Samuel Štefan Osuský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Samuel Štefan Osuský
evanjelický kňaz, biskup, pedagóg, teológ, filozof, historik, sociológ, náboženský publicista
Narodenie7. jún 1888
Brezová pod Bradlom, Slovensko
Úmrtie14. november 1975 (87 rokov)
Myjava, Slovensko

Prof. PhDr. ThDr. Samuel Štefan Osuský (* 7. jún 1888, Brezová pod Bradlom – † 14. november 1975, Myjava) bol slovenský evanjelický kňaz, biskup, pedagóg, teológ, filozof, historik, sociológ, náboženský publicista.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal z rodiny garbiara Samuela Osuského a jeho manželky Alžbety rodenej Húskovej. Po absolvovaní ľudovej školy v rodisku a meštianky v Modre, študoval na gymnáziu v Trnave, v rokoch 1903 – 1906 na Evanjelickom lýceu a v rokoch 1906 – 1910 na Teologickej akadémii v Bratislave. V štúdiách ďalej pokračoval na univerzitách v Erlangene, Jene a v Lipsku. V rokoch 1919 – 1922 absolvoval štúdium filozofie na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a dosiahol tu doktorát filozofie na základe rigoróznej práce Nástin psychológie náboženstva (1922). Diaľkovo študoval na Právnickej akadémii v Prešove[1] a toto štúdium ukončil tiež doktorátom roku 1941. Od roku 1919 bol mimoriadny, v rokoch 1920 – 1933 riadny profesor filozofie a v rokoch 1933 – 1950 zmluvný profesor na Slovenskej ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Prednášal tu dejiny filozofie, psychológiu náboženstva, pedagogiku a sociológiu. Bol predsedom Učenej spoločnosti Šafárikovej a podpredsedom Filozofickej jednoty v Bratislave. Predsedal Štúrovej evanjelickej spoločnosti založenej roku 1936. Spolu s Jánom Kvačalom založil a spoluredigoval konzervatívny ev. teologický časopis Veda a viera, ktorý vychádzal v rokoch 1930 – 1933. Ďalej bol podpredsedom Slovenskej ligy na Slovensku a predsedom jej Literárneho odboru. V rokoch 1945 – 1948 pôsobil ako predseda Filozofického odboru Matice slovenskej, ktorého členom bol od jeho založenia v roku 1940. Významná bola aj jeho činnosť v evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, či už ako evanjelického farára (Dačov Lom, Bratislava), alebo ako biskupa západného dištriktu (1933 – 1946) a generálneho presbytera západného dištriktu evanjelickej cirkvi (1946 – 1951). Po úplnom ovládnutí moci komunistami bol predčasne penzionovaný a už nepublikoval. Na dôchodku žil najprv v rodisku, potom, od roku 1967 v Senici a na Myjave, kde aj zomrel. Pochovaný je v rodisku.

Osuský vyšiel z národne uvedomelého prostredia. Počas štúdií na lýceu podpísal memorandum, v ktorom sa študenti dožadovali prednášok v slovenskom jazyku. V podmienkach prvej ČSR sa zaslúžil o vybudovanie slovenského evanjelického teologického školstva. Vychoval niekoľko generácií ev. kňazskej inteligencie. Reprezentoval slovenskú ev. cirkev na medzinárodných kongresoch vo Fanő a v Oxforde. Za slovenského štátu bol pre svoje československé zmýšľanie na čas väznený. V roku 1944 bol zvolený za mimoriadneho člena Filozofického odboru Matice slovenskej. Po roku 1945 znovu získal spoločenské uznanie aj vo vedeckej obci; v roku 1945 sa stal predsedom tohto odboru a na Valnom zhromaždení Filozofického odboru 20. 10. 1946 bol ako druhý – po N. O. Losskom – zvolený za druhého čestného člena tohto odboru. Ťažiskom jeho tvorby je filozofia, najmä jej dejiny na Slovensku. Druhým ťažiskom je jeho náboženská a teologická tvorba. Najväčšiu zásluhu si získal svojím výskumom v oblasti dejín slovenskej filozofie, najmä jeho dielom Prvé slovenské dejiny filozofie (1939, ²1948), v ktorých ako prvý na Slovensku komplexne podal dejiny svetovej a slovenskej filozofie.

V roku 1992 mu bol in memoriam udelený Rad T. G. Masaryka II. triedy.

Dielo (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

Filozofické a historicko-filozofické práce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Filozofia Štúrovcov I – III, 1926, 1928, 1932.
  • Filozofia malohonstkých osvietencov. In: Revue Bratislava 3, 1929, s. 987 – 999.
  • Nástin vývoja slovenského myslenia filozofického. In: Zlatá kniha Slovenska 1918 – 1928. Jubilejný zborník. Bratislava, 1929, s. 227 – 234.
  • Úvod do filozofických štúdií našich dávnych predkov. In: Viera a veda, 1930, č. 1, s. 23 – 30.
  • Všeobecné filozofické a filozoficko-teologické problémy našich mysliteľov v XVII. storočí. In: Viera a veda, 1930, č. 2, s. 76 – 83.
  • Metafyzické tematá našich mysliteľov v XVII. storočí. In: Viera a veda, 1930, č. 3, s. 113 – 122.
  • Psychologické a etické úvahy našich v XVII. storočí. In: Viera a veda, 1930, č. 4, s. 171 – 179.
  • Logické úvahy našich zo XVII. storočia. In: Viera a veda, 1930, č. 5, s. 213 – 220.
  • Počiatky akademickej filozofie Slovákov do polovice XV. storočia, 1931, Viera a veda, s. 174 – 178.
  • Štyristoročná pamiatka slovenského humanistu J. B. Sambockého. In: Viera a veda, 1931, š. 2, s. 77 – 83.
  • Filozofia Karlovskovcov I – III. In: Viera a veda, 1932, č. 2 – 4, s. 71 – 78, 134 – 138, 172 – 176.
  • Kellner-Hostinský filozof. In: Sborník MS 13, 1935, s. 163 – 182.
  • Štúrova filozofia, 2. vyd. Bratislava, 1936.
  • Filozofia boľševizmu, fašizmu a hitlerizmu. In: Štyri prednášky, povedané na vedeckej konferencii ev. a. kňazstva liptovského, oravského, turčianskeho a zvolenského dňa 22. 11 1937 v Ružomberku. Mikuláš, 1939.
  • Služba národu I. Mikuláš, 1938.
  • Zmysel slovenských národných dejín. In: Služba, 1939, č. 2, s. 38 – 43.
  • Ohlas európskych filozofických a teologických ideí u nás v prvej polovici 19. storočia. In: Sborník Zpěvníka evanjelického. Mikuláš, 1942, s. 14 – 28.
  • Bráň pravdu. Mikuláš, 1946.
  • Filozofia Ondreja Plachého. In: Filozofický sborník, VI – VII, 1946 – 1947, s. 3 – 16.
  • Naše úlohy. In. Filozofický sborník, VI – VII, 1946, č. 1, s. 53 – 55.

Práce o slovenskom evanjelictve[upraviť | upraviť zdroj]

  • Životný zmysel ev. slovenského mladíka a mladice. Mikuláš, 1924.
  • Slovenské evanjelictvo a národ, 1926.
  • Desiate výročie samostatnosti a naše evanjelictvo. Nové Mesto n/Váhom, 1928.
  • Naši bakalári, magistri a dekani na krakovskej univerzite od roku 1400 do 1525. In: Viera a veda 2, 1931, s. 226 – 233; 3, 1932, s. 232 – 244.
  • Prívet dp. Biskupa Dr. Samuela Št. Osuského. In: Pamätnica slávnosti biskupskej inštalácie. Myjava, 1934, s. 10 – 15.
  • Pastiersky list v jubilejnom roku historickom roku 1938. Prešov, 1938.

Náboženské a teologické práce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vojna a náboženstvo, 1916.
  • Dejiny náboženstva. Mikuláš, 1919 (1922).
  • Tranovského výklad Zjavenia Jánovho. Martin, 1936.
  • Koniec sveta. Zjavenie Jána. Mikuláš, 1941.
  • Tajomstvo kríža (Jób). Mikuláš, 1943.
  • Bráň pravdu. Mikuláš, 1946.
  • Kalvária teologickej vysokej školy v Bratislave. Ružomberok, 1930.
  • Prof. Dr. Jána Kvačala. In: Kvačalov zborník. Bratislava, 1933, s. 301 – 327.
  • Biblické postavy (rukopis).

Sociologické práce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vývin socializmu po stránke sociálnej teórie. In: Cirkevné listy, 1926, č. 10 – 11, s. 173 – 175; č. 12, s. 199 – 201; č. 13 – 14, s. 224 – 226; č. 15 – 16, s. 265 – 267.
  • Úvod do sociológie 1 – 2. Praha, 1930.
  • Filozofia boľševizmu, fašizmu a hitlerizmu. In: Štyri prednášky. Ružomberok, 1937 (Mikuláš, 1938).
  • Ragazov náboženský socializmus. In: Vedou k viere. Mikuláš, 1948, s. 5 – 25.
  • Služba národu II. Mikuláš, 1947.

Historické a politologické práce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pád ríše Veľkomoravskej. Myjava, 1928.
  • Príručka k jubilejným oslavám 10. výročia samostatnosti. Trnava, 1928.
  • Dejiny Brezovej (1932, rukopis).
  • Dejiny brezovského spevokolu (rukopis).

Literárno-historické práce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovenské dejiny a literatúra. Myjava, 1922 (spolu s F.RUPPELDTOM).
  • Literárna tvorba dra Jána Jamnického. In: Sborník venovaný Dr,. Jánovi Jamnickému, Mikuláš, 1948, s. 185 – 201.

Editorské práce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovensko a kultúra. Myjava, 1920.
  • Národná antológia, 1928.
  • Tranovského sborník, 1936

Práce o ňom[upraviť | upraviť zdroj]

  • In: Služba, 2, 1938, č. 5, s. 134 – 143.
  • POLAKOVIČ, Š. (rec.): S. Š. Osuský: Prvé slovenské dejiny filozofie. In: Filozofický sborník, 1940, č. 1, s. 48 – 56.
  • ŠTÚR, S.: Osuského dejiny filozofia. In: Služba IV, 1940, č. 2, s. 61 – 63.
  • PIŠÚT, M.: Filozofické a literárne dielo Dr. Samuela Št. Osuského. In: Služba, 12, 1948, č. 5 – 6, s. 154 – 158.
  • KOCKA, J.: Buržoázna filozofia v rokoch 1918 – 1938. In: Prehľad dejín slovenskej filozofie. Bratislava, 1965, s. 394 – 395.
  • KOCKA, J.: In: Ev. posol spod Tatier, 58, 1968, č. 12, s. 100.
  • VÁROSSOVÁ, E.: K storočnici S. Š. Osuského. In: Filozofia, 1988, č. 6, s. 734 – 737.
  • Slovenský biografický slovník. Zväzok IV. M – Q. Martin : Matica slovenská, 1990. 568 s. ISBN 80-7090-070-9. S. 335 – 336.
  • MÜNZ, T.: S. Š. Osuský. In: Filozofia, 1994, č. 7, s. 468 – 472.
  • GAŽÍK, P.: Náboženské myslenie S. Š. Osuského. Bratislava, 1995 (habilitačná práca).
  • S. Š. Osuský. In: Dejiny filozofie na Slovensku v XX. storočí. Bratislava, 1998, s. 105 – 108.
  • KOCKA, J.: Odkaz Osuského „Prvých slovenských dejín filozofie“. In: Tamže, s. 109 – 115.
  • VÁROSSOVÁ, E.: S. Š. Osuský. In: Slovník českých filosofů. Brno, 1998, s. 430 – 431.
  • BAKOŠ, V.: S. Š. Osuský ako historik filozofie. In: Filozofia, 2008, č. 10, s. 849 – 862.
  • LETZ, J.: S. Š. Osuský. In: Slovenská kresťanská filozofia 20. storočia a jej perspektívy, 2011, s. 248 - 253, 340 - 341.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BAKOŠ, Vladimír. CSc. [online]. Filozofia, 63, 10, 2008, [cit. 2017-03-26]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]