Silent Generation
| Súčasť série |
| Generácie |
| Stratená generácia |
| (1883 – 1900) Lost Generation |
| G.I. Generation |
| (1901 – 1924) Generácia druhej svetovej vojny |
| Silent Generation |
| (1925 – 1945) Tichá generácia |
| Generácia Baby boomers |
| (1946 – 1964) Povojnová generácia |
| Generácia X |
| (1965 – 1980) Deti s kľúčom na krku Husákove deti |
| Generácia Y |
| (1981 – 1995) Millennials |
| Generácia Z |
| (1996 – 2010) post-Millenials (Zoomeri) |
| Generácia Alfa |
| (2011 – súčasnosť) Screenedžeri (Generácia skla) |
Silent Generation („Tichá generácia“) je demografická kohorta, ktorá nasleduje po Generácii G.I.. Časové ohraničenie u tejto generácii je, že sa jedná o populáciu narodenú od polovice 20. do začiatku 40. rokov 20. storočia. Demograf Neil Howe v časopise Forbes určil ako Silent Generation tých, ktorí sa rodili medzi rokmi 1925–1941.[1] Nezisková organizácia pre demografický výskum, výskum verejnej mienky a analýzy, Pew Research Center, ohraničuje ročníky tejto generácie medzi roky 1928 až 1945.[2]
Aj keď je v tichej generácii viacero lídrov občianskych hnutí, svoj názov si získala preto, že je charakteristická svojim zameraním na pracovnú kariéru, ktorú uprednostňuje pred aktivizmom. Tichá je tiež preto, lebo vyrastala v dobách, kedy nebolo bezpečné navonok vyjadrovať svoj názor a postoje. Ľudia z tejto populácie vyrastali v okolnostiach, ktoré od svetovej hospodárskej krízy vyústili do druhej svetovej vojny, po povojnové obdobie, kedy sa na oboch stranách Železnej opony vyhraňovali postoje v érach povojnových vlád, či Mccarthizmu v Spojených štátoch.[3]
Označenie „Silent Generation“, ktorý odvtedy prischol tejto generácii, použil časopis Time vo svojom čísle z 5. novembra 1951 v článku s názvom „The Younger Generation“. Uviedol v ňom, že táto generácia nemá veľké ambície, ale naučila sa ako čo najlepšie prežiť v tých najťažších situáciách.[4][1][5] Pôvodne sa takto nazvali členovia generácie v USA a v Kanade, no čoskoro toto označenie platilo aj pre Západnú Európu, Austráliu a Južnú Ameriku. Táto generácia sa nevyznačuje príliš vysokou početnosťou. Príčinou boli finančné neistoty ich rodičov v 30. rokoch, a počiatok 40. (vojnových) rokov 20. storočia.[1]
Podľa publikácie, The Lucky Few: Between the Greatest Generation and the Baby Boom, z roku 2008 túto generáciu profesor sociológie z univerzity na Floride, Elwood D. Carlson, označil ako „Zopár šťastlivcov“.[6][7] Poukázal na to, že to bola prvá generácia v histórii, ktorá bola početne menšia ako tá pred ňou. Povedal, že táto generácia patrí medzi pár šťastlivcov, lebo napriek tomu, že sa rodili počas Veľkej hospodárskej krízy a Druhej svetovej vojny, v dospelosti sa dožili relatívne prosperujúcich podmienok v 50. a v začiatku 60. rokov 20. storočia. Bola u nich aj vyššia miera zamestnanosti, než to bolo u generácií pred nimi a u tých čo nasledovali po nich. Rovnako na tom boli zdravotne lepšie a mali aj skorší vek odchodu do dôchodku.[8]
Referencie
- ↑ a b c The Silent Generation, "The Lucky Few" (Part 3 of 7). Forbes, 30 July 2014. Dostupné online [cit. 2014-10-21].
- ↑ http://www.pewresearch.org/methodology/demographic-research/definitions/
- ↑ Handbook to Life in America, Volume 8 Rodney P. Carlisle Infobase Publishing, 2009, p. 22
- ↑ "The Younger Generation", Time, November 5, 1951
- ↑ The Silent Generation: Definition, Characteristics & Facts [online]. [Cit. 2014-10-21]. Dostupné online.
- ↑ CARLSON, Elwood. The Lucky Few: Between the Greatest Generation and the Baby Boom. [s.l.] : Springer Science + Business Media B.V., 2008. Dostupné online. ISBN 978-1-4020-8540-6.
- ↑ CARLSON, Elwood. The Lucky Few: Between the Greatest Generation and the Baby Boom. Berlin : Springer Science and Business Media, 2008. Dostupné online. ISBN 978-1-4020-8540-6. S. 1.
- ↑ "The Lucky Few", Population Reference Bureau, 2008