Skrotenie čertice
Skrotenie čertice[1] alebo (v starších prekladoch) Skrotenie zlej ženy[1] (angl. The Taming of the Shrew), komédia anglického dramatika Williama Shakespearea, Dátum vzniku približne v rokoch 1590 až 1591.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Anglický názov: The Taming of the Shrew (v starej angličtine slovo „shrew“ označovalo piskora, prvý záznam o tomto význame je z roku 735, približne okolo roku 1250 znamenalo zlého a zlomyseľného muža, koncom 15. storočia v podstate splývalo so slovom „diabol“, o žene sa toto slovo prvýkrát objavuje v Canterburských poviedkach a až v priebehu 16. storočia sa dostáva slovo „shrew“ do podoby „zlá žena“ akokoľvek nepresnej zľudovel a stáva sa súčasťou tradície).
Datovanie vzniku: 1590 – 1591
Prvé fólio: 1623
Miesto deja: anglická krčma (Predohra), Padova, Petruchiove vidiecke sídlo
Reč: próza 20 %, verš 80 % (z toho rýmovaný verš 7 %)[2]
Dej
[upraviť | upraviť zdroj]V komédii Skrotenie zlej ženy sa zrkadlia tri dejové pásma. Prvým je Predohra, v ktorej aktérom je Krištof Prešibaný (Christopher Sly), vandrák, drotár a opilec, ktorého prezlečú za šľachtica.
V druhej hre je príbeh Lucentia a Bianky. I tento príbeh je založený na prestrojení a zámenách: Tranio je prezlečený za Lucentia, Lucentio za Cambia a Hortensio za Litia. Nápadníci dvoriaci sa Bianke tvoria protiváhu priamočiarejšiemu dvoreniu sa Petruchia Kataríne.
Tretia hra zrkadlí príbeh Kataríny a Petruchia. Postava sane, dračice a fúrie, jednoducho protirečivej, hádavej a panovačnej a v tomto zmysle zlej ženy, sa objavuje už v rímskej komédii, odkiaľ sa rozšírila po celej Európe. Hra vychádza z dobových podmienených patriarchálnych stereotypov mužskej nadradenosti a krotenia ženy, ktorá bezočivo odvráva a ktorá prebieha brutálnym spôsobom.
Shakespeare však požičiava Kataríne mimoriadnu rečovú predispozíciu, ktorá postupne tieto stereotypy narušuje.
Obsadenie
[upraviť | upraviť zdroj]- V predohre: drotár Krištof Prešibaný, krčmárka, šľachtic, páža Bartolomej, lovci, herci, sluhovia
- V hre:
- Baptista – bohatý šľachtic z Padovy
- Katarína – Baptistova staršia dcéra
- Bianka – jej mladšia sestra
- Petruchio – šľachtic z Verony, nápadník Kataríny
- Grumio, Curzio, Nathan, Jozef, Filip – sluhovia Petruchia
- Gremio, Hortensio, Lucentio – nápadníci mladšej sestry
- Tranio, Biondello – sluhovia Lucentia
- Vincentio – otec Lucentia
- pedant, vdova, krajčír, klobučník a sluhovia
Hlavné postavy
[upraviť | upraviť zdroj]- Baptista – úspešne zveľaďujúci svoj majetok a bohatý vdovec, ktorý na nátlak okolia výhodne vydáva obe dcéry.
- Katarína – ohnivá, prostoreká a praktická, temperamentná najstaršia dcéra, ktorá preberá rolu matky, starajúc sa o svoju manipulujúcu mladšiu sestru a domácnosť.
- Bianka – mladšia, vzdelaná dcéra vdovca, nachádzajúca potešenie v milostnom flirtovaní, s predstavami o romantickom manželstve.
- Petruchio – patologický klamár, provokatér, stávkar a šľachtic, ktorý si nedokáže udržať otcov majetok bez toho, aby sa vypočítavo oženil.
- Lucentio – naivný a nezodpovedný študent zámožného otca, ktorý sa v prezlečení a podvodom dostáva do blízkosti Bianky, namiesto pôvodne plánovaného štúdia.
Pointa
[upraviť | upraviť zdroj]Bohatý vdovec, sám vychovávajúci dve dcéry rozhodne, že najskôr vydá najstaršiu, ktorá odmieta povrchných, nezrelých a nezodpovedných, no vynaliezavých pytačov. Katarína drsne hodnotí ich nedostatky a krotí svoju mladšiu sestru. Napriek podrazom a s pomocou intríg sa Petruchio zmocní vena a proti vôli Kataríny, odvlečie ju do zanedbaného vidieckeho sídla.
Manželstvo nie je naplnené. Petruchio začína na Katarínu tlačiť a vyjednávať. Katarína perspektívne zvažuje výhody a nevýhody svojho postavenia. Mení svoju stratégiu urazenej a poníženej mladomanželky a pristupuje na Petruchiove vydieranie. Vzniká manželské bojisko dvoch neústupných individualít. Katarína túžiaca po domove, rodine a skutočnej láske, Petruchio po spoločenskom uznaní a bohatstve. Zrozumiteľne a agresívne dávajú najavo svoje požiadavky, preto ich kontroverzný vzťah časť čitateľskej obce zaradzuje skôr medzi tragédie ako komédie.
(Petruchio)
Nevadí, Káča, pôjdeme k vám
i v týchto prostých šatách
hlavne, že mešec natriasa sa.
Veď telu dáva cenu iba duch,
ako slnko z čierno čiernych mrakov
Vari sojka lepšia je než slávik,
len preto, že farebnejšie perie má?
Či je snáď zmija lepšia ako úhor,
Len pre tú čiaru na chrbáte?
Ty nie si, Káča, ver mi o nič horšia
i keď v starom, ošarpanom šate
Ak trpíš hanbou, zvaľ to kľudne na mňa.
Hlavne buď dobrej mysle, ešte dnes sme u vás
a budeme hodovať a sláviť.
(Grumiovi)
Zavolaj všetkých, o chvíľu vyrazíme
Nech s koňmi počkajú nás na rázcestí
my pôjdeme pešo, nasadneme tam.
Je práve, tuším, okolo tak siedmej,
Do obeda sme tam čoby dup
(Katarína)
Odpustite, pane, sú už skoro dve,
môžme to stihnúť najskôr do večere.
(Petruchio)
Raz povedal som, vyrazíme, keď odbije sedem!
Čokoľvek poviem, robím a či chcem,
Ty presadzuješ stále svoje!
Tak dobre, dnes už nikde nehneme sa
Pôjdeme, až bude toľko hodín,
koľko, hergot, poviem, že má byť.
(Hortensio)
Pán bude, zdá sa, diktovať i slnku!
Záver jednoznačne naznačuje, že ide o romantickú komédiu v štýle dell´arte, kde si Katarína, na svadbe svojej sestry, verejne a okázalo uctí hazardéra Petruchia, ktorý ju zatiahne do riskantnej stávky.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- The Riverside Shakespeara (BLAKEMORE EVANS 1974, 1997)
- The Oxford Shakespeare (WELLS, TAYLOR 1986)
- s prihliadnutím na prvé fólio z roku 1623 (HINMAN 1968)
- Zkrocení zlé ženy Vydavateľstvo: Atlantis 2011 Preklad: Martin Hilský
- SHAKESPEARE, William. Dílo. Překlad Martin Hilský. Vyd. 1. Praha: Academia, 2011. 1677 s. ISBN 978-80-200-1903-5
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Skrotenie čertice. In: KNĚZEK, Libor, ed. Encyklopédia literárnych diel. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1989. 864 s. (Encyklopédie Obzoru.) ISBN 80-215-0010-7. S. 590.
- ↑ HILSKÝ, Martin. William Shakespeare. 1. vyd. Praha : Academia, 2011. ISBN 978-80-200-1903-5. S. 91.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Skrotenie čertice
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Taming of the Shrew Zdroj: Google books (1785, Angl.)