Simone Veilová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Simone Veilová
francúzska právnička a politička
Simone Veilová
Rod. menoJacobová
Narodenie13. júl 1927
Nice, Francúzsko
Úmrtie30. jún 2017 (89 rokov)
Paríž, Francúzsko
Alma materIEP de Paris
École nationale de la magistrature
ManželAntoine Veil (1946 - z. 2013)
DetiJean
Claude-Nicolas
Pierre François
PodpisSimone Veilová, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Simone Veilová

Simone Veilová, rodená Jacobová, (* 13. júl 1927, Nice, Francúzsko – † 30. jún 2017, Paríž) bola francúzska právnička a pravicová politička.

Pôsobila ako ministerka zdravotníctva vo vláde Valéry Giscard d'Estainga (1974 – 1979) a vo vláde Edouard Balladura (1993 – 1995), prezidentka Európskeho parlamentu (1979 – 1982) - prvá žena v čele tejto inštitúcie, členka francúzskeho Ústavného súdu (Conseil constitutionnel) (1998 – 2007). Bola čestnou prezidentkou Nadácie pamiatky holokaustu (Fondation pour la Mémoire de la Shoah).[1]

Ocenenia[upraviť | upraviť kód]

Vo funkcii ministerky zdravotníctva v roku 1975 presadila zákon, tzv. "Loi Veil", ktorý francúzskym ženám umožnil bez obmedzenia využívať inštitút interrupcie. Vďaka tomu je vnímaná ako významná osobnosť boja za práva žien, čo jej taktiež vynieslo pozíciu v prvej stovke rebríčka ankety Najväčší Francúz v roku 2005.

Bola prvou nositeľkou Karlspreis z roku 1981[2] a nositeľkou čestných doktorátov na dvoch desiatkach univerzít po celom svete.

V roku 2012 bola vyznamenaná veľkokrížom Radu čestnej légie.[3]

V roku 2008 ju zvolili za členku Francúzskej akadémie. Do kresla 13, v ktorom sedel aj básnik a dramatik Jean Racine, zasadla 18. marca 2010.[4][5] Na meči, ktorý každý člen akadémie dostáva, sú ako symboly vyryté jej číslo z koncentračného tábora Osvienčim, heslo francúzskej revolúcie Liberté, égalité, fraternité (Sloboda, rovnosť, bratstvo) a heslo Európskej únie Jednotná v rozmanitosti.[6]

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • Michel Sarazin: Une femme Simone Veil, Robert Laffont 1987.
  • Maurice Szafran: Simone Veil: Destin, J'ai lu, Littérature Générale 1996.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Simone Veil [online]. Jewish Women's Archive, [cit. 2014-07-02]. Dostupné online.
  2. Who is awarded the Prize? [online]. Der Internazionale Karlspreis Aachen, [cit. 2017-06-30]. Dostupné online. (anglicky)
  3. Simone Veil faite grand'croix de la Légion d'honneur [online]. Le Parisien, 2012-09-10, [cit. 2017-06-30]. Dostupné online. (francúzsky)
  4. Simone Veil immortelle [online]. [Cit. 2011-05-10]. Dostupné online. (francúzsky)
  5. ERLANGER, Steven. World Briefing : Europe : France: Ex-Minister To Join Academy [online]. The New York Times, 2010-03-18, [cit. 2017-06-30]. Dostupné online. (anglicky)
  6. Simone Veil, une icône à l'Académie [online]. 2010-03-18, [cit. 2017-06-30]. Dostupné online. (po francúzsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Simone Veilová na českej Wikipédii.

Predchodca
Pierre Messmer
Kreslo 13
Francúzska akadémia

20082017
Nástupca
-