Preskočiť na obsah

Generácia X

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Súčasť série
Generácie
Stratená generácia
(1883 – 1900)
Lost Generation
G.I. Generation
(1901 – 1924)
Generácia druhej svetovej vojny
Silent Generation
(1925 – 1945)
Tichá generácia
Generácia Baby boomers
(1946 – 1964)
Povojnová generácia
Generácia X
(1965 – 1980)
Deti s kľúčom na krku
Husákove deti
Generácia Y
(1981 – 1996)
Millennials
Generácia Z
(1997 – 2012)
post-Millenials
(Zoomeri)
Generácia Alfa
(2010 – 2025)
Screenedžeri
(Generácia skla)
Generácia Beta
(2025 –  )
z • d • u

Generácia X (skrátene aj Gen X) je západná demografická kohorta, ktorá nasledovala po Generácii Baby boomers, a po ktorej nasleduje Generácia Y, známa aj ako Millennials. Tento generačný rad nie je presne ohraničený. Demografovia a populárne médiá ju definujú v rozpätí od začiatku až polovice 60. rokov do konca 70. až začiatku 80. rokov 20. storočia, pričom generácia je všeobecne definovaná ako ľudia narodení v časovom rozpätí rokov 1965 až 1980.[1] V roku 2019[2] bolo v Spojených štátoch zverejnené, že k tejto generácii v USA prislúcha 65,2 milióna obyvateľov.[3] V západných krajinách pri Generácii X ide v porovnaní s tými, ktoré ju ohraničujú: Baby boomermi a Millenials, o slabšiu kohortu, no v prípade bývalého Česko-Slovenska sa začiatkom tohto obdobia vyskytol fenomén, ktorý je dnes známy ako Husákove deti.

Rodičia väčšiny členov tejto kohorty pochádzajú z Tichej generácie (Silent Generation), no sú medzi nimi aj rodičia narodení v povojnovej generácii nazvanej Baby Boomers.[4][5] Generácia X patrí z veľkej časti k rodičom mileniálov[4] a Generácie Z.[6]

Členmi Generácie X boli deti, ktoré vyrastali v období posunu sociálnych hodnôt a niekedy boli aj prezývané ako „deti s kľúčom na krku“. Bolo to z dôvodov redukcie možností dohľadu zo strany dospelých. Príčina bola v zmenách v generačnom spolunažívaní, nárastom rozvodovosti a zvyšovaním podielu zamestnaných matiek, ktoré uprednostnili pracovnú kariéru pred domácou starostlivosťou o deti.

V adolescentom veku a v období začínajúcej dospelosti boli vďaka vplyvom médií a hlavne populárneho televízneho kanála títo jedinci označovaní aj ako „MTV Generation“. Niekedy bývajú títo ľudia charakterizovaní ako leniví, cynickí a nespokojní jedinci. Niektorými z mnohých kultúrnych vplyvov na mládež Generácie X bolo rozšírenie hudobných žánrov so silnou sociálno-kmeňovou identitou, ako je punk, post-punk a heavy metal. Neskôr sa z ich generácie etablovali umelci, ktorí boli významnými predstaviteľmi grunge, grindcore a iných príbuzných hudobných žánrov.

Filmovo boli Gen X ovplyvňovaní zrodom franšízových mega-pokračovaní seriálov a šírením nezávislých filmov (čiastočne podporovaných rozmachom domáceho sledovania videoprodukcie). Táto generácia bola prvou, ku ktorej sa v mladistvom veku hlavne v západnej Európe v zábavných zariadeniach dostávali videohry.

Politicky v mnohých krajinách východného bloku Generácia X naplno vo fáze svojej mladosti zažila posledné dni nadvlády komunistických strán a prechod zriadenia ich domovských štátov ku kapitalizmu. Vo veľkej časti západného sveta bolo podobné časové obdobie vývoja členov Generácie X politicky definované dominanciou konzervativizmu a ekonomiky voľného trhu.

V strednom veku, začiatkom 21. storočia, sú podľa výsledkov výskumov členovia Generácie X aktívni, šťastní a dosahujú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Tejto demografickej kohorte sa pripisujú aj výrazné tendencie k podnikaniu a k produktivite.

Terminológia a etymológia

[upraviť | upraviť zdroj]
Douglas Coupland spopularizoval názov Generácia X v roku 1991 v knihe Generation X: Tales for an Accelerated Culture.

Termín Generácia X sa v rôznych dobách zvykol používať na označenie odcudzenej mládeže. Začiatkom 50. rokov maďarský fotograf Robert Capa prvýkrát použil spojenie Generácia X ako názov pre fotografickú esej o mladých mužoch a ženách vyrastajúcich bezprostredne po druhej svetovej vojne. Výraz sa prvýkrát objavil v tlačených médiách v časopise Holiday v decembri 1952. Bol v článku, ktorý oznamoval nadchádzajúcu publikáciu tejto Capovej fotoeseje.[7]

Medzi rokmi 1976 až 1981 používal anglický hudobník Billy Idol tento názov ako pomenovanie pre svoju punkrockovú skupinu.[8] Idol pripísal inšpiráciu k názvu svojej kapely podľa inej knihy Generation X. Bola to knižka, ktorú mala v knižnici jeho matka.[9] Písalo sa v nej o britskej populárnej kultúre mládeže a v roku 1964 ju napísali novinári Jane Deversonová a Charles Hamblett.[10][11] Je teda predpoklad, že s Capovou fotgrafickou esejou nemá názov kapely nič spoločné.[7]

Termín v súvislosti s Generáciou nasledujúcou po Baby boomeroch získal svoje súčasné uplatnenie v roku 1991. Bolo to po vydaní knihy Generation X: Tales for an Accelerated Culture, ktorú napísal kanadský spisovateľ Douglas Coupland.[12][10][13] V roku 1987 Coupland napísal do časopisu Vancouver Magazine článok nazvaný „Generation X“. Tento text bol „zárodkom toho, čo sa stalo neskôr knihou“.[14][15] V článku z roku 1987 sa Coupland odvolával na skupinu Billyho Idola Generation X a v roku 1989 sa k tejto téme vrátil aj v časopise Vista.[16] Coupland pri uvádzaní svojho románu písal, že označenie Generácia X je „prevzaté z názvu dávno neexistujúcej punkovej kapely Billyho Idola z konca 70. rokov“.[17] V roku 1995 ale Coupland spojenie tohto výrazu so skupinou poprel a uviedol, že názov knihy nepochádza od kapely Billyho Idola, ako mnohí predpokladali, ale zo záverečnej kapitoly vtipnej sociologickej knihy Paula Fussella, ktorá je o americkom triednom systéme a má názov Class. V jej poslednej kapitole Fussell pomenoval písmenom „X“ kategóriu ľudí, ktorí chceli vyskočiť z kolotoča honby za postavením, peniazmi a sociálnym podliezaním, ktorý výrazne ohraničuje modernú americkú existenciu.[18][14]

Spisovateľ William Strauss poznamenal, že v roku 1991, kedy bol publikovaný Couplandov román, mal symbol „X“ v populárnej kultúre prominentné postavenie. V roku 1992 vyšiel do kín životopisný film o významnom predstaviteľovi čiernych moslimov v USA, Malcolm X. Názov „Generation X“ nakoniec zostal s tým, že to „X“ znamená neznámu premennú, či túžbu nebyť definovateľný.[19][20][13] Straussov spolupracovník Neil Howe si všimol oneskorenie pomenovania tejto demografickej kohorty a povedal: „takmer 30 rokov od ich narodenia nemali meno a myslím, že to je relevantné.“ Predtým bola táto kohorta označovaná ako Post-Boomeri, Baby Busters (naráža sa tým na pokles pôrodnosti, ktorý v západnom svete nasledoval po povojnovom baby boome).[21] Generácia X mala okrem toho pomenovania „New Lost Generation“, „latchkey kids“ (deti s kľúčom na krku), „MTV Generation“ a v USA ich nazývajú aj „13th Generation“ (13. generácia od americkej nezávislosti).[8][19][16][22][23]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Generation X na anglickej Wikipédii.
  1. ↑ How Are Generations Named? [online]. The Pew Charitable Trusts, 26 January 2018. Dostupné online. Archivované 2018-08-30 z originálu.
  2. ↑ FRY, Richard. Millennials overtake Baby Boomers as America's largest generation [online]. 28 April 2020. Dostupné online. Archivované 2020-04-28 z originálu.
  3. ↑ Gen Xer [online]. Oxford Dictionaries. Dostupné online. Archivované 2020-02-27 z originálu.
  4. ↑ a b STRAUSS, William; HOWE, Neil. Millennials Rising: The Next Great Generation. New York : Vintage Original, 2000. Dostupné online. ISBN 978-0-375-70719-3. S. 54.
  5. ↑ GORDINIER, Jeff. X Saves the World: How Generation X Got the Shaft but Can Still Keep Everything from Sucking. [s.l.] : Viking Adult, 27 March 2008. Dostupné online. ISBN 978-0-670-01858-1.
  6. ↑ Move Over, Millennials, Here Comes Generation Z. The New York Times, 18 September 2015. Dostupné online [cit. 2016-04-08].
  7. ↑ a b ULRICH, John Mcallister; HARRIS, Andrea L.. GenXegesis: Essays on Alternative Youth (Sub)culture. [s.l.] : [s.n.], 2003. Dostupné online. ISBN 978-0-87972-862-5. S. 5.
  8. ↑ a b 5 Reasons Marketers Have Largely Overlooked Generation X [online]. 4 April 2016. Dostupné online. Archivované 2016-12-01 z originálu.
  9. ↑ Generation X - A Punk Rock History with Pictures. [online]. . Dostupné online. Archivované 2016-02-01 z originálu.
  10. ↑ a b The original Generation X. BBC News, 1 March 2014. Dostupné online [cit. 2017-09-11]. (po anglicky)
  11. ↑ ROBB, John. Punk Rock: An Oral History. [s.l.] : PM, 2012. Dostupné online. ISBN 978-1-60486-005-4. S. 240.
  12. ↑ CUNNINGHAM, Guy Patrick. Postwar America: An Encyclopedia of Social, Political, Cultural, and Economic History, Volume 2. [s.l.] : Routledge, 2015. ISBN 978-1-317-46235-4. Generation X, s. 596.
  13. ↑ a b From GIs To Gen Z (Or Is It iGen?): How Generations Get Nicknames [online]. NPR, 6 October 2014, [cit. 2016-05-21]. Dostupné online.
  14. ↑ a b Genesis X. Vancouver Magazine, 2 September 2007. Dostupné online [cit. 2019-03-24].
  15. ↑ Generation X. Vancouver Magazine, September 1987. Dostupné online [cit. 2019-03-24]. [nefunkčný odkaz] See original magazine pages 164, 165, 167, 168, 169. The story is continued on p. 194, which was not scanned.
  16. ↑ a b COUPLAND, Doug. Generation X [online]. Vista, 1989. Dostupné online. Archivované 2009-10-07 z originálu.
  17. ↑ X-plained: The Production and Reception History of Douglas Coupland's Generation X. Papers of the Bibliographical Society of Canada, 2011, s. 5–34. Dostupné online [cit. 2020-07-20].
  18. ↑ Generation X'd. Details Magazine, June 1995. Dostupné online [cit. 2019-03-24].
  19. ↑ a b Demographic Profile - America's Gen X [online]. MetLife, [cit. 2016-05-21]. Dostupné online. Archivované 2016-08-17 na Wayback Machine
  20. ↑ Neil Howe & William Strauss discuss the Silent Generation on Chuck Underwood's Generations. [s.l.] : [s.n.], 2001. Dostupné online. S. 49:00.
  21. ↑ II, Ronald L. Jackson; JACKSON, Ronald L.; HOGG, Michael A.. Encyclopedia of Identity. [s.l.] : SAGE, 29 June 2010. Dostupné online. ISBN 978-1-4129-5153-1. (po anglicky)
  22. ↑ The Shaping of a Shapeless Generation : Does MTV Unify a Group Known Otherwise For its Sheer Diversity?. Los Angeles Times, 10 November 1911. Dostupné online [cit. 2016-09-10].
  23. ↑ JACKSON, Ronald L.; HOGG, Michael A.. Encyclopedia of Identity. [s.l.] : SAGE, 2010. Dostupné online. ISBN 978-1-4129-5153-1. S. 307. (po anglicky)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Generácia_X&oldid=7853394“