Dragon (kozmická loď)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
SpaceX Dragon
CRS-20 Dragon.jpg
Nákladná kozmická loď Dragon CRS sa blíži k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS)
Základné údaje
Výrobca: SpaceX
Krajina pôvodu: USA
Úloha: zásobovanie Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS)
Technické špecifikácie
Dĺžka kabíny: 3,1 m
Dĺžka nákl. priestoru: 2,7 m
Celková dĺžka lode: 6,1 m
Priemer lode: 3,7 m
Hermetizovaný priestor: 10 m³
Nehermetizovaný priestor: 14 m³ alebo až 34 m³ (s rozšíreným nákladovým priestorom)
Hmotnosť prázdnej lode: 4 200 kg
Hmotnosť nákladu: na ISS do 6 000 kg nákladu, ktorý mohol byť buď všetok v hermetizovanom alebo nehermetizovanom priestore, alebo rozložený medzi nimi. Na Zem mohol priviesť 3 500 kg nákladu, čo mohlo predstavovať všetku nehermetizovanú hmotnosť k likvidácii alebo do 3 000 kg hermetizovaného nákladu
Hmotnosť pri štarte: 7 510 kg
Výdrž samostatného letu: 7 dní
Výdrž vo vesmíre: do 2 rokov

Dragon, známy tiež ako Dragon 1, bola znovupoužiteľná nepilotovaná nákladná kozmická loď, ktorú vyvinula americká súkromná spoločnosť SpaceX s podporou NASA v rámci programu COTS. Prvý skúšobný let lode Dragon sa uskutočnil 8. decembra 2010. Bolo to prvýkrát, čo sa kozmická loď vyvinutá súkromnou spoločnosťou úspešne dostala na obežnú dráhu a potom sa vrátila späť na Zem. V októbri 2012 už plne naložená loď odštartovala k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Na posledný let k ISS loď odštartovala 7. marca 2020 a o mesiac neskôr úspešne pristála v Tichom oceáne. Nástupcom kozmických lodí Dragon sa stal Dragon 2.

Kontrakt COTS[upraviť | upraviť kód]

V súťaži vypísanej v rámci programu Commercial Orbital Transportation Services (COTS) bola v roku 2006 vybraná spoločnosť SpaceX, aby vyvinula kozmické plavidlo pre dopravu nákladu a výhľadovo aj ľudských posádok na nízku obežnú dráhu Zeme, najmä k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). V rámci prideleného kontraktu v hodnote minimálne 278 miliónov USD bola spoločnosť zaviazaná k vývoju plavidla a prevedeniu troch demonštračných letov lode. Na vynášanie lode Dragon vyvinula SpaceX svoju vlastnú nosnú raketu Falcon 9. Dôvodom na vypísanie COTS bolo ukončenie prevádzky kozmického raketoplánu v roku 2011 a potreba rozšírenia prepravných kapacít na nízku obežnú dráhu Zeme ešte pred prvým pilotovaným letom lode Orion organizácie NASA.

Konštrukcia lode[upraviť | upraviť kód]

Návratový modul lode Dragon CRS po návrate z misie SpaceX COTS Demo Flight 1

Išlo o loď klasickej koncepcie s návratovým modulom umožňujúcim balistický alebo riadený návrat s využitím mierneho vztlaku telesa. Vnútri lode bol hermetický priestor s objemom 10 m³ pre max. 3 310 kg nákladu. Súčasťou návratového modulu bola väčšina technologických systémov lode, ako je 18 korekčných raketových motorov Draco s ťahom 400 N, avionika, napájací systém, nádrže pohonných hmôt atď. Na špici lode bol umiestnený spojovací uzol CBM. Ten bol pri štarte lode prekrytý aerodynamickým krytom. Dĺžka kabíny bola 3,1 m, s krytom 4,5 m. Maximálny priemer bol 3,7 m.

Okrem vlastnej návratovej kabíny bola súčasťou lode valcová nadstavba (trunk), u ktorej sa nepredpokladal spätný návrat na Zem. K tejto nadstavbe bol pripojený pár solárnych panelov a vo vnútri nadstavby bol priestor pre umiestnenie ďalšieho nákladu s objemom 14 m³ alebo až 34 m³ s rozšíreným trunkom.

Celková dĺžka lode vrátane krytu spojovacieho uzla bola okolo 7,5 m, maximálny priemer 3,7 m a celková hmotnosť okolo 8 ton. Z toho hmotnosť prázdnej lode predstavovala 4 200 kg, pohonné hmoty 1 230 kg, náklad vo vnútri kabíny 1 700 kg a náklad v trunku až 850 kg.

Loď bola vybavená tepelným štítom z materiálu PICA-X (phenolic impregnated carbon ablator), ktorý bol dimenzovaný pre návrat lode z oblastí Mesiaca a Marsu.

Vlastné pristátie bolo zabezpečené sústavou dvoch výťažných a troch hlavných padákov. Výťažné padáky, vypúšťané vo výške približne 13 km, slúžili k spomaleniu a stabilizácii pádu. Hlavné padáky s priemerom 35 m sa otvárali vo výške 3 km a zabezpečovali mäkké pristátie rýchlosťou 5 až 5,5 m/s. Bezpečné dosadnutie bolo zaistené aj pri zlyhaní jedného z hlavných padákov.

Harmonogram letov[upraviť | upraviť kód]

Misia Číslo lode[pozn. 1] Dátum štartu Nosič/
ID stupňa[pozn. 2]
Štartovací komplex Hmotnosť nákladu Dátum pristátia Stav misie Poznámky
SpaceX COTS Demo Flight 1 C101 8. december 2010,
15:43 UTC
F9 v1.0
B0004
CCAFS
SLC-40
Neznáma 8. december 2010,
19:02 UTC
Úspešná Prvý orbitálny kozmický let lode Dragon. Išlo o trojhodinový skúšobný let s testom všetkých dôležitých systémov lode a návratom na Zem.
Dragon C2+ C102 22. máj 2012,
07:44:38 UTC
F9 v1.0
B0005
CCAFS
SLC-40
525 kg 31. máj 2012,
15:42 UTC
Úspešná Druhý skúšobný let lode Dragon, pri ktorom sa uskutočnil nácvik automatických stretávacích manévrov spojenia s Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS).
SpaceX CRS-1 C103 8. október 2012,
00:34:07 UTC
F9 v1.0
B0006
CCAFS
SLC-40
400 kg 28. október 2012,
19:22 UTC
Úspešná Prvý zásobovací let k ISS.
SpaceX CRS-2 C104 1. marec 2013,
15:10 UTC
F9 v1.0
B0007
CCAFS
SLC-40
898 kg 26. marec 2013,
16:34 UTC
Úspešná Druhý zásobovací let k ISS.
SpaceX CRS-3 C105 18. apríl 2014,
19:25:21 UTC
F9 v1.1
B10**
CCAFS
SLC-40
2 296 kg 18. máj 2014,
19:05 UTC
Úspešná Tretí zásobovací let k ISS.
SpaceX CRS-4 C106.1 21. september 2014,
05:52:03 UTC
F9 v1.1
B1010
CCAFS
SLC-40
2 216 kg 25. október 2014,
19:39 UTC
Úspešná Štvrtý zásobovací let k ISS. Súčasťou nákladu bolo aj 20 laboratórnych myší.
SpaceX CRS-5 C107 10. január 2015,
09:47:10 UTC
F9 v1.1
B1012
CCAFS
SLC-40
2 395 kg 11. február 2015,
00:44 UTC
Úspešná Piaty zásobovací let k ISS.
SpaceX CRS-6 C108.1 14. apríl 2015,
20:10:41 UTC
F9 v1.1
B1015
CCAFS
SLC-40
2 015 kg 21. máj 2015,
16:42 UTC
Úspešná Šiesty zásobovací let k ISS.
SpaceX CRS-7 C109 28. jún 2015,
14:21:11 UTC
F9 v1.1
B1018
CCAFS
SLC-40
1 952 kg 28. jún 2015,
14:23:30 UTC (zničený)
Zlyhala Mal to byť siedmy zásobovací let k ISS, ale raketa explodovala 139 sekúnd po štarte. Loď Dragon nebola zničená v dôsledku explózie, osudným sa jej stal až dopad na hladinu Atlantického oceánu. Elon Musk sa následne nechal počuť, že keby boli palubné počítače kapsule vhodne naprogramované, tak by loď pomocou svojich padákov dopad úspešne prežila.
SpaceX CRS-8 C110.1 8. apríl 2016,
20:43:00 UTC
F9 FT Block 2
B1021.1
CCAFS
SLC-40
3 136 kg 11. máj 2016,
18:31 UTC
Úspešná Ôsmy zásobovací let k ISS. V nehermetizovanom priestore lode Dragon bol vynesený aj experimentálny obytný modul BEAM spoločnosti Bigelow Aerospace.
SpaceX CRS-9 C111.1 18. júl 2016,
04:44 UTC
F9 FT Block 2
B1025.1
CCAFS
SLC-40
2 257 kg 26. august 2016,
15:47 UTC
Úspešná Deviaty zásobovací let k ISS. V nehermetizovanom nákladnom priestore loď niesla dokovací adaptér IDA-2 pre modul Harmony na ISS.
SpaceX CRS-10 C112.1 19. február 2017,
14:39:00 UTC
F9 FT Block 3
B1031.1
KSC
LC-39A
2 490 kg 19. marec 2017,
14:46 UTC
Úspešná Desiaty zásobovací let k ISS.
SpaceX CRS-11 C106.2 ♺ 3. jún 2017,
21:07:38 UTC
F9 FT Block 3
B1035.1
KSC
LC-39A
2 708 kg 3. júl 2017,
12:12 UTC
Úspešná Jedenásty zásobovací let k ISS. Bolo to prvýkrát, kedy bola použitá už raz letená kozmická loď Dragon.
SpaceX CRS-12 C113.1 14. august 2017,
16:31:37 UTC
F9 Block 4
B1039.1
KSC
LC-39A
2 910 kg 17. september 2017,
14:14 UTC
Úspešná Dvanásty zásobovací let k ISS. Vzhľadom na úspech letu znovupoužitej lode Dragon pri misii SpaceX CRS-11, išlo o poslednú misiu, pri ktorej bol použitý nový kus lode Dragon.
SpaceX CRS-13 C108.2 ♺ 15. december 2017,
15:36:09 UTC
F9 FT Block 3 ♺
B1035.2
CCAFS
SLC-40
2 205 kg 13. január 2018,
15:37 UTC
Úspešná Trinásty zásobovací let k ISS. Bolo to druhýkrát, kedy bola použitá už raz letená kozmická loď Dragon a zároveň prvýkrát, kedy bol pri lete v rámci CRS použitý už letený prvý stupeň.
SpaceX CRS-14 C110.2 ♺ 2. apríl 2018,
20:30:38 UTC
F9 Block 4 ♺
B1039.2
CCAFS
SLC-40
2 647 kg 5. máj 2018,
19:03 UTC
Úspešná Štrnásty zásobovací let k ISS.
SpaceX CRS-15 C111.2 ♺ 29. jún 2018,
09:42:41 UTC
F9 Block 4/5 ♺
B1045.2
CCAFS
SLC-40
2 697 kg 3. august 2018,
22:17 UTC
Úspešná Pätnásty zásobovací let k ISS. V hermetizovanej časti lode Dragon bol umiestnený aj robot CIMON, ktorý sa podľa Airbusu stal prvým robotom s umelou inteligenciou vo vesmíre.
SpaceX CRS-16 C112.2 ♺ 5. december 2018,
18:16:16 UTC
F9 Block 5
B1050.1
CCAFS
SLC-40
2 573 kg 14. január 2019,
05:12 UTC
Úspešná Šestnásty zásobovací let k ISS.
SpaceX CRS-17 C113.2 ♺ 4. máj 2019,
06:48 UTC
F9 Block 5
B1056.1
CCAFS
SLC-40
2 482 kg 3. jún 2019,
21:52 UTC
Úspešná Sedemnásty zásobovací let k ISS.
SpaceX CRS-18 C108.3 ♺ 25. júl 2019,
22:01:56 UTC
F9 Block 5 ♺
B1056.2
CCAFS
SLC-40
2 312 kg 27. august 2019,
20:20 UTC
Úspešná Osemnásty zásobovací let k ISS. Išlo o prvý let s už dvakrát použitou loďou Dragon.
SpaceX CRS-19 C106.3 ♺ 5. december 2019,
17:29:24 UTC
F9 Block 5
B1059.1
CCAFS
SLC-40
2 617 kg 7. január 2020,
15:41 UTC
Úspešná Devätnásty zásobovací let k ISS.
SpaceX CRS-20 C112.3 ♺ 7. marec 2020,
04:50:31 UTC
F9 Block 5 ♺
B1059.2
CCAFS
SLC-40
1 977 kg 7. apríl 2020,
18:50 UTC
Úspešná Dvadsiaty a zároveň posledný zásobovací let Dragonu prvej generácie k ISS. Od misie CRS-21 začne tieto lety zabezpečovať modernejšia nákladná verzia Cargo Dragon.

Poznámky[upraviť | upraviť kód]

  1. Pokiaľ bola kozmická loď znovupoužitá, tak je za číslom lode aj číslo označujúce, po koľkýkrát bola loď použitá.
  2. Pokiaľ stupeň aspoň raz úspešne pristál, tak je za číslom stupňa aj číslo označujúce, po koľkýkrát bol stupeň použitý. Symbol ♺ značí znovupoužitie prvého stupňa Falconu alebo kozmickej lode Dragon.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dragon (kosmická loď) na českej Wikipédii.