Theodoros Metochites

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Theodoros Metochites
byzantský polyhistor a štátnik
Byzantská ríša
stredoveká filozofia
Theodoros Metochites ako donátor (ktétor) v Chóre. Oblečený je v kaftane s tureckým turbanom a v ruke drží model chrámu, ktorý venuje Kristovi. Mozaika 14. storočie.
Theodoros Metochites ako donátor (ktétor) v Chóre. Oblečený je v kaftane s tureckým turbanom a v ruke drží model chrámu, ktorý venuje Kristovi. Mozaika 14. storočie.
Biografické údaje
Narodenie1270
Nikaia[1][2]/ Konštantínopol[3]
Úmrtie13. marec 1332
Konštantínopol
Dielo
Škola/tradíciabyzantská filozofia
Oblasť záujmuastronómia, matematika, fyzika
Odkazy
Spolupracuj na CommonsTheodoros Metochites
(multimediálne súbory na commons)

Theodoros Metochites[4][5] (iné prepisy: T(h)eodor(os) Metochites, Teódoros Metochítis[6], Teodor Metochit[7], staršie: Teodor Metochyta[8], starogr. Θεόδωρος ΜετοχίτηςTheodóros Metochites; * 1270, Nikaia[1][2] – † 13. marec 1332, Konštantínopol) bol byzantský učenec, polyhistor, štátnik, mecenáš umenia pôsobiaci v období tzv. palaiológovskej renesancie.[1] Bol autorom viacerých literárnych diel a listov, jeho žiak Nikéforos Grégoras ho nazval chodiacou (žijúcou) knižnicou/knihou.[5][2] Niektorými učencami býva považovaný za predchodcu renesančného humanizmu a svojím dielom inšpiroval nasledujúcu generáciu gréckych učencov.[7]

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Theodoros sa narodil v/okolo roku 1270 do rodiny Metochitovcov, jeho otcom bol pravoslávny klerik Georgia Metochita, obhajca únie so Západom počas vlády Michala VIII. Palaiológa.[1] Pre prounijné názory museli obaja v roku 1283 odísť z Konštantínopola do vyhnanstva[5] do Nikaie.[2] Už v mladosti javil Theodoros záujem o filozofiu a v roku 1290 bol cisárom Andronikom II. pre svoje študijné výsledky a literárnu činnosť povolaný späť. Postupne cisár Theodorovi zveroval rozličné diplomatické a štátne úlohy. V roku 1295 získal titul logothetes tón agelón a logothetes tón oikeiakon.[9] V roku 1298 viedol diplomatickú misiu do Srbska a dojednal sobáš cisárovej dcéry Simonis a srbského cára Milutina. V diele Presbeutikos viažúcom sa k misii poskytol Metochites cenné poznatky o byzantskom vplyve na slovanskú krajinu.[1]

V roku 1305 nahradil svojho bývalého priateľa Nikéfora Chumna v poste hlavného ministra (mesazóna) a úrad si podržal až do roku 1328, keď bol cisár Andronikos II. zvrhnutý. Okrem toho získal v roku 1305 titul logothetes tu geniku (výber daní). V rokoch 13161321 financoval obnovu monastiera Chóra a nechal vystavať jeho nový kostol. Kláštornej knižnici venoval svoju rozsiahlu zbierku antických diel (vyše 80 autorov). V roku 1321 získal titul veľkého logothéta (megas logothetes). Po úspešnej vzbure proti cisárovi bol Metochites ako jeho prívrženec uväznený a bol mu skonfiškovaný majetok. Samotný Theodoros bol poslaný do vyhnanstva do Didymoteichonu a jeho palác bol zničený. Vrátiť sa do Konštantínopola mu bolo umožnené až v roku 1330, nemohol však ďalej verejne pôsobiť a vstúpil preto do kláštora Chóra, kde o dva roky zomrel.[5][9]

Dielo[upraviť | upraviť kód]

Zaujímala ho astronómia, naopak minimálny záujem javil o teológiu.[5] Pokúsil sa očistiť prírodné vedy od fatalizmu a poverčivosti, či mágie.[6] Bol veľmi sčítaný v antických spisoch Aristotela a Platóna, ako i ďalších gréckych filozofov. Väčšina jeho diel až na listy je zachovaná, no nebola publikovaná.[9]

  • Rozmanitosti filozofické a historické[4][2] (gr. Hypomnématismoi kai sémeióseis gnómikai[4][2], lat. aj Miscellanea[5], či Miscellanea philosophica et historica[3] - ako Miscellanea philosophica et historica je dielo bežne označované od jeho prvého (a jediného) vydania, no existujú dôveryhodné náznaky, že samotný autor ho nazval Sémeióseis gnómikai)[10]

Zbierka viacerých kratších diel, poznámok a nápadov (120 esejí). Zaoberá sa rozličnými otázkami (filozofia, náboženstvo, etika, astronómia, matematika, fyzika, politika, história,...)[3] Nevyniká originálnosťou[5] (obsahuje eseje na Aristotela, Platóna a Plutarchu)[3][11], no dokazuje Metochitove rozsiahle encyklopedické znalosti.[5] K byzantskej inteligencii Metochites zaujal kritický prístup a vytýkal jej mŕtvy formálny klasicizmus a helénocentrizmus, ktorý Grékom bránil nájsť múdrosť diel iných národov. V protiklade s byzantskou ideológiou pochopil, že Byzantská ríša nebola dovŕšením, ale len etapou dlhodobého vývoja sveta, ktorý vnímal ako divadlo (pankosmion theatron).[2][12]

  • Úvod do astronómie (Stoicheiósis epi té astronomiké epistémé)[2]

K štúdiu prírodných vied (matematiky a astronómie) Metochita priviedli prvky platónskej filozofie a presvedčenie o nestálosti hmoty.[12]

  • reči: napr. O etike alebo o výchove (Éthikos é peri paideias) a oslavné reči (enkomiá): napr. na Andronika II. a Oslava Byzantia alebo o cisárskom veľkomeste (Byzantios é peri basilidos megalopoleós) a iné[2][3]
  • dve odpovede na Chumnove invektívy: Proti tým, ktorí používajú jazyka bez vzdelania (Elenchos kata tón apaideutós)[2]
  • správa o diplomatickej misii v Srbsku[5] (Presbeutikos)[1]
  • 20 básní[5] (v hexametri)[9]
  • dnes nezachovaná korešpondencia[5][9]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e f Theodore Metochites In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-08-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. a b c d e f g h i j DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 266, 274.
  3. a b c d e Metochites 2. M. Theodoros In: Lexikon des Mittelalters. 2. vyd. Zväzok 6. Lukasbilder bis Codex von Plantagenet. Stuttgard, Weimar : Metzler-Verlag, 1999. ISBN 3-476-01742-7. S. 582.
  4. a b c Metochites In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch M-Ž. 1. vyd. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915940. S. 60.
  5. a b c d e f g h i j k Metochites, Theodoros In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 316 – 317.
  6. a b ZOZUĽAK, Ján. Byzantská filozofia. Plzeň : Aleš Čeněk, 2016. 221 s. ISBN 978-80-7380-640-8. S. 53, 56, 163, 165.
  7. a b ŠAFIN, Ján. K sv. Gregorovi Palamovi. Historia Ecclesiastica (Prešov: Centrum excelentnosti sociohistorického a kultúrnohistorického výskumu Prešovskej univerzity v Prešove vo Vydavateľstve Prešovskej univerzity), 2017, roč. VIII., čís. 2, s. 123. Dostupné online [cit. 2020-08-04]. ISSN 1338-4341.
  8. OSUSKÝ, Samuel Štefan. Prvé slovenske dejiny filozofie. [s.l.] : Tranoscius, 1939. Dostupné online. S. 116.
  9. a b c d e METOCHITES, THEODORE In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1357 – 1358. (po anglicky)
  10. Byzantine philosophy and its ancient sources. Ed. Katerina Ierodiakonou. Oxford : Oxford University Press, 2004. ISBN 0-19-924613-0. S. 183.
  11. FEATHERSTONE, Michael J.. Theodore Metochites’s seimeioseis gnomikai: personal encyclopedism. Edit. P. van Deun C. Macé. Orientalia Lovaniensia Analecta (Leuven), 2011, s. 333 – 344. Dostupné online [cit. 2020-08-05]. ISSN 0135-0536.
  12. a b ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 384.