Spolupráca Ruskej federácie s pohraničným obyvateľstvom a susednými krajinami

V pohraničných oblastiach Ruska a susedných štátoch žije takmer 50 národností. Z 89 subjektov Ruskej federácie 45 tvorí hranice Ruska s okolitými štátmi. Tieto subjekty dohromady zaberajú 76,6 % celkového územia štátu a obýva ich 31,6 % obyvateľov Ruska.

Pod pojmom pohraničná splupráca sa rozumie štátosprávna štruktúra spoločnosti, ktorá zahŕňa Federálny úrad, orgány miestneho zastupiteľstva, orgány štátnej moci jednotlivých subjektov Ruskej federácie, činnosť obyvateľstva a spoločenské iniciatívy.

Základom úspešného rozvoja pohraničnej spolupráce sú dobré susedské vzťahy so susednými štátmi na úrovni štátnej, rozvitá ekonomická základňa (podpis rôznych zmlúv a dohovorov) a účasť regiónov na rozvoji spolupráce.

Problémy spolupráce v pohraničných oblastiach

Nehľadiac na nedokonalosť federálneho zákona Ruska vo vzťahu k pohraničnej spolupráci jeho regiónov na úrovni správneho obvodu a miestneho zastupiteľstva, uskutočňuje sa vo všetkých 45 pohraničných oblastiach.

Spolupráca v rusko-fínskom pohraničnom priestore

Na rusko-fínskej hranici v súčasnosti existuje zjednodušený vízový režim pre občanov Ruskej federácie.

Murmanská a Leningradská oblasť a Republika Karélia sú účastníkmi pohraničnej spolupráce s fínskymi regiónmi. V tejto oblasti existuje niekoľko programov spolupráce:

• Program rady ministrov severných štátov
• Interreg-III A-Karelia

Základnými dokumentmi sú Zmluvy o ustanovení priateľských vzťahov medzi regiónmi a obojstranné plány spolupráce.

V roku 1998 na medzinárodnom seminári s názvom Vnútorné hranice Európskej únie - mäkké hranice v Joensuu vláda Republiky Karélia predložila návrh vzniku euroregiónu Karélia. Tento nápad podporovali lídri pohraničných regionálnych zväzov, a tak bol schválený oboma štátmi ešte v tom istom roku.

Cieľom tohto projektu bol vznik nových modelov zahraničnej spolupráce medzi regionálnymi zväzmi a Republikou Karélia. Úloha bola jasná - zrušiť existujúce bariéry v spolupráci medzi územiami rozvojom komunikácie medzi obyvateľmi dotknutých regiónov.

V októbri roku 2000 Karélia prijala Program pohraničnej spolupráce Republiky Karélia na roky 2001 - 2006. O rok neskôr (2001) naňho dostala dotáciu od Európskej únie vo výške 160 000 eur. Vláda Fínska ho odobrila a na oplátku v Európskej únii iniciovala program Interreg-III A-Karelia na území Fínska.

Pobaltské štáty

Nie veľmi dobré vzťahy s Pobaltskými štátmi sú prekážkou širšieho rozvoja pohraničnej spolupráce na regionálnej úrovni, hoci jej nutnosť sa veľmi ostro pociťuje obyvateľstvom pohraničnej oblasti.

Spolupráca s Estónskou republikou

V súčasnosti pre pohraničné obyvateľstvo na estónskej hranici platí zjednodušená procedúra prechodu cez hranice. Avšak od 1. januára 2004 bolo Estónsko nútené prejsť na tvrdý vízový režim, ktorý bol ustanovený Schengenskou dohodou. Lotyšská republika tak urobilo už v roku 2001.

V oblasti regionálnej spolupráce v roku 1996 v Estónsku vznikla Rada pre spoluprácu pohraničných regiónov, ktorej členmi boli pohraničné rajóny Estónska, Lotyšska a Ruska. Základnými úlohami tejto rady bola realizácia spoločnej stratégie pohraničnej spolupráce a uskutočnenie projektov v otázkach zdokonaľovania infraštruktúry a ochrany okolitej prírody.

Spolupráca s Litovskou republikou

Od roku 1997 platí pre občanov Ruskej federácie, prechádzajúcich krajinou vízový režim na hraniciach s Litvou. Toto rozhodnutie zasiahlo záujmy obyvateľov ruskej enklávy Kaliningradskej oblasti. Zhoršenie ekonomickej situácie môže ešte nastať v prípade zavedenia vízovej povinnosti pre obyvateľstvo tejto oblasti zo strany Poľska. Veľké nádeje na riešenie vízovej otázky Kaliningradskej oblasti spája uzavretie Európskej rámcovej konvencie o pohraničnej spolupráci na územiach štátov a mocností, ktorá bola ratifikovaná Ruskou federáciou.

Kaliningradská oblasť

Na základe dohovoru Kaliningradská oblasť spoupracuje so siedmimi poľskými vojvodstvami, štyrmi oblasťami Litvy a regiónom Bornholm v Dánsku. V roku 1998 oblasť vstúpila do pohraničnej spolupráce v regióne Pobaltia a spolu s Litvou a Lotyšskom aj v regióne Saule. V druhej polovici 90. rokov 20. storočia boli podpísané mnohé dohovory týkajúce sa medziregionálnej spolupráce Kaliningradskej oblasti a Klajpedskej, Panevėžysskej, Kaunasskej a Mariampolskej oblasti Litvy.

Spolupráca s Ukrajinou

Vo vzťahoch medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou sú badateľné určité pokroky, nie však veľké. Vláda Ruskej federácie odobrila projekt Program regionálnej a pohraničnej spolupráce Ruskej federácie a Ukrajiny na roky 2001 - 2007. V súčasnosti sa tento projekt uskutočňuje v Krasnodarskom kraji a Rostovkej oblasti.

Spolupráca s Gruzínskom

Veľmi napäté vzťahy má Rusko v zakaukazskom regióne s Gruzínskom.

V roku 2000 boli medzi krajinami prijaté opatrenia, ktoré zapríčinili, že sa obyvatelia oboch krajín nemohli slobodne sťahovať z jedného územia na druhé.

V súčasnosti na regionálnej úrovni existuje v Severnom Osetsku pohraničné dohoda s Kazbeckou oblasťou v Gruzínsku, na základe ktorej od augusta 2001 môžu jej obyvatelia vstúpiť na ruské územie bez víz.

Spolupráca s Azerbajdžanom

Situácia na dagenstanskej časti hraníc je podstatne lepšia ako v gruzínskej časti. V roku 1998 úsilím vlády Dagestanu bol zrušený zákaz sťahovania sa z Ruska do Azerbajdžanu, čo spôsobilo zníženie napätia medzi oboma krajinami a obnovenie hospodárskych vzťahov Ruska s Azerbajdžanom. Na základe medzivládnej Dohody o obchodno-ekonomickej spolupráci Dagestanu a Azerbajdžanu bola pripravená ďalšia - Zmluva o spolupráci v hospodársko-priemyselnej oblasti.

Spolupráca s Kazachstanom

Rozvoj spolupráce regiónov Kazachstanu a Ruska sa spája s otázkami ukončenia procesu ohraničnia a určenia spoločných hraníc.

Altajský kraj, na základe Dohody o spolupráci Ruskej federácie a regiónami Kazachstanu aktívne spolupracuje s Čínou, Mongolskom, stredoázijskymi republikami - Kazachstanom, Uzbekistanom, Kyrgizstanom a Tadžikistanom.

Spolupráca s Mongolskom

Charakter pohraničných vzťahov Ruskej federácie a Mongolska je do veľkej miery ovplyvnený rozvojovým stupňom ajmackých Mongolov. Oblasť obchodu je iba povrchne rozvinutá. Perspektívou ruských záujmov v pohraničnej oblasti s Mongolskom je ťažba nerastných surovín na západe krajiny.

Spolupráca s Japonskom

Občania Ruskej federácie cestujúci do Japonska nemusia mať víza pri vstupe do krajiny. Japonské ministerstvo vedy a techniky dokonca ponúka Rusom kurzy japonského jazyka.

Na pohraničnú spoluprácu Ruska a Japonska vplýva záujem japonskej strany Južné Kurily. V roku 2000 bol preto podpísaný Program o japonsko-ruskej spolupráci v oblasti rozvoja spoločnej hospodárskej činnosti na ostrovoch Iturup, Kunašir, Šikotan a Chabomai.

Obyvatelia týchto ostrovov a ich rodinní príslušníci - japonskí občania - návštevníci týchto ostrovov sú vybavovaní na základe zjednodušenej vízovej povinnosti.

Jediný problém je ten, že Japonci neuznávajú Južné Kurily ako súčasť územia Ruskej federácie.

Pomoc Japonska v oblasti elektrotechniky je skôr akt dobrej vôle ako spolupráca rovnoprávnych štátov.

Spolupráca v rusko-čínskom pohraničnom priestore

Spolupráca Ruskej federácie a Číny má dlhovekú tradíciu.

Právnym základom regionálnych vzťahov medzi vládami Ruska a Číny je podpis Zmluvy o princípoch spolupráce medzi subjektami Ruskej federácie a provinciami, autonómnymi oblasťami a mestami Čínskej ľudovodemokratickej republiky dňa 10. novembra 1997.

V roku 1992 Štátna rada Čínskej ľudovodemokratickej republiky určila štyri „mestá pohraničnej spolupráce“. Od toho času sa čínska vláda snaží o vznik zóny - tzv. „zóna spoločného obchodu“.

Na uľahčenie komerčnej činnosti obyvateľov pohraničných oblastí Ruska a Číny bol v roku 1998 prijatý Dohovor o organizácii zjednodušenej kontroly tovaru ruských občanov vstupujúcichh na územie čínskeho obchodu, ktorý určoval, že do Číny mohli ruskí občania vyviezť tovar v hodnote 1000 jenov (od 1. januára 1999 sa hodnota zvýšila na 3000 jenov).

Spolupráca medzi pohraničnými oblasťami Ruska a Číny sa rozvíja na základe programov UNIDO a PROON. Úlohou programu PROON je rozvoj dopravnej a telekomunikačnej infraštruktúry na území Ruska, Číny, Južnej Kórey a Mongolska.

V meste Chabraovsk, v rámci politiky kultúrneho zbližovania, vznikol Generálny konzulát Čínskej ľudovodemokratickej republiky, ktorý ponúka ruským občanom kurzy čínskeho jazyka, poriada rôzne festivaly, vedecké konferencie a medzištátne stretnutia so známymi hosťami.

Základným problémom regiónu je obava ruskej strany z demografického tlaku zo strany čínskeho obyvateľstva. Na ruskej strane v rusko-čínskom pohraničí totiž žije oveľa menej obyvateľov, než na strane čínskej.