Preskočiť na obsah

Generácia Z

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Súčasť série
Generácie
Stratená generácia
(1883 – 1900)
Lost Generation
G.I. Generation
(1901 – 1924)
Generácia druhej svetovej vojny
Silent Generation
(1925 – 1945)
Tichá generácia
Generácia Baby boomers
(1946 – 1964)
Povojnová generácia
Generácia X
(1965 – 1980)
Deti s kľúčom na krku
Husákove deti
Generácia Y
(1981 – 1996)
Millennials
Generácia Z
(1997 – 2012)
post-Millenials
(Zoomeri)
Generácia Alfa
(2010 – 2025)
Screenedžeri
(Generácia skla)
Generácia Beta
(2025 –  )
z • d • u

Generácia Z, či Gen Z, hovorovo aj Zoomers,[1][2][3] (angl. Post-Millennials, iGeneration, Plurals, alebo Homeland Generation) je demografická kohorta ktorá nasleduje po Generácii Y (Millennials) a je predchodcom Generácie Alfa. Vedci a populárne médiá označujú rozpätie rokov narodenia tejto generácie na začiatok: od polovice do konca 90. rokov 20. storočia po prvé roky po roku 2010. Väčšia časť členov tejto generačnej kohorty sú potomkovia Generácie X,[4] no môžu byť medzi nimi potomkovia starších Mileniálov.[5][6]

Keďže ide o prvú spoločenskú generáciu, ktorá nezažila život pred príchodom internetu a mala už od útleho veku umožnený prístup k prenosným digitálnym technológiám, napriek tomu, že nemusia byť nevyhnutne digitálne gramotnými,[7] dostali jej členovia prezývku „digitálni domorodci“.[8][9] Negatívne účinky času, ktorý trávia pri obrazovkách sú najvýraznejšie pri dospievajúcich jedincoch tejto generácie.[10] V porovnaní s predchádzajúcimi generáciami majú členovia Generácie Z v rozvinutých krajinách silnejší sklon k slušnému správaniu, zdržanlivosti a averzii voči riziku.[11] Oproti svojim predchodcom sú na svoj vek pomalší,[12][13] majú nižšiu tendenciu k tehotenstvám v dospievajúcom (tínedžerskom) veku a menej bežne konzumujú alkohol,[14][15] ale nie nevyhnutne aj návykové drogy.[16][17] Zdá sa, že tínedžeri sú viac zameraní na dosiahnutie akademických titulov a na vyhliadky na zamestnanie,[11][12] dávajú im prednosť pred okamžitými uspokojeniami potrieb. Napriek počiatočným obavám sú na tom v tomto smere omnoho lepšie, ako generácie zo 60. rokov 20. storočia.[18] Na druhej strane u tejto generácie z dosť nepochopiteľných príčin prevláda sklon k tzv. sextingu, t.j. odosielaniu, prijímaniu alebo preposielaniu sexuálne explicitných správ, fotografií alebo videí.[19]

Globálne sa dokázalo, že sa priemerný vek nástupu puberty u dievčat v tejto generácii v porovnaní s dvadsiatym storočím výrazne znížil,[20][21] čo má dôsledky na ich blahobyt a budúcnosť.[20][22][23][24] U adolescentov a mladých dospelých v tejto generácii sa vo vyššej miere vyskytujú alergie,[25][26] vyššia precitlivenosť a diagnostikujú sa u nich problémy s duševným zdravím.[11][14][27][28] Častejšie trpia aj nespavosťou.[9][29][30] V mnohých krajinách je u tejto generácie, v porovnaní so staršími, už v mladom veku vyššia pravdepodobnosť sklonu k mentálnym postihnutiam.[31][32] V niektorých európskych krajinách je v kognitívnych elitách u tejto generácie pokles kognitívnych schopností, .[18][33]Na celom svete v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami, trávia členovia Generácie Z viac času na svojich elektronických zariadeniach a menej času venujú čítaniu kníh.[34][35][36] Ovplyvňuje to ich pokles pozornosti,[36] ich slovnú zásobu[37][38] školský prospech,[39] ako aj ich budúce postavenie v modernom ekonomickom systéme.[34] Zároveň ale u nich celosvetovo, najmä medzi dospievajúcimi dievčatami a mladými ženami, badať módne zanietenie pre čítanie a písanie fanúšikovskej beletrie.[40][41][42] V Ázii pedagógovia v prvom desaťročí po roku 2000 a po roku 2010 zvyčajne vyhľadávali a vychovávali elitných študentov, zatiaľ čo v západnej Európe a v USA sa dôraz kládol aj na ľudí s nižším výkonom..[43] Preto sa sústavne dostávali východoázijskí študenti po roku 2010 na popredné miesta v hodnoteniach medzinárodných štandardizovaných testov.[44][45][46][47]

Terminológia

[upraviť | upraviť zdroj]

William Strauss a Neil Howe, autori viacerých kníh o generačných cykloch v Amerike sú známi aj tým, že predošlú generáciu označili ako Millennials.[48] V roku 2005 spolu so Straussom usporiadali súťaž, v ktorej u respondentov zvíťazil názov Homeland Generation. Bolo to tesne po udalostiach v septembri 2001. Potom ako sa udiali teroristické útoky na WTC, viacero Američanov začali podliehať pocitu väčšieho bezpečia v pohodlí svojich domovov.[49] [48][50][51]

Na tému názvu pre novú generáciu usporiadali súťaž v roku 2012. aj denníku USA Today. Ponúknuté im bolo meno „Generácia Z“, ktoré ale neznelo príliš šťastne. Popularitu získalo v roku 2014 potom ako reklamná agentúra Sparks and Honey spustila kampaň Meet Generation Z: Forget Everything You Learned About Millennials. Pre túto generačnú skupinu sa ujali aj iné mená ako sú napríklad aj: iGeneration, Gen Tech, Gen Wii, Net Gen, Digital Natives, and Plurals.[48][52][53]

Americký úrad pre zdravotníctvo a sociálne služby, ako aj nezisková organizácia pre demografický výskum, výskum verejnej mienky a analýzy, Pew Research Center, v svojich štatistikách z roku 2016 túto generačnú kohortu identifikujú jednoznačnejšie ako Post-Millennial.[54] Tieto isté zdroje v apríli 2016 zverejnili, že v roku 2015 generácia Baby boomers oproti generácii po roku 2000 v Spojených štátoch svojim počtom mala v tejto krajine populačný náskok o jeden milión ľudí (77 miliónov vs. 76 miliónov).[55] V inom prieskume, ktorý robilo zdravotníctvo a sociálne služby Post-Millennials prekonali predošlú generáciu o tri milióny ľudí (69 miliónov vs. 66 miliónov).[56]

Niektoré osobnosti túto skupinu nazývajú iGeneration (alebo iGen). Cheryl Russell tvrdí, že tento termín prvýkrát použil v roku 2009.[48] Profesorka a spisovateľka, Jean Twengeová, hovorí, že v Silicon Valley jej v hlave skrsla počas šoférovania myšlienka na iGen a rozhodla sa v roku 2006 toto pomenovanie použiť pre svoju knihu Generation Me, ktorá sa zaoberala generáciou po prelome Milénia. Tento nápad jej však vydavateľ zamietol.[48] V roku 2012 sa v časopise Ad Age, ktorý sa zaoberá reklamou a marketingovými stratégiami, zhodli, že pomenovanie iGen túto generáciu vystihuje najlepšie.[48] Takisto aj v jednej zo správ, ktoré vyšli v NPR v roku 2014 poznamenali, že iGeneration je asi víťazom v pre najpresnejšie pomenovanie genrácie, ktorú považujeme za nasledovníkov (tzv. post-)Millennials.[57] V septembri 2018 Jean Twengeová identifikovala smartfóny a sociálne médiá za to, čo identifikuje generáciu „iGen“, narodenú po roku 1995.[58][59]

Reklamná a marketingová agentúra, Frank N. Magid Associates, dala tejto kohorte prezývku The Pluralist Generation, či Plurals.[60] Mediálny konglomerát, Turner Broadcasting System, sa tiež prikláňa k názoru, že post-millenials sa môžu nazývať Plurals.[61][62]

Televízna stanica MTV na základe prieskumu z marca 2015, dala tejto generácii pomenovanie The Founders (Zakladatelia).[63] Jedna z najväčších svetových informačných a poradenských skupín, Kantar Futures, nazvala túto kohortu The Centennials, generáciu, ktorá nikdy nespoznala svet bez internetu.[64][65] V roku 2017 bol v BBC publikovaný článok, v ktorom sa predstavili jednotlivci Generácie Z, ktorí sa nazývajú inovatívcami.[66] V roku 2017 sa v správe analytickej aplikácie Exago písalo, že podnikanie dnes vyžaduje pochopenie pevného prepojenia medzi inováciami a jednotlivcami patriacimi do skupiny Generácie Z. [67]

V prieskume New York Times z roku 2018 vzišiel pre túto generáciu názov Delta Generation, alebo aj Deltas. Zamestnanci „Timesov“ si túto značku vybrali, ako svojho favorita, lebo podľa jedného z respondentov, „Delta sa v matematike a prírodných vedách používa na označenie zmien a neistôt a jeho generácia bola formovaná zmenami a neistotou“.[68][69]

Kanadská vládna výskumná agentúra, Statistics Canada, poverená tvorbou štatistík na lepšie pochopenie populácie Kanady, nazýva túto kohortu „internetovou generáciou“. Vychádza z toho, že ide o populačnú skupinu, ktorá sa narodila do sveta, v ktorom už je naplno spopularizovaný internet.[70] V Japonsku o nich hovoria ako o Neo-Digital Natives, pričom predošlá generácia nesie pomenovanie Digital Natives. Digital Natives primárne komunikujú textom, či hlasom, tí neo-digitálni sú zameraní na videá, či filmy. Je to podmienené presunom neo-digitálnej generácie od PC k mobilom a od textu k videám.[71][72]

Definície z hľadiska časového rozpätia

[upraviť | upraviť zdroj]

Kanadská výskumná agentúra, Statistics Canada, definuje začiatok Generácie Z od ročníkov 1993.[73] Neuznáva pritom Milenials, ale vychádza z tvrdenia, že ide o potomkov Baby boomerov.[74] Kanadská pobočka nadnárodnej spoločnosti, Randstad Holding, označuje za Generáciu Z tých, ktorí sú narodení medzi rokmi 1995-2014.[75][76] Podľa austrálskej konzultačnej spoločnosti McCrindle Research Centre je Generácia Z ohraničená rokmi 1995–2009.[77] Správa konzultačnej spoločnosti Sparks and Honey z roku 2014,[78] ako aj rozbor psychologičky, Jean Twengeovej z roku 2018[79][80] zaraďuje do Generácie Z tých, ktorí sa narodili po roku 1995. Japonci za „Neo-digital“ označujú tých, ktorí sa narodili v desaťročnom, rozpätí po roku 1996.[71][72]

Inštitúcia Pew Research Center, ktorá sa zaoberá sociálnymi otázkami, verejnou mienkou a demografickými trendmi v Spojených štátoch a vo svete, od roku 2018 definuje ako „Post-Millennials“ generáciu, ktorá sa narodila po roku 1997. Vychádza z kľúčových politických, ekonomických a sociálnych faktorov, ktoré formovali zmeny vo svete. Východisko určila od detí, ktoré mali počas útokov 11. septembra 2001 štyri roky a menej. Šlo o mládež, ktorá si na tieto udalosti spomína iba málo, či dokonca vôbec. Podľa stanoviska Pew, okolnosti po útokoch na dvojičky výrazne prekalibrovali generačné vnímanie sveta. [81] Predchádzajúce štúdie Pew Research, ktoré boli publikované v roku 2014 do tohto časového rozpätia zahŕňali aj rok 2000. Názor publikovali z interview, ktoré poskytol Paul Taylor, autor publikácie The Next America: Boomers, Millennials, and the Looming Generational Showdown.[82]

Britská spoločnosť pre prieskum trhu, The Futures Company,[64][65] ako aj marketingová agentúra Frank N. Magid Associates,[60] či spoločnosť The Shand Group[83] tiež používajú ako východiskový bod pre túto generáciu rok 1997.[60] Globálna investičná banka, ktorá podniká v cenných papieroch a investičnom bankovníctve, Goldman Sachs, stanovuje dolnú hranicu Generácie Z na rok 1998.[84]

Umenie a kultúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Časopis The Economist v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami píše o Generácii Z ako o vzdelanejšej, dobre vychovanej, no aj ako o viac vystresovanej a depresívnej.[11] V roku 2016 nadácia Varkey v spolupráci s britskou spoločnosťou zaoberajúcou sa prieskumami na trhu, Populus, realizovali medzinárodnú štúdiu (Net Happiness' Score), ktorá skúmala postoje viac ako 20 000 ľudí vo veku od 15 do 21 rokov. Prieskum sa konal v dvadsiatich krajinách: v Argentíne, Austrálii, Brazílii, Kanade, v Číne, vo Francúzsku, v Nemecku, v Indii, v Indonézii, v Izraeli, v Taliansku, v Japonsku, na Novom Zélande, v Nigérii, v Rusku, v Juhoafrickej republike, v Južnej Kórei, v Turecku, v Spojenom kráľovstve a v Spojených štátoch. Zistili, že mladí ľudia, ktorí absolvovali prieskum, boli celkovo spokojní so stavmi svojich osobných životov (59%). Najnešťastnejší mladí ľudia boli z Južnej Kórey (29%) a z Japonska (28%), najšťastnejší z Indonézie (90%) a z Nigérie (78%) (graf vpravo). Aby bolo možné určiť celkové „skóre šťastia“ pre každú krajinu, výskumníci odčítali percento ľudí, ktorí povedali, že sú nešťastní, od percenta ľudí, ktorí hovorili, že sú šťastní. Najdôležitejším zdrojom šťastia bolo byť fyzicky a psychicky zdravý (94%), mať dobrý vzťah so svojou rodinou (92%) a s priateľmi (91%). Všeobecne tí respondenti, ktorí boli mladší a boli v mužskom veku, mali tendenciu byť šťastnejší. Na poslednom mieste bola náboženská viera so 44%. Bol to však hlavný zdroj šťastia pre mladých ľudí z Indonézie (93%), Nigérie (86%), Turecka (71%), Číny a Brazílie (obe krajiny po 70%). Hlavnými dôvodmi úzkosti a stresu boli peniaze (51%) a škola (46%). Zoznam končil pri sociálnych médiách a prístupu k základným zdrojom (ako sú jedlo a voda), oboje po 10%. Obavy z nedostatku potravín a vody boli najväčšie v Číne (19%), v Indii (16%) a v Indonézii (16%). Mladí Indovia tiež nad priemerom označovali stres v dôsledku sociálnych médií (19%).[85]

Podľa vyššie uvedenej štúdie, najdôležitejšími osobnými hodnotami pre týchto ľudí bola pomoc ich rodinám a sebe samým dostať sa do života (27%), po nej nasledovala čestnosť (26%). Pozerať sa za hranice svojich miestnych komunít bolo u nich na poslednom mieste 6%. Rodinné hodnoty boli obzvlášť silné v Južnej Amerike (34%), zatiaľ čo individualizmus a podnikateľský duch sa stali populárnymi v Afrike (37%). Ľudia, ktorí najviac ovplyvňovali mládež, boli rodičia (89%), priatelia (79%) a učitelia (70%). Známe osobnosti (celebrity) (30%) a politici (17%) boli na posledných miestach. Vo všeobecnosti mladí muži boli viac ovplyvňovaní športovcami a politikmi, než to bolo u mladých žien, ktoré uprednostňovali knihy a fiktívne postavy. Kultúra celebrít mala osobitý vplyv v Číne (60%) a v Nigérii (71%) a výrazne bola irelevantná v Argentíne a Turecku (obe 19%). Pre mladých ľudí boli najdôležitejšími faktormi ich súčasnej alebo budúcej kariéry možnosť zdokonaľovania ich schopností (24%) a príjem (23%), zatiaľ čo najdôležitejšími faktormi boli sláva (3%) a to, či organizácia pozitívne vplýva na svet (13%). Najdôležitejšími faktormi pre mladých ľudí pri uvažovaní o ich budúcnosti boli ich rodiny (47%) a ich zdravie (21%). Celosvetový blahobyt (4%) a blahobyt ich miestnych komunít (1%) boli konci ich zoznamu preferencií.[85]

Štúdia uskutočnená v roku 2019 platformou Nestpick vykonala v 110 mestách po celom svete, štúdiu faktorov dôležitých pre Generáciu Z. V prípade sociálnej rovnosti, multikulturalizmu a digitalizácie boli v popredí mestá ako Londýn, Štokholm, Los Angeles, Toronto a na čele rebríčka bolo mesto New York. Poradie sa menilo vzhľadom na každú z posudzovaných kategórií. Oslo, Bergen (Nórsko), Štokholm, Göteborg a Malmö (švédske mestá) boli šampiónmi rodovej rovnosti, naproti tomu v mestách ako Soul, Londýn, Boston, Štokholm a Los Angeles boli lídrami preferencií u tejto generácii digitálne technológie. Vzhľadom na to, že príslušníci Generácie Z bývajú finančne pragmatickí, všetky spomenuté mestá pre ňu zdieľali spoločnú nevýhodu: vysoké životné náklady. Index faktorov dôležitosti pre Generáciu Z z prieskumu Nestpick sa môže vzhľadom na zmeny preferencií s pribúdajúcim vekom môže v nasledujúcich rokoch zmeniť.[86]

Po roku 2000, ešte výraznejšie po roku 2010 sa subkultúry mladých ľudí, ktoré mali v priebehu 20. storočia výrazný vplyv, stali menej výraznejšími a nie je ich tak počuť. Platí to hlavne pre reálny život, menej nevyhnutne na internete. Mladí sú vďaka povedomiu o nepretržitom partnerskom dohľade viac ironickí. Navyše sa zdá, že sú hranice medzi rôznymi subkultúrami mladých ľudí menej jasné a stupňujú sa u nich nostalgické nálady.[87][88] Napríklad v Nemecku sa zdá, že mládež sa viac zaujíma o mainstreamový životný štýl. Jej cieľom je dokončenie školy, vlastniť dom na predmestí, udržiavať priateľské a rodinné vzťahy a mať stabilné zamestnanie. V úplnom popredí záujmu u nich nie je populárna kultúra, starostlivosť o vzhľad alebo konzumný spôsob života.[89] Bez ohľadu na to v spoločnosti dvadsiateho prvého storočia nevyhnutne existujú ľudia, ktorí sa dominantnej kultúre prispôsobiť odmietajú a snažia sa robiť pravý opak. Časom sú z nich antikonformisti, stávajú sa vo vzťahu k vlastnej subkultúre homogénnejšími, tým sa ich správanie stáva protikladom akýchkoľvek tvrdení o kontrakultúre. K tejto synchronizácii dochádza, aj keď sú k dispozícii viac ako dve možnosti, napríklad viac štýlov fúzov, a nie to, či majú alebo nemajú bradu. Matematik Jonathan Touboul z univerzity v Brandeis, ktorý skúma, ako šírenie informácií v spoločnosti ovplyvňuje ľudské správanie, to nazýva hipsterským efektom.[90][91]

Prieskum uskutočnený spoločnosťou OnePoll zistil, že hoci boli medzi Britmi vo veku od 18 do 30 rokov populárne múzeá a pamiatky, 19% z tejto populácie v predchádzajúcom roku nenavštívilo žiadne z nich. Medzi postojmi bol veľký rodový rozdiel, 16% respondentiek a 26% mužov odpovedalo, že nikdy nenavštívili múzeá. Mnoho mladých ľudí pred návštevami múzeí alebo galérií uprednostnilo pobyt doma, a krátilo si voľný čas sledovaním televízie, alebo prehliadaním médií na sociálnych sieťach. Vedci tiež zistili, že lacnejšie vstupenky, interaktívnejšie výstavy, väčšia rozmanitosť podujatí, viac možností stravovania, prispôsobené otváracie hodiny a väčšia prítomnosť na internete lákajú pozornosť mladých ľudí.[92] Oproti tomu vintage móda je zaujímavá pre spotrebiteľov z radov Milleniálov a Generácie-Z.[93] Digitálna technológia mala veľký vplyv aj na samotný anglický jazyk. Oxfordský anglický slovník sa doplnil na začiatku 21. storočia novými spopularizovanými slovami, ako sú napríklad Blu-ray (2001), selfie (2002), sexting (2005), twitterati (2006), YouTubers (2006), hashtag (2007), binge-tracking (2007) a selfie stick (2012).[94]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Words We're Watching: 'Zoomer' [online]. October 2021. Dostupné online. Archivované 2020-02-11 z originálu.
  2. ↑ zoomer [online]. January 16, 2020. Dostupné online. Archivované 2021-01-26 z originálu.
  3. ↑ Definition of ZOOMER [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ Move Over, Millennials, Here Comes Generation Z. The New York Times, 18 September 2015. Dostupné online [cit. 2016-04-08].
  5. ↑ Who Are the Parents of Gen Z? [online]. August 26, 2021. Dostupné online. Archivované 2022-04-07 z originálu.
  6. ↑ KINGL, Adam. Gen Y vs. Gen Z: Understanding Similarities, Differences and Leadership Challenges [online]. November 17, 2022. Dostupné online. Archivované 2023-05-19 z originálu.
  7. ↑ STRAUSS, Valerie. Today's kids might be digital natives — but a new study shows they aren't close to being computer literate. The Washington Post, November 16, 2019. Dostupné online [cit. 2019-11-21].
  8. ↑ Generation Z: Technology And Social Interest. Journal of Individual Psychology, 2015, s. 103–113. DOI: 10.1353/jip.2015.0021.
  9. ↑ a b TWENGE, Jean. Teens are sleeping less – but there's a surprisingly easy fix. The Conversation, October 19, 2017. Dostupné online [cit. 2020-11-11].
  10. ↑ Association Between Screen Media Use and Academic Performance Among Children and Adolescents: A Systematic Review and Meta-analysis. JAMA Pediatrics (American Medical Association), September 23, 2019, s. 1058–1067. Dostupné online. DOI: 10.1001/jamapediatrics.2019.3176. PMID 31545344.
  11. ↑ a b c d Generation Z is stressed, depressed and exam-obsessed. The Economist, 2019-02-27. Dostupné online [cit. 2019-03-28]. ISSN 0013-0613.
  12. ↑ a b Teenagers are better behaved and less hedonistic nowadays. The Economist, January 10, 2018. Dostupné online [cit. 2020-09-29].
  13. ↑ TWENGE, Jean. Why today's teens aren't in any hurry to grow up. The Conversation, September 19, 2017. Dostupné online [cit. 2020-11-13].
  14. ↑ a b CHANDLER-WILDE, Helen. The future of Gen Z's mental health: How to fix the 'unhappiest generation ever'. The Telegraph, 2020-08-06. Dostupné online [cit. 2020-08-08]. ISSN 0307-1235. (po anglicky)
  15. ↑ UCL. How to fix the 'unhappiest generation ever' [online]. 2020-08-06. Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑ SCHEPIS, Ty. College-age kids and teens are drinking less alcohol – marijuana is a different story. The Conversation, November 19, 2020. Dostupné online [cit. 2020-11-21].
  17. ↑ HYMAS, Charles. Generation Z swap drink for drugs as class A use by 16-24 year olds rises by half in seven years. The Telegraph, December 9, 2020. Dostupné online [cit. 2020-12-19].
  18. ↑ a b PROTZKO, John. Kids These Days! Increasing delay of gratification ability over the past 50 years in children. Intelligence, May–June 2020. Dostupné online. DOI: 10.1016/j.intell.2020.101451.
  19. ↑ Sexting Among Adolescents: The Emotional Impact and Influence of the Need for Popularity. Frontiers in Psychology, August 21, 2019, s. 1828. Dostupné online. DOI: 10.3389/fpsyg.2019.01828. PMID 31496968.
  20. ↑ a b WEIR, Kirsten. The risks of earlier puberty. Monitor (American Psychological Association), March 2016, s. 40. Dostupné online.
  21. ↑ ECKERT-LIND, Camilla; BUSCH, Alexander S.; PETERSEN, Jørgen H.. Worldwide Secular Trends in Age at Pubertal Onset Assessed by Breast Development Among Girls: A Systematic Review and Meta-analysis. JAMA Pediatrics (American Medical Association), 2020. Dostupné online. DOI: 10.1001/jamapediatrics.2019.5881.
  22. ↑ LAMOTHE, Cindy. The health risks of maturing early [online]. June 12, 2018. Dostupné online.
  23. ↑ UNIVERSITY OF SOUTHAMPTON. New Research Shows How Evolution Explains Age Of Puberty. Science Daily, December 1, 2005. Dostupné online [cit. 2020-12-28].
  24. ↑ HOCHBERG, Ze′ev; KONNER, Melvin. Emerging Adulthood, a Pre-adult Life-History Stage. Frontiers in Endocrinology, 2020. Dostupné online. DOI: 10.3389/fendo.2019.00918.
  25. ↑ GRAPHIC DETAIL. The prevalence of peanut allergy has trebled in 15 years. The Economist, October 3, 2019. Dostupné online [cit. 2019-10-03].
  26. ↑ Why everybody is suddenly allergic to everything. National Post, July 30, 2019. Dostupné online [cit. 2019-11-24].
  27. ↑ AMERICAN PSYCHOLOGICAL ASSOCIATION. Mental health issues increased significantly in young adults over last decade. Science Daily, March 15, 2019. Dostupné online [cit. 2020-12-31].
  28. ↑ SCHRAER, Rachel. Is young people's mental health getting worse?. BBC, February 11, 2019. Dostupné online [cit. 2020-12-26].
  29. ↑ KANSAGRA, Sujay. Sleep Disorders in Adolescents. Pediatrics (American Academy of Pediatrics), May 2020, s. S204-S209. Dostupné online. DOI: 10.1542/peds.2019-2056I.
  30. ↑ UNIVERSITY OF ROCHESTER. Parents aren't powerless when it comes to sleep-deprived teenagers. Science Daily, January 9, 2020. Dostupné online [cit. 2021-01-01].
  31. ↑ Prevalence of intellectual disability: A meta-analysis of population-based studies. Research in Developmental Disabilities, 2011, s. 419–436. Dostupné online. DOI: 10.1016/j.ridd.2010.12.018. PMID 21236634.
  32. ↑ BUCKLEY, Nicholas; GLASSON, Emma J.; CHEN, Wai. Prevalence estimates of mental health problems in children and adolescents with intellectual disability: A systematic review and meta-analysis. Australian and New Zealand Journal of Psychiatry (The Royal Australian and New Zealand College of Psychiatrists), May 30, 2020, s. 970-984. Dostupné online. DOI: 10.1177/0004867420924101.
  33. ↑ IQ decline and Piaget: Does the rot start at the top?. Intelligence, January–February 2018, s. 112–121. Dostupné online. DOI: 10.1016/j.intell.2017.11.010.
  34. ↑ a b THOMAS, Leigh. Education levels stagnating despite higher spending: OECD survey. Reuters, December 3, 2019. Dostupné online [cit. 2020-02-05].
  35. ↑ FERGUSON, Donna. Children are reading less than ever before, research reveals. The Guardian, February 29, 2020. Dostupné online [cit. 2020-11-07].
  36. ↑ a b SLIWA, Jim. Teens Today Spend More Time on Digital Media, Less Time Reading. American Psychological Association, August 20, 2018. Dostupné online [cit. 2020-11-08].
  37. ↑ MASSEY UNIVERSITY. Vocabulary on decline due to fewer books. Phys.org, September 20, 2010. Dostupné online [cit. 2020-11-07].
  38. ↑ ADAMS, Richard. Teachers in UK report growing 'vocabulary deficiency'. The Guardian, April 19, 2018. Dostupné online [cit. 2020-11-11].
  39. ↑ BUSBY, Eleanor. Children's grades at risk because they have narrow vocabulary, finds report. The Independent, April 19, 2018. Dostupné online [cit. 2020-11-22].
  40. ↑ ANDERSON, Porter. YA Reading and Writing Trends from Wattpad’s 60 Million Users. Publishing Perspectives, October 25, 2017. Dostupné online [cit. 2020-12-29].
  41. ↑ CLEMENTS, Mikaella. From Star Trek to Fifty Shades: how fanfiction went mainstream. The Guardian, August 8, 2018. Dostupné online [cit. 2020-12-29].
  42. ↑ ARAGON, Cecilia. What I learned from studying billions of words of online fan fiction. MIT Technology Review, December 27, 2019. Dostupné online [cit. 2020-12-29].
  43. ↑ CLYNES, Tom. How to raise a genius: lessons from a 45-year study of super-smart children. Nature, September 7, 2016, s. 152–155. Dostupné online. DOI: 10.1038/537152a. PMID 27604932.
  44. ↑ CHHOR, Khatya. French students rank last in EU for maths, study finds. France24, December 8, 2016. Dostupné online [cit. 2020-12-09].
  45. ↑ ALPHONSO, Caroline. Canadian high school students among top performers in reading, according to new international ranking. The Globe and Mail, December 3, 2019. Dostupné online [cit. 2019-11-13].
  46. ↑ DESILVER, Drew. U.S. students' academic achievement still lags that of their peers in many other countries. Pew Research Center, February 15, 2017. Dostupné online [cit. 2020-11-21].
  47. ↑ How do academic prodigies spend their time and why does that matter?. The Conversation, September 4, 2015. Dostupné online [cit. 2020-12-19].
  48. ↑ a b c d e f HOROVITZ, Bruce. After Gen X, Millennials, what should next generation be?. USA Today, 4 May 2012. Dostupné online [cit. 2012-11-24].
  49. ↑ HOWE, Neil; STRAUSS, William. Millennials & K-12 Schools. [s.l.] : LifeCourse Associates, 2008. ISBN 0-9712606-5-6. S. 109–111.
  50. ↑ Introducing the Homeland Generation (Part 1 of 2) [online]. Forbes, 27 October 2014, [cit. 2015-03-12]. Dostupné online.
  51. ↑ The Next 20 Years: How Customer and Workforce Attitudes Will Evolve [online]. Harvard University, July–August 2007, [cit. 2015-12-10]. Dostupné online.
  52. ↑ JUNCO, Reynol; MASTRODICASA, Jeanna. Connecting to the Net.Generation: What higher education professionals need to know about today's students. [s.l.] : NASPA, 2007. ISBN 978-0-931654-48-0.
  53. ↑ Z is for Generation Z [online]. The Tarrant Institute for Innovative Education, 27 October 2015, [cit. 2016-06-06]. Dostupné online.
  54. ↑ Millennials overtake Baby Boomers as America's largest generation [online]. Pew Research, 25 April 2016. Dostupné online.
  55. ↑ Projected Population by Generation [online]. Pew Reseaerch, 25 April 2016, [cit. 2017-03-09]. Dostupné online. Archivované 2018-01-04 z originálu.
  56. ↑ Birth Under Each Generation [online]. Pew Research, 25 April 2016, [cit. 2017-03-09]. Dostupné online. Archivované 2016-10-28 z originálu.
  57. ↑ RAPHELSON, Samantha. From GIs To Gen Z (Or Is It iGen?): How Generations Get Nicknames [online]. NPR, 6 October 2014, [cit. 2014-10-07]. Dostupné online.
  58. ↑ Smartphones raising a mentally fragile generation. eNCA. Dostupné online [cit. 2018-11-23]. (po anglicky) Archivované 2018-11-14 na Wayback Machine
  59. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2019-01-26]. Dostupné online. Archivované 2019-04-15 z originálu.
  60. ↑ a b c The First Generation of the 21st Century: An Introduction to the Pluralist Generation. Magid Generational Strategies, 2012. Dostupné online [cit. 2016-01-15]. Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine
  61. ↑ Turner Says the Post-Millennial Generation Should Be Known as 'Plurals' [online]. . Dostupné online.
  62. ↑ DeBord, Mathew. "A new generation gets a name: Plurals." DeBord Report. 30 April 2012
  63. ↑ Here's What MTV Is Calling the Generation After Millennials [online]. Time, 1 December 2015, [cit. 2016-05-06]. Dostupné online.
  64. ↑ a b Williams, Alex. How to Spot a Member of Generation Z [online]. New York Times, 18 September 2015, [cit. 2016-03-10]. Dostupné online.
  65. ↑ a b Centennial Infographic – The Futures Company [online]. [Cit. 2019-01-26]. Dostupné online. Archivované 2017-06-14 z originálu. (po anglicky)
  66. ↑ 'We're not lazy, we're innovative' - Generation Z hits back in live debate - BBC Newsbeat [online]. 2017-09-26. Dostupné online. (po anglicky)
  67. ↑ Generation Z and innovation in the workplace. Exago, 2017-08-31. Dostupné online [cit. 2018-10-03]. (po anglicky) Archivované 2018-09-16 na Wayback Machine
  68. ↑ BROMWICH, Jonah. Tell Us What to Call the Generation After Millennials (Please). New York Times, 23 Jan 2018. Dostupné online [cit. 2018-02-20].
  69. ↑ We Asked Generation Z to Pick a Name. It Wasn’t Generation Z. [online]. The New York Times, 31 Jan 2018, [cit. 2018-02-20]. Dostupné online.
  70. ↑ Generations in Canada [online]. . Dostupné online.
  71. ↑ a b THOMAS, Michael. Deconstructing Digital Natives: Young People, Technology, and the New Literacies. [s.l.] : Taylor & Francis, 19 April 2011. Dostupné online. ISBN 978-1-136-73900-2. (po anglicky)
  72. ↑ a b Japanese Youth and Mobile Media [online]. Rikkyo University, [cit. 2016-05-10]. Dostupné online.
  73. ↑ The Generation Z effect. The Globe and Mail. Dostupné online.
  74. ↑ Generations in Canada [online]. Statistics Canada, 2011, [cit. 2016-07-28]. Dostupné online.
  75. ↑ How to attract and engage Millenials: Gen Y + Gen Z [online]. RandstadCanada, [cit. 2016-10-19]. Dostupné online.
  76. ↑ managing Gen Y and Z in the workplace [online]. [Cit. 2016-06-23]. Dostupné online.
  77. ↑ Generations Defined Archivované 2016-06-16 na Wayback Machine. Mark McCrindle
  78. ↑ This Gen Z Infographic Can Help Marketers Get Wise to the Future Here come the social natives [online]. Adweek, 21 August 2014, [cit. 2016-04-20]. Dostupné online.
  79. ↑ Smartphones raising a mentally fragile generation [online]. [Cit. 2019-01-26]. Dostupné online. Archivované 2018-11-14 z originálu.
  80. ↑ Reflection [online]. 2018, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online. Archivované 2019-04-15 z originálu.
  81. ↑ Defining generations: Where Millennials end and post-Millennials begin [online]. PEW Research Center, 1 March 2018. Dostupné online.
  82. ↑ What would you name today’s youngest generation of Americans? [online]. PEW Research Center, 12 March 2014. Dostupné online.
  83. ↑ SH, The; GROUP. Getting Ready for Generation – Z [online]. 2015-12-03. Dostupné online. Archivované 2016-10-25 z originálu.
  84. ↑ Gen-Z Matters More than Millennials [online]. Goldman Sachs, 4 March 2016, [cit. 2016-06-29]. Dostupné online.
  85. ↑ a b Generation Z: Global Citizenship Survey [online]. Varkey Foundation, January 2017, [cit. 2019-11-15]. Dostupné online. Archivované 2019-08-20 na Wayback Machine
  86. ↑ COLLIE, Meghan. Toronto is the 4th best city in the world for Gen Z. But can they afford it?. Global News, September 5, 2019. Dostupné online [cit. 2019-09-14].
  87. ↑ PETRIDIS, Alexis. Youth subcultures: what are they now?. The Guardian, March 20, 2014. Dostupné online [cit. 2021-01-04].
  88. ↑ WATTS, Peter. Is Youth Culture A Thing of the Past?. Apollo Magazine, April 10, 2017. Dostupné online [cit. 2021-01-04].
  89. ↑ Germany's youth 'have lost their sense of fun', study finds. The Local (Germany), July 24, 2020. Dostupné online [cit. 2021-01-04].
  90. ↑ BRANDEIS UNIVERSITY. The hipster effect: Why anti-conformists always end up looking the same. Phys.org, March 1, 2019. Dostupné online [cit. 2020-12-31].
  91. ↑ Man Inadvertently Proves That Hipsters Look Alike By Mistaking Photo As Himself. NPR, March 10, 2019. Dostupné online [cit. 2020-12-31].
  92. ↑ ROWLAND, Miles. Museums are most popular heritage attraction among young people [online]. December 10, 2018. Dostupné online.
  93. ↑ JACOBS, Bel. Why buying vintage clothes is 'the new luxury'. BBC Culture, November 26, 2020. Dostupné online [cit. 2021-01-05].
  94. ↑ AYTO, John. Words from the 21st century [online]. May 1, 2019. Dostupné online.

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Generation Z na anglickej Wikipédii.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Generácia_Z&oldid=7944675“