Theodora (9. storočie)
| Theodora | |
| cisárovná - augusta (manželka, regentka) | |
.jpg){kind=icon} grécka ikona z 19. storočia | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Panovanie | 842 – 856 |
| Predchodca | Eufrosína |
| Biografické údaje | |
| Pôvodné meno | Θεοδώρα |
| Narodenie | 805/807/815 Ebissa, Paflagónia |
| Úmrtie | 11. február 867 Konštantínopol |
| Pochovanie | Gastrijský monastier |
| Vierovyznanie | kresťanstvo (všeobecný koncilový prúd) |
| Rodina | |
| Manžel | |
| Potomstvo | |
| Otec | drungarios/turmachos Marinos |
| Matka | Theoktista (Florina) |
| Odkazy | |
 | Theodora (multimediálne súbory na commons) |
Theodora (gr. Θεοδώρα; * asi 815, Ebissa, Paflagónia – † 11. február 867, Konštantínopol) bola byzantská cisárovná ako manželka cisára Theofila a regentka.
Theofilos si Theodoru vybral za manželku počas tzv. prehliadky neviest, mali spolu sedem detí, päť dcér a dvoch synov. Po jeho smrti v roku 842 vládla ako regentka za svojho syna Michala III. Jej vláda bola prelomom v spore o ikony, pretože po uchopení moci usporiadala synodu, ktorá navždy odsúdila obrazoborectvo a reštaurovala uctievanie ikon. Pri moci sa Theodora udržala až do 15. marca 856, keď bola svojim synom a jej bratom ceasarom Bardom zbavená moci a o dva roky neskôr poslaná do kláštora. Východnou cirkvou je uctievaná ako svätá, jej pamiatka je pripomínaná 11. februára.[1][2]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]
Theodora sa narodila v maloázijskej provincii Paflagónia úradníkovi arménskeho pôvodu Marinovi a Theoktiste. Známi sú jej dvaja bratia Petronas a Bardas, ktorí neskôr získali významné postavenie na cisárskom dvore a tri sestry. Theodorina rodina patrila k ikonodúlom, t.j. vyznávačom ikon. Po smrti byzantského cisára Michala II. sa cisárom stal jeho syn slobodný Theofilos. Cisárová matka Eufrosína podľa starého byzantského zvyku v roku 830 usporiadala pre syna prehliadke neviest. Zo všetkých kútov krajiny boli do cisárskeho paláca povolané krásne dievčatá, medzi ktorými si mal cisár Theofilos vybrať svoju budúcu nevestu. Z početného zástupu žien cisár vybral šesť, s ktorými sa rozhodol viac spoznať. Medzi zvolenými dievčatami bola aj Theodora, ktorú si cisár nakoniec po tom, čo ho odradila nerozvážnosť inej nevesty Kassie vybral.[3][pozn. 1][4]
Spolu s cisárom Theofilom mala Theodora päť dcér - Theklu, Annu, Anastáziu, Pulchériu a Máriu a dvoch synov - Konštantína (zomrel pre nehodu v detstve) a Michala. Keďže Theodora patrila k ikonodúlom, svoje deti vychovávala k úcte k ikonám, čo sa však nepáčilo cisárovi Theofilovi. Známy je príbeh o dvorskom šašovi, ktorý cisárovi nahlásil, že cisárovná ukrýva akési "bábiky", ktoré boli v skutočnosti ikony. Ikonodúlkou bola aj Theofilova matka Eufrozína, a preto cisár Theodore a jej deťom zakázal starú matku navštevovať. V roku 842 cisár Theofilos ochorel a keď cítil, že má umrieť, nechal si k sebe zavolať Theodoru a kancelára Theoktista a požiadal ich, aby mu sľúbili, že po jeho smrti nezmenia obrazoboreckú politiku a nedotknú sa postavenia obrazoboreckého patriarchu Jána. Keď následne cisár zomrel, novým panovníkom sa stal Theodorin syn maloletý Michal III. a Theodora sa stala jeho regentkou.[2][3]
Regentka
[upraviť | upraviť zdroj]
Krátko po Theofilovej smrti sa Theodora spolu s logothétom Theoktistom rozhodla proti obrazoborcom zakročiť. V ceste jej stál patriarcha Ján, ktorého preto Theodora v roku 843 zosadila a poslala do kláštora. Novým patriarchom sa stal prívrženec obrazov Metod I., spolu s ktorým Theodora usporiadala v Konštantínopole synodu, na ktorej bolo obrazoborectvo odsúdené. Boli rehabilitovaní prívrženci ikon a naopak mená obrazoborcov boli zavrhnuté. Cisárovná si však ľsťou vymohla, aby meno jej manžela cisára Theofila nebolo zapísané do synodika vedľa mien ostatných obrazoborcov. Theofilos mal podľa Theodory svoju politiku na smrteľnej posteli oľutovať.[1][5]
Ďalšia cisárovnina politika sa orientovala taktiež na náboženskú politiku. Prenasledovala paulikiánov a položila základy nasledujúcich misionárskych ciest. Boje sa zvádzali aj s Arabmi na východnej hranici. Vládu počas Theodorinho regentstva držal logothét Theoktistos. Theoktistovi sa podarilo v paláci odstrániť opozíciu a šírili sa i zvesti o jeho vzťahu s Theodorou. Zbavil sa z paláca aj Theodorinho brata Barda. Medzitým vyrástol Theodorin syn Michal. Historiografia Michala vykresľuje ako zhýralého človeka obľubujúceho milenky a pitky. Theodora svojho syna oženila podobne ako kedysi Theofila jeho matka vďaka prehliadke neviest. Vďaka cisárovi Michalovi III. sa na dvor vrátil Theodorin brat Bardas, ktorého si cisár nakoniec obľúbil a na ktorého pričinenie nakoniec v roku 856 Theoktistos prišiel o moc a bol zavraždený. Pád Theoktista bol aj útokom na Theodoru, ktorá bola 15. marca 856 oficiálne zosadená. Theodora ešte dva roky žila v paláci až dokým nebola spolu s jej dcérami v roku 858 Bardom poslaná do Gastrijského kláštora. Theodora sa ešte svojmu bratovi pokúsila pomstiť, avšak jej komplot neuspel a pravdepodobne vtedy jej bol odňatý všetok majetok.[6] V roku 867 Theodora zabudnutá v kláštore zomrela.[2]
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Existujú dve verzie priebehu výberu nevesty. V prvej verzii cisár Theofilos rozdal kandidátkam jablká a na ďalší deň si ich vypýtal späť. Okrem Theodory všetky kandidátky jablká zjedli. V druhom podaní rozhodne krátky rozhovor Theofila s Kassiou, v ktorom Theofilos tvrdil, že ženy sú príčina všetkého zla (prvotný hriech). Na to Kassia pohotovo odpovedala, že žena je ale aj zdroj väčšieho dobra, čím narážala na Pannu Máriu, Matku Božieho syna. Svojou pohotovosťou a feminimistickou angažovanosoťu Theofila odradila.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Theodora. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 474 – 475.
- ↑ a b c THEODORA In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2037 – 2038. (po anglicky)
- ↑ a b DIEHL, Charles. Postavy z byzantských dejín. Preklad Štefan Janšák. 2. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, 2009. 246 s. (ďalej len Diehl). ISBN 978-80-8061-373-0. Kapitola VI. Blahoslavená Theodora, s. 103 – 107.
- ↑ HERRIN, Judith. Women in Purple: Rulers of Medieval Byzantium. 1. vyd. New Jersey : Princeton University Press, 2004. 288 s. ISBN 0691117802, 978-0691117805. S. 190 – 191. (po anglicky)
- ↑ Diehl, str. 108 – 110
- ↑ Diehl, str. 110 – 118