Stratená generácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súčasť série
Generácie
Stratená generácia
(1883-1900)
Lost Generation
G.I. Generation
(1901-1924)
Generácia druhej svetovej vojny
Silent Generation
(1925-1945)
Tichá generácia
Generácia Baby boomers
(1946-1964)
Povojnová generácia
Generácia X
(1965-1979)
Deti s kľúčom na krku
Husákove deti
Generácia Y
(1980-1995)
Millennials
Generácia Z
(1996–2009)
iGeneration
z  d  u

Stratená generácia (angl. lost generation)[1] je označenie povojnovej (prvá svetová vojna) generácie umelcov, pre ktorých sa svet stal len chaosom plným nestabilných hodnôt. Boli sklamaní, plní dezilúzie a deprimovaní z prežitého. Ozajstné hodnoty hľadali v Európe a v Paríži. Demografovia, William Strauss a Neil Howe, v svojej práci, Strauss–Howe generational theory, ohraničili ich narodenie medzi roky 1883-1900. Pojem „lost generation“ spropagovala Gertrude Steinová, americká emigrantka v Paríži, okolo ktorej sa zoskupovali umelci. Pojem od svojej patrónky a mentorky, Gertrude Steinovej, spopularizoval Ernest Hemingway, ktorý ho použil ako motto („Vy všetci ste stratená generácia") pre svoj prvý román Slnko aj vychádza.

Okrem Hemingwaya, sú hlavnými predstaviteľmi tejto generácie umelci a spisovatelia ako Francis Scott Fitzgerald,[2] T. S. Eliot, Gertrude Steinová, John Dos Passos, Sherwood Anderson, E.E. Cummings, Archibald MacLeish, Kay Boyle, Hart Crane, James Joyce, Olaf Stapledon, John Steinbeck, William Faulkner, Ford Maddox Ford, Djuna Barnes, Glenway Wescott, Waldo Peirce, Isadora Duncanová, Abraham Walkowitz, Ezra Pound, Alan Seeger, Henry Miller, Aldous Huxley, Malcolm Cowley, Louis-Ferdinand Céline, Erich Maria Remarque, J. R. R. Tolkien, C. S. Lewis, Sergej Sergejevič Prokofiev, Paul Hindemith, George Gershwin, Aaron Copland a Zelda Fitzgeraldová.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Merriam-Webster encyklopédia
  2. Lapsansky-Werner, Emma J. United States History: Modern America. Boston, MA: Pearson Learning Solutions, 2011. Print. Page 238
  3. Britannica

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]