The Legend of Zelda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Legend of Zelda
Zelda Logo.svg
Základné informácie
Autor/Vývojár Šigeru Mijamoto
Takashi Tezuka
Eiji Aonuma
Koji Kondo
Vydavateľ Nintendo
Posledná verzia The Legend of Zelda: A Link Between Worlds 22. november 2013
Dátum vydania The Legend of Zelda 21. február 1986
Žáner Akčná-adventúra
Platforma Game and Watch
Game Boy
Game Boy Color
Game Boy Advance
Nintendo DS
Nintendo DSi
Nintendo 3DS
Nintendo Entertainment System
Super Nintendo Entertainment System
Nintendo 64
Nintendo GameCube
Wii
Wii U
Virtual Console

Computer n screen.svg Pozri aj Informačný portál

The Legend of Zelda (ゼルダの伝説 Zeruda no Densetsu?) je fantasy akčná-adventúra a súbor video hier vytvorená japonskými dizajnérmi hier: Šigeru Mijamoto, Takashi Tezuka a Eiji Aonuma. Vyvinulo a publikovalo ju spoločnosť Nintendó a je to jedna z ich najznámejších sérií. Gameplay sa skladá z mixu akcie, adventúry a riešenia rébusov.

Séria sa sústredí hlavne na hernú postavu – Linka. Jeho úloha je často záchrana Princeznej Zeldy a krajiny Hyrule pred Ganondorfom, Gerudiánskym zlodejom, ktorý je hlavným antagonistom. Neskôr sa vytvorili ďalšie krajiny a protivníci. Napríklad Vaati, ktorý bol druhým antagonistom počas rozletu Game Boy Advance. Príbeh zvyčajne obsahuje relikviu známu ako Triforce, ktorá vyzerá ako pyramída zložená z troch všemohúcich zlatých trojuholníkov. Protagonista nie je vždy tá istá inkarnácia Linka, ale je aj zopár výnimiek.

Od vydania prvej hry predala séria The Legend of Zelda nad 67.93 miliónov kópií. Originálna prvá hra The Legend of Zelda je štvrtá najlepšie predávaná NES hra všetkých čias. Séria sa skladá zo 17 oficiálnych hier na všetkých hlavných Nintendo konzolách a z niekoľko vedľajších produktov. V roku 1989 vyšiel v Amerike animovaný seriál založený na hrách. Taktiež vyšli individuálne manga adaptácie, ktoré sú oficiálne schválené Nintendom a vychádzajú v Japonsku od roku 1997.

Prehľad[upraviť | upraviť zdroj]

Gameplay[upraviť | upraviť zdroj]

The Legend of Zelda hry sú zmes rébusov, akcie, adventúry/súbojov, skúmania a plnenia úloh. Tieto elementy zostali nemenné počas celej sérii, no v každej novej hre sa vylepšili. Neskoršie hry zahrňujú aj stealth gameplay, kde sa hráč musí vyhýbať nepriateľom aby dokončil level, a tiež aj pretekárske elementy. Hráč môže prejsť celú hruť len s minimálnym prieskumom a splnenín vedľajších questov. Ale za prieskúmanie a vyriešenie hádaniek v skrytých oblastiach je potom odmenený nápomocnými vecami alebo zvýšením svojich schopností. Niektoré veci sa opakujú veľakrát počas série. Bomby, ktoré sa použijú ako zbraň a otvárajú zablokované či ukryté prechody. Bumerang, ktorý porazí alebo paralyzuje nepriateľov. Kľúče na otváranie dverí, magické meče, štíty, luky a šípy a veľa ďalších, ktoré sú však jedinečné v každej hre.

Hoci hry obsahujú veľa role-playing elementov (Zelda II je jediná zo série čo prezentovala systém skúseností – experience), skôr sa sústredia na štýl hack and slash combatu ako na strategický combat, ktorý je napríklad vo Final Fantasy. Tieto elementy stále vedú k diskusiám či Zelda hry majú patriť k akčným role-playing hrám, k žánru na ktorý mala séria silný vplyv.

Každá hra v hlavnej Zelda sérii pozostáva z troch hlavných oblastí:

  • celosvetová oblasť kde je pohyb viac smerový, vďaka čomu má hráč viac slobody a akcie;
  • oblasti, kde je možná interakcia s ostatnými postavami (v prvej hre to boli prevažne jaskyne, potom sa to rozšírilo na celé dediny a mestá), v ktorých hráč získa špeciálne veci alebo rady;
  • dungeony, to sú oblasti, ktoré sú v podstate bludiská, väčšinou v podzemí a obsahujú širokú škálu zložitých nepriateľov, bossov a vecí. Každý dungeon má v sebe vždy jednu významnú vec, bez ktorej sa nepodarí rozlúštiť všetky hádanky alebo hrá významnú úlohu v porazení bossa čo je v ňom. V dungeonoch sa dá navigovať vďaka mape a magickému kompasu, ktorý odhaľuje lokácie kľúčov a truhlíc. V neskorších hrách, séria zahrňuje aj veľký kľúč, ktorý otvára dvere len k hlavnému bossovi dungeona.

Hráčov život je línia srdiečok. Tie sa dajú doplniť rôznymi spôsobmi: zdvihnutím srdca, ktoré zanechajú porazení protivníci, vílami a jazierkami v špecifických lokáciach a tiež aj použitím vecí, napríklad nápojmi. Hry obsahujú "srdcové zásobníky" (heart containers) či "kúsok srdca" (piece of heart). Sú to odmeny za porazenie bossov a splnenie vedľajších úloh. "Srdcový zásobník" zvýši život hráča o jedno celé srdce a štyri kusy srdca (v hre Twilight Princess 5 kusov) tiež zvýšia život o jedno celé srdce. Po ich získaní automaticky doplnia hráčovi celý život.

Hry boli priekopníkmi mnohých vlastností, ktoré sa stali priemyselným štandardom. Originálna hra The Legend of Zelda bola prvá konzolová hra s funkciou uloženia (save) hry, čím umožnila hráčom prestať hrať a môcť pokračovať neskôr. The Legend of Zelda: Ocarina of Time predstavila terčový systém, ktorý zjednodušil 3D súboj.

Hudba a zvuk[upraviť | upraviť zdroj]

Séria hier The Legend of Zelda, je tak ako veľa ďalších hier od Nintenda známa aj svojou hudbou. Vďaka svojej práci v Nintendó sa skladateľ Koji Kondo stal známym ako "jedna z najúžasnejších legiend v hudobnom priemysle videohier". Skomponoval veľa hudby pre sériu, aj keď posledná hra za ktorú bol záväzne zodpovedný, bol soundtrack k hre The Legend of Zelda: Ocarina of Time.

Hry veľakrát obsahujú in-game hudobné inštrumenty, ktoré spúšťajú rôzne udalosti: napríklad píšťalka v The Legend of Zelda odkrýva tajné priestory a tiež dokáže Linka teleportovať k vchodu do dungeonu. Toto teleportovanie sa vďaka nástroju, bolo následne využité aj v hrách A Link to the Past a Link's Awakening. V Ocarina of Time, bolo hranie na hudobný nástroj kľúčovou časťou hry. Hráč musel hrať na nástroj na hernom ovládači aby uspel. Ocarina of Time je aj jedna z prvých dobových netanečných titulov, ktorá predstavila skladanie hudby ako časť vlastnej gameplay. Použila hudbu ako objavný nástroj a požadovala od hráčov hranie piesní aby mohli pokročiť v hre. Táto herná mechanika bola prezentovaná aj v hre Majora's Mask a zopár ďalších, lenže už v menej prominentnej forme.

The Legend of Zelda Theme je najznámejším hudobným kúskom, ktorý bol vytvorený pre prvú hru. Skladateľ Koji Kondo najprv plánoval použiť pieseň Boléro od Maurice Ravela ako hlavnú hudobnú tému hry. Bol to však nútený zmeniť, keďže autorské práva na Boléro ešte nevypršali. A tak za jeden deň napísal novú zostavu hlavnej hudobnej témy.

Do dnešného dňa táto séria hier nepoužila nadabovanie postáv, ale používa iba písaný dialóg. Producent hry Skyward Sword povedal, že Link je nemý. Takže by bolo rušivé keby ostatné postavy rozprávali, zatiaľ čo Link by zostával ticho.

Inšpirácia[upraviť | upraviť zdroj]

The Legend of Zelda bola inšpirovaná Šigeru Mijamotovými potulkami počas jeho detských čias, po horských stráňach obklopojúcich jeho domov v detstve – Sonobe v Japonsku. Tam preskúmal lesy so skrytými jazerami, jaskyňami a dedinami. Podľa Mijamota, jeden z jeho najviac nezabudnuteľných zážitkov bol objav vstupu do jaskyne v strede lesa. Po chvíľkovom zaváhaní, s obavami vošiel do jaskyne a preskúmal jej útroby s pomocou lampáša. Mijamoto prirovnal výtvor Zeldy ako pokus priviesť k životu "miniatúrnu záhradu" pre hráčov na hranie v každej hre zo sérii.

Keď počul meno ženy amerického spisovateľa F. Scotta Fitzgeralda, Zeldy, Mijamoto si pomyslel, že to meno znie "veselo a významne". Zložil jej poctu a vybral meno pre princeznú podľa nej, a pomenoval svoj výtvor The Legend of Zelda.

Dejisko[upraviť | upraviť zdroj]

Séria The Legend of Zelda sa odohráva vo fantastickej krajine Hyrule. Čím viac hier v sérii vyšlo, tým viac sa vyvinula hlboká história a rozšírila geografia krajiny. Veľa o minulosti a vzniku Hyrule bolo odhalené v hrách: A Link to the Past, Ocarina of Time, The Wind Waker, Twilight Princess a Skyward Sword. Hlavní obyvatelia sú elfskí humanoidi nazývaní Hyliania, medzi ktorých patrí aj hracia postava Link a eponymická princezná Zelda.

Legendy v hre hovoria, že svet Hyrule bol vytvorený tromi zlatými bohyňami: Din, Farore a Nayru. Pred svojím odchodom, zanechali bohyne na zemi posvätný artefakt -Triforce, ktorý dokáže splniť želania.Pozostával z troch zlatých trojuholníkov a každý stelesňoval jednu z cností bohýň: Moc, Odvahu a Múdrosť. Lenže Triforce nemal svoju vlastnú vôľu a nevedel usúdiť medzi dobrom a zlom. Preto vyplnil akékoľvek prianie bez rozdielu. Kvôli tomuto bol umiestnený v alternatívnom svete nazvanom "Svätá Ríša" (Sacred Realm) alebo "Zlatá Krajina " (Golden Land), kým ho raz nezíska človek hodný jeho moci. Svätá Ríša môže byť ovplyvnená srdcami tých, ktorí do nej vstúpia: tí, ktorí majú srdcia čisté z nej vytvoria raj, zatiaľ čo tí, ktorí majú zlé srdcia ju premenia na temnú ríšu.

V Skyward Sword, Triforce sa snažil získať démon menom Demise. Po dlhom boji, bol však Demise uväznený v chráme bohyne Hylie, strážkyne Triforce. Bohyňa Hylia umiestnila Hylianov na plávajúci ostrov (tzv. Skyloft) na oblohe aby ich ochránila. Vytvorila tiež niečo aby démon neunikol: Meč Bohyne (Goddess Sword, z ktorého sa neskôr stal Majstrov Meč –  Master Sword) pre svojho vyvoleného hrdinu a vzdala sa svojho božstva, aby sa znovuzrodila medzi ľuďmi Skyloftu. Neskôr, Zelda a Link (znovuzrodená Hylia a jej predurčený bojovník), splnili plán bohyni a zničili démona Demise. Ale, ten sa zaprisahal, že jeho hnev bude navždy trápiť potomkov Linka a Zeldy. Toto proroctvo sa uskutočnilo v Ocarina of Time, keď sa Ganondorf pokúsil dostať Triforce, ktorý sa pritom rozdelil a získal Triforce moci. Triforce múdrosti skončil pri Hylianských princeznách – potomkov Zeldy, každá bola pomenovaná po nej. Zatiaľ čo Triforce odvahy je odovzdaný mladíkovi Linkovi naprieč generáciami.

Triforce moci a múdrosti boli súčasťou série už v originálnej The Legend of Zelda. Až v Zelda II: The Adventure of Link po prvýkrát predstavili Triforce odvahy a na konci svojho hľadania ho Link konečne získal. Triforce, alebo len jedna jeho časť, nie je vždy zobrazený ako celok. Ako napríklad v hre The Wind Waker, musí Link nájsť všetky kúsky (tzv. Triforce Shards) aby poskladal Triforce odvahy, než sa môže vrátiť do Hyrule. Dokonca aj v The Legend of Zelda zlomila princezná Triforce múdrosti na 8 kusov, predtým než ju Ganon zajal, a Link ich musel potom nájsť. Fiktívny svet vytvorený pre hry Zelda je dejiskom pre každé dobrodružstvo. Mnoho hier sa koná v krajinách s vlastnými spätnými príbehmi. Napríklad Termina je paralelný svet, zatiaľ čo Koholint je ostrov ďaleko od Hyrule, ktorý sa zdá byť súčasťou sna.

Fiktívna chronológia[upraviť | upraviť zdroj]

Chronológia v The Legend of Zelda bola predmetom veľa debát medzi fanúšikmi, až kým 21. decembra 2011 nezverejnili oficiálnu časovú líniu v knihe pre zberateľov -Hyrule Historia, ktorá bola pôvodne dostupná výhradne iba v Japonsku, no neskôr vyšla aj v Spojených štátoch. Pri jej vydaní, výrobca potvrdil existenciu dôverného dokumentu, ktorý spája všetky hry. Niektoré materiály a vyhlásenia vývojárov čiastočne stanovili oficiálnu časovú líniu už vydaných titulov. Zelda II: The Adventure of Link je priamym pokračovaním pôvodnej hry The Legend of Zelda, a dej sa koná o niekoľko rokov neskôr. Tretia hra, A Link to the Past, je prequel k prvým dvom titulom, a po nej priamo nasleduje Link's Awakening. No Ocarina of Time je prequel, ktorý vracia príbeh o mnoho storočí späť; a podľa slov dizajnéra Satoru Takizawa, to bolo myslené tak aby sa náležite vysvetlila The Imprisoning War (v preklade doslova Uväzňovacia Vojna) z manuálu hry A Link to the Past. Hra Skyward Sword je prequel k Ocarina of Time. A hra Twilight Princess sa časovo uskutočnila viac ako 100 rokov po hre Ocarina of Time.

Hra The Wind Waker je paralelná, a koná sa v druhej vetve časovej osi – viac ako po storočí po dospelej ére z Ocarina of Time. Hra Phantom Hourglass je pokračovaním príbehu z The Wind Wakera, a potom nasleduje Spirit Tracks, ktorý sa odohráva asi o 100 rokov neskôr na velľkom kontinente ďaleko od dejiska The Wind Wakera. V čase svojho vydania, bola hra Four Swords pre Game Boy Advance považovaná za najstarší príbeh v chronológii, spolu s hrou Four Swords Adventures, ktorá dejovo začína hneď po nej. Ale hra Minish Cap predchádza obidve hry, a rozpráva o pôvode zloducha Vaatiho a vytvorení Meča Štyroch. Hra A Link Between Worlds sa koná šesť generácií po hre A Link to the Past. Významná udalosť, ktorá sa stala v tejto hre je opätovné spojenie Triforcu a vzkriesenie Ganona.

Oznámením časovej osi Nintendom v roku 2011, sa následne predpokladá, že po Ocarina of Time, sa časová os rozdelila do troch alternatívnych časových trás: v jednej, Link nedokáže poraziť Ganona, čím príbeh pokračuje v hrách A Link to the Past, Oracle of Seasons & Oracle of Ages, Link's Awakening, A Link Between Worlds, The Legend of Zelda a Adventure of Link. V druhej a tretej časovej trase je Link úspešný, čo vedie k časovému rozdeleniu medzi jeho detstvo a dospelosť. Jeho detstvo pokračuje v hre Majora's Mask, a nasleduje v Twilight Princess. Časová os z jeho života v dospelosti pokračuje v hrách Wind Waker, Phantom Hourglass a Spirit Tracks.

Na začiatku roku 2000, Nintendo of America vydala časovú os na Zelda.com – oficiálnej stránke série The Legend of Zelda, ktorá interpretovala všetky príbehy do hier Oracle ako dobrodružstvo jediného hrdinu menom Link. Prekladateľ Dan Owsen a jeho spolupracovníci z Nintendo of America koncipovali ďalšiu kompletnú časovú os a chceli aby bola k dispozícii on-line. Vývojárom japonskej série sa táto myšlienka vôbec nepáčila, že by časová os mohla zostať otvorená pre interpretáciu hráčov.

Jazyk[upraviť | upraviť zdroj]

Hyliansky jazyk je hlavný jazyk používaný v Hyrule, a tiež sa ním hovorí v Termine, Holodrume a Labrynne. Jazyk ani raz nebol v celej sérii hier vyslovený, bol videný iba ako fiktívne písmo, ktoré sa menilo od jednej hry k druhej.


Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku The Legend of Zelda na anglickej Wikipédii.