Preskočiť na obsah

Tomáš Slovan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tomáš Slovan
byzantský uzurpátor (vzdorocisár)
Tomáš Slovan v iluminovanom kódexe Skylitzovej kroniky, výrez
Tomáš Slovan v iluminovanom kódexe Skylitzovej kroniky, výrez
Panovanie
Panovanie821 – 823
Biografické údaje
Narodenieasi 760
okolie Gaziury, Malá Ázia
Úmrtieoktóber 823
Arkadiopolis
Vierovyznanieortodoxné kresťanstvo
Odkazy
Spolupracuj na CommonsTomáš Slovan
(multimediálne súbory na commons)

Tomáš Slovan (starogr. Θωμᾶς (ὁ) ΣλάβοςThómas (ho) Slavos (podľa PSP) alebo Thomas (ho) Slavos; * okolo 760, Gaziura – † október 823, Arkadiopolis) bol byzantský uzurpátor (vzdorocisár) v rokoch 821 – 823.

Jeho povstaniu proti obrazoborcovi Michalovi II. býva často priznávaný sociálny charakter. Zúčastnili sa ho nespokojné zložky byzantskej spoločnosti: ortodoxní kresťania, paulikáni, chudobní a cudzinci. Išlo však predovšetkým o boj uzurpátora proti cisárovi.[1][2] Šlo zároveň o posledné veľké povstanie anatólskych thém (územných jednotiek).[3]

Tomášov život patrí k častým námetom iluminácií v Madridskom kódexe Skylitzovej kroniky.[3]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]
Tomáš Slovan vedie vojská do boja, Skylitzova kronika
Obliehanie Konštantínopola vojskami Tomáša Slovana

Tomáš sa údajne narodil v slovanskej rodine presídlenej do Pontu v Malej Ázii. Ako vojenský veliteľ slúžil pod anatolikonským stratégom Bardanom T(o)urkom. Turka podporil aj počas jeho pokusu o uzurpáciu moci v roku 803. Povstanie však bolo neúspešné a samotný Tomáš musel utiecť k Arabom. Podľa niektorých historikov do Arabskej ríše neutiekol prvýkrát.

Starší anglický byzantológ J. B. Bury vyslovil hypotézu, že ešte pred tým (asi v 788) do Arábie utiekol po tom, čo sa prevalil jeho škandál s manželkou patriakia, ktorý ho zamestnával. Po tom, čo sa moci ujal Lev V., sa Tomáš smel vrátiť a stal sa turmarchom, veliteľom vojsk zložených z cudzokrajných vojakov (tzv. federáti). [2][3][4]

Vďaka podpore cisára Leva Tomáš získal značný vplyv. Obrazoborecký cisár však prišiel o podporu armády a po povstaní sa cisárom stal Michal II. Buď krátko pred tým, alebo po jeho nástupe na trón v rokoch 820/821 povstal aj Tomáš. Na svoju stranu zlákal aj väčšinu maloázijských thém okrem Opsikionu a Armeniakonu. Aby svoju moc legitimizoval, vydával sa istý čas za cisára Konštantína VI. Pridal sa tým na stranu ikonodulov, ktorých plnú podporu však nezískal. Pomoc v povstaní hľadal aj u abbásovského kalifa Al-Ma’múna. S jeho pomocou sa dokonca nechal v Antiochii miestnym melchitským patriarchom Jóbom ovenčiť cisárskou korunou. Vzbura prerástla do ozajstnej občianskej vojny. Tomáš obsadil takmer celú Malú Áziu a koncom roka 822 obľahol hlavné mesto Konštantínopol. Michal II. sa však so žiadosťou o pomoc obrátil na Bulharov. Vďaka podpore chána Omurtaga Tomáša od mesta vyhnali. Tomáš sa s vojskom uzavrel v tráckom Arkadiopole, no v októbri roku 823 bol porazený a popravený.[2][3][4][1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Praha : Academia, 1992. ISBN 80-200-0454-8. S. 131 – 132.
  2. a b c Thomas ho Slavos (Tomáš Slovan). In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 485.
  3. a b c d HOLLINGSWORTH, Paul A.; CUTLER, Anthony. THOMAS THE SLAV. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 2079.
  4. a b ROSE, Linda C. THOMAS THE SLAV. In: Dictionary of the Middle Ages. Vol. 12. THADDEUS LEGEND – ZWARTNOC. New York : Charles Scribner's Sons, 1989. ISBN 0-684-18278-5. S. 36 – 37.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]