Teplička (prítok Čierneho Váhu)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Teplička
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Poprad
Obec Liptovská Teplička
Prameň Kráľovohoľské Tatry
 - poloha Uhliarová
 - výška 1 137 m
 - súradnice 48°56′55″S 20°03′57″V / 48,9486°S 20,0657°V / 48.9486; 20.0657
Ústie Čierny Váh
 - poloha Liptovská Teplička
 - výška 865 m
 - súradnice 48°58′53″S 20°05′41″V / 48,9813°S 20,0946°V / 48.9813; 20.0946
Dĺžka 5,4 km
Rád toku IV.
Číslo hydronyma 4-21-01-13927
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Teplička[1] je potok v geomorfologickom celku Nízke Tatry a v ich geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry[2][3] v regióne Liptov v Prešovskom kraji v okrese Poprad. Je ľavostranným prítokom Čierneho Váhu v povodí Váhu. Má dĺžku 5,4 km.

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení v centrálnej časti územia obce Liptovská Teplička v 1 137 m n. m. v lesnom extraviláne na úpätí juhozápadného svahu vrchu Grúň s 1 309 m n. m. a severne od lesa Uhliarová[4] v okrese Poprad v Prešovskom kraji.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Od prameňa tečie severným smerom cez lesný extravilán v obci Liptovská Teplička, ľavým brehom obmýva úpätie lúky Pracháreň, tečie cez zmiešaný lesný a poľnohospodársky extravilán, pravým brehom obmýva úpätie vrchu a lesa Grúň s 1 309 m n. m. Mení smer na východ, ľavým brehom obmýva les Kykula, v 937 m n. m. vteká do intravilánu Liptovskej Tepličky, v 881 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok pritekajúci z lesa Pod Zálomom, v 869 m n. m. podteká cestu zo Šuňavy do Liptovskej Tepličky, na severnom okraji intravilánu priamo na obecnej hranici s Vikartovcami v 865 m n. m. ústi do Čierneho Váhu ako jeho ľavostranný prítok.[5][6][7] Pramení, preteká a ústi na území obce Liptovská Teplička v okrese Poprad v Prešovskom kraji. Nemá dôležitejší prítok.

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Motivantom pomenovania vodného toku bola vlastnosť potoka vyjadrená v slove teplica vo význame prameň, potok s vodou spôsobujúcou pocit tepla, s vodou s vyššou teplotou ako bežné potoky na okolí, ktoré bolo rozšírené formantom zdrobneniny do podoby teplička. Porovnaj aj názvy vodných tokov Teplá, Teplica, Teplička, Teplý potok, Tepličný potok.[8] Slovo teplička bolo bez ďalšej úpravy prenesené na pomenovanie sídla, neskôr obce, ktoré bolo v roku 1927 rozšírené do podoby Liptovská Teplička. Slovo teplička bolo ponechané na individualizáciu vodného toku v podobe jednočlenného hydronyma ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[9] Hydronymum Teplička bolo štandardizované v roku 1988.[10] V súčasnej slovenskej štandardizovanej hydronymii hydronymum Teplička nie je jedinečným názvom (január 2024).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-12-12]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-19]. Dostupné online.
  3. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 9, 66-69. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  4. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov. Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 165 s. S. 33. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  5. Geografické názvy okresu Poprad A8. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-42/1988 zo 4.2.1988. Bratislava 1988. 146 s. S. 42-46. 79-901-88 GNO (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  6. Priebeh vodného toku Teplička v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [1] [cit. 2024-01-25].
  7. Krško. Hydronymia povodia horného povodia Váhu (od povodia Rajčanky po prameň Váhu). 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2011. 228 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0325-1. S. 153.
  8. Ivan Lutterer; Milan Majtán; Rudolf Šrámek. Zeměpisná jména Československa. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1982. 373 s. (Malé encyklopedie, sv. 11.) S. 301, 302.
  9. Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144. .
  10. Geografické názvy okresu Poprad A8. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-42/1988 zo 4.2.1988. Bratislava 1988. 146 s. S. 42-46. 79-901-88 GNO (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).