SpaceX CRS-11

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

SpaceX CRS-11
Znak misie
SpaceX CRS-11 Patch.png
Údaje o misii
Názov misie: SpaceX CRS-11
Kozmická loď:Dragon (výr. č. C106)
Nosná raketa:Falcon 9 v1.2 Block 3
Kozmodróm (rampa):Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39A)
Štart: 3. jún 2017, 21:07:38 UTC
Pristátie: 3. júl 2017, 12:12 UTC
Trvanie: 29 dní, 15 hodín, 4 minúty
Cieľ spojenia:ISS
Spojovací uzol:Harmony (nadir)
Spojenie:5. jún 2017, 16:07 UTC
Odpojenie:2. júl 2017, ≈18:00 UTC
Navigácia
Predchádzajúca misiaNasledujúca misia
SpaceX CRS-10 Patch.png SpaceX CRS-10SpaceX CRS-12 Patch.png SpaceX CRS-12

Pozri aj Kozmonautický portál

SpaceX CRS-11 (SpX-11) bola jedenásta zásobovacia misia kozmickej lode Dragon k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) uskutočnená v rámci kontraktu Commercial Resupply Services uzavretého s NASA. Celkovo išlo o trinásty let Dragonu do vesmíru (ak počítame aj demo lety C1 a C2+). Bolo to prvýkrát, kedy bola použitá už raz letená kozmická loď Dragon.

Spoločnosti SpaceX také počínanie umožnilo sústrediť viac výrobných kapacít na Dragon 2.[1]

Znovupoužitie lode[upraviť | upraviť kód]

SpaceX sa svoje výrobné kapacity snaží presmerovať na novú loď Dragon 2, takže let CRS-11 bol prvým, pri ktorom bola znovupoužitá kozmická loď Dragon, ktorá bola už od začiatku plánovaná ako znovupoužiteľná. Ak opomenieme raketoplány, tak išlo o prvé znovupoužitie kozmickej lode v histórii. Konkrétne išlo o Dragon C106, ktorý prvýkrát letel pri misii CRS-4 v roku 2014. Isté bolo znovupoužitie tlakovej kabíny lode, nádrží a manévrovacích trysiek Draco. Ďalšie systémy, ako časť avioniky, batérie, tepelný štít a padáky boli vymenené. Trunk lode (nehermetizovaná časť nákladového priestoru) bol samozrejme tiež nový, pretože ten pri návrate z obežnej dráhy vždy zhorí v atmosfére.[2]

Náklad[upraviť | upraviť kód]

Náklad pri štarte[upraviť | upraviť kód]

Náklad mal hmotnosť celkovo približne 2 800 kg. Z toho 1 170 kg v hermetizovanej časti a približne 1 600 kg v nehermetizovanej. Súčasťou nákladu bolo aj 40 hlodavcov pre štúdium možností spomalenia rednutia kostí v stave mikrogravitácie a experiment s octomilkami určený pre štúdium srdcových porúch. V nehermetizovanej časti boli umiestnené prístroje ROSA, MUSES a NICER.[3]

Celkový náklad 2 708 kg
Celkový hermetizovaný náklad 1 665 kg
Vedecké experimenty 1 069 kg
Zásoby pre posádku 242 kg
Hardware pre stanicu 199 kg
Počítačové vybavenie 27 kg
Vybavenie pre EVA 56 kg
Celkový nehermetizovaný náklad 1 002 kg
ROSA 325 kg
NICER 372 kg
MUSES 305 kg

NICER[upraviť | upraviť kód]

Pristroj NICER alebo Neutron Star Interior Composition Explorer (prieskumník zloženia vnútorných vrstiev neutrónových hviezd) je prvý vedecký prístroj určený na štúdium neutrónových hviezd a v röntgenovom spektre má merať zmeny jasnosti spojené s deformáciou spôsobenou rotáciou hviezdy. Vďaka tomu bude možné určiť priemer pulzaru, čo je kľúčová hodnota potrebná pre plné pochopenie vnútornej štruktúry. S jeho pomocou bude tiež možné presnejšie určiť kritické množstvo, pri ktorom sa hviezda stane čiernou dierou. Hlavnou súčasťou prístroja je 56 röntgenových teleskopov s röntgenovými koncentrátormi.[4]

ROSA[upraviť | upraviť kód]

ROSA (Roll-Out Solar Array) je demonštrátor novej technológie ohybných solárnych panelov, ktoré by mohli nájsť uplatnenie pri nových kozmických lodiach, pretože sú ľahšie, pevnejšie a kompaktnejšie ako doteraz používané panely. Dizajn je označovaný ako RAPDAR (Roll Out and Passively Deployed Array) a má veľmi dobrú energetickú hustotu. Súčasné systémy majú výkon 20 kW pri hustote 50 W/kg, ale RAPDAR umožňuje až 250 W/kg pri výkonoch od 1 kW do 50 kW. Solárny panel bol testovaný týždeň, kedy bol pripojený ku staničnému ramenu Canadarm2. Podľa pôvodného plánu mal byť panel zložený a uložený späť do trunku lode Dragon, ale zvinutie sa nepodarilo, takže panel bol podľa záložného plánu odhodený tak, aby pri svojom obehu nekrížili dráhu stanice.[5]

MUSES[upraviť | upraviť kód]

MUSES (Multi-User System for Earth Sensing) je komerčná platforma určená na pripojenie až štyroch rôznych senzorov. Pripojené prístroje nemusia obsahovať systém orientácie, pretože ten je súčasťou platformy. Na platforme sa už nachádza nemecký hyperspektrálny senzor DESIS, ktorý je určený pre sledovanie Zeme v 235 častiach spektra. Pokrýva viditeľnú i blízku infra-oblasť (400 – 1 000 nanometrov) pri pozemnom rozlíšení 30 metrov.

Náklad pri návrate[upraviť | upraviť kód]

Loď dopravila späť na Zem 1 900 kg nákladu.

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]