  9. a b Naše snahy, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.
  10. a b Kvetoslava (Florina) Dočolomanská (rodená Bodea) [online]. myheritage.sk, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.
  11. a b Floriana Dočolomanská [online]. cintoriny.sk, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.
  12. TIŠŤAN, Tomáš. Na Dočolomanského spomína aj jeho rodisko v Niedzici [online]. sme.sk, 2009-03-25, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.
  13. Rudolf Dočolomanský [online]. cintoriny.sk, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.
  14. Renáta Dočolomanská [online]. fdb.cz, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.
  15. Lucia Bernusová [online]. Česko-Slovenská filmová databáza, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.
  16. Lucia Dočolomanská [online]. Česko-Slovenská filmová databáza, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.
  17. Lucia Dočolomanská [online]. Internet Movie Database, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.
  18. Eva Dočolomanská [online]. Česko-Slovenská filmová databáza, [cit. 2017-03-25]. Dostupné online.