Spriadač medvedí

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Spriadač medvedí
Arctia caja (Marek Szczepanek).jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Arctia caja
Linnaeus, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Spriadač medvedí (Arctia caja) je pomerne hojný motýľ z čeľade spriadačovité (Arctiidae Stephens, 1829).

Taxonómia[upraviť | upraviť zdroj]

Spriadača medvedieho opísal v roku 1758 Carolus Linnaeus. Pri tomto druhu bola vykonaná DNA typizácia, podľa ktorej sa zaraďuje do čeľade spriadačovité (Arctiidae), do tribu Arctiini a rodu Arctia (Schrank, 1802). Druh vykazuje najvyššiu príbuznosť s rodom Pericallia (Hübner, 1820). Predpokladá sa, že oba rody majú zrejme evolučný pôvod v západnej Eurázii.

Na území výskytu druhu boli opísané nasledujúce poddruhy:

  • Arctia caja americana Harris, 1841
  • Arctia caja caja (Linnaeus, 1758)
  • Arctia caja kamtschadalis Draudt, 1931
  • Arctia caja orientalis Moore, 1878
  • Arctia caja ossetica Dubatolov, 1996
  • Arctia caja pamiroalaica Stshetkin, 1982
  • Arctia caja parva Rothschild, 1910
  • Arctia caja phaeosoma (Butler, 1877)
  • Arctia caja sajana O.Bang-Haas, 1927
  • Arctia caja tschiliensis Draudt, 1931
  • Arctia caja tshimgana Sheljuzhko, 1935
  • Arctia caja utahensis (H. Edwards, 1887)
  • Arctia caja waroi Barnes & Benjamin, 1927
  • Arctia caja wiskotti Staudinger, 1879

Bionómia druhu[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o palearktický druh. Motýľ sa vyskytuje v jednej generácii do roku. Lieta od júla do konca augusta. Vyskytuje sa na vlhkých lúkach, krovinatých stráňach, okrajoch vôd, na lesných čistinkách a cestách. Niekedy zalieta i do záhrad. Motýle sú aktívne najmä v noci a nad ránom, kedy hlavne samčekovia prilietajú i na svetlo. Druh sa pári predovšetkým v noci. Počas svojho života neprijíma potravu, lebo má zakrpatený cuciak. Niekedy zastihneme po vyrušení samičku i cez deň, keď lieta pomaly a kľukatým letom. Vtedy sa dá chytiť a pomerne ľahko nám znesie vajíčka. Pri napadnutí predátorom imágo padá na zem a imituje mŕtveho jedinca. Okrem toho sú pre mnohých predátorov jedovaté. Druh prezimuje v štádiu mladej húsenice (druhý až tretí instar) vo vegetácii na zemi.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Vajíčko[upraviť | upraviť zdroj]

Samička po oplodnení znáša na listy živnej rastliny pomerne hodne menších bledožltých vajíčok v plošných znáškach po 200 až 1 200 kusov (výnimočne bolo opísaných až 1 800 kusov v znáške od jednej samičky). Z týchto sa v auguste až septembri po cca 10 až 14 dňoch liahnu malé húseničky.

Húsenica[upraviť | upraviť zdroj]

Húsenica je na svojom povrchu chránená silnejšou vrstvou chĺpkov, ktoré sú po celom jej tele. Je heliofilná, polyfágna. Spočiatku sú červeno-hnedé s malými bielymi škvrnkami a s dlhými chĺpkami. Neskôr sú čierno sfarbené s bielymi bradavičkami na bokoch. Živí sa rôznymi druhmi rastlín: Taraxacum, Plantago, Galium, Urtica, Rumex a iné.

Kukla[upraviť | upraviť zdroj]

Kukla spriadača medvedieho je čiernej farby, nepravidelného tvaru a býva uložená v šedom zámotku, ktorý je premiešaný s chĺpkami z húsenice. Leží na zemi medzi rastlinstvom. Z kukly sa imágo liahne za dva až tri týždne po zakuklení.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]