Preskočiť na obsah

Skutky apoštolov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zoslanie Ducha Svätého, Ingeborgský Žaltár, okolo 1200

Skutky apoštolov[1] (skratka Sk; starogr. Πράξεις τῶν Ἀποστόλων) je piata kniha Nového zákona, opisujúca obdobie vzniku a šírenia prvotnej kresťanskej Cirkvi, najmä činnosť apoštolov Petra a Pavla v 30. a 40. rokoch 1. storočia. Pôvodný názov knihy v starogréčtine je ΠΡΑΞΕΙΣ ΤΩΝ ΑΠΟΣΤΟΛΩΝ.

Názov knihy pochádza z cirkevnej tradície. Úplný názov knihy nie je výstižný, keďže sa nepopisujú skutky všetkých apoštolov, ale hovorí iba o Petrovi a Jánovi a hlavne o Pavlovi. Krátko sú spomenutí ešte Štefan, Filip, Barnabáš a Jakub mladší.

Charakteristika knihy

[upraviť | upraviť zdroj]

Kniha začína venovaním Teofilovi podobne ako Evanjelium podľa Lukáša, ku ktorému sa autor výslovne hlási.

Kniha obsahuje veľký počet rozsiahlejších priamych rečí, ktoré sú ale pravdepodobne dielom autora, a niektoré časti hláv/kapitol 16, 20, 21 a 27-28 sú písané v prvej osobe množného čísla. Jedna skupina gréckych rukopisov obsahuje text knihy Skutkov s pomerne významnými odchýlkami v niekoľkých veršoch, tzv. západný text, ktorý sa však väčšinou pokladá za mladší. V názoroch na jednotnosť knihy sa odborníci nezhodujú, zhodujú sa však väčšinou v tom, že Skutky apoštolov vznikli až po Lukášovom Evanjeliu, že obe napísal jeden autor, ktorý Pavlove listy síce nečítal, jeho učenie však poznal.[2]:122nn

Autor v knihe nepodáva historický cieľ ale teologický - nezadržateľné šírenie evanjelia do celého sveta. Túto koncepciu ilustrujú udalosti, ktoré sa spomínajú v knihe.

Voľba apoštola Mateja

Vznik a autorstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Skutky apoštolov sa prvý raz objavuje u Ireneja (pred 200) a knihu uvádzajú všetky zoznamy Nového zákona, začínajúc zlomkom Muratoriho. Najstarší zachovaný zlomok (papyrus P 48) je z 3. storočia.

Staršia tradícia predpokladala, že kniha vznikla bezprostredne po udalostiach, ktoré popisuje, t. j. približne v roku 65, a že ju napísal Lukáš, lekár a Pavlov spolupracovník, o ktorom, sa zmieňuje v Kol 4,14 ai. Pretože je však závislá na Lukášovom evanjeliu, ktoré asi vzniklo až po zborení chrámu v roku 70, pretože sa jej opis rady udalostí nezhoduje s Pavlovým opisom v jeho listoch, prikláňajú sa moderní autori skôr k neskoršiemu dátumu, niekedy v rokoch 70 – 90.

Pre stotožnenie autora Evanjelia podľa Lukáša a Skutkov apoštolov s Lukášom z Kol 4,14 hovorí, že autor používa niekoľko odborných lekárskych termínov a snáď i to, že niektoré pasáže píše v prvej osobe množného čísla. Proti tomu hovoria náukové rozdiely medzi Skutkami apoštolov a Pavlom, odlišné opisy niektorých dôležitých udalostí i legendárny popis Pavlových činov na cestách. Autor však nikdy Pavla neoznačuje ako apoštola.[2]:125n

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Názov Skutky apoštolov je používaný v slovenskom rímskokatolíckom, evanjelickom aj ekumenickom vydaní, ako skratka sa tam uvádza Sk.
  2. a b POKORNÝ, Petr. Literární a teologický úvod do Nového zákona. Praha : Vyšehrad, 1993. 333 s. ISBN 80-7021-052-4. S. 122 nn.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Skutky apoštolů na českej Wikipédii.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]