Toxoplazma obyčajná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Toxoplazma obyčajná

Tachyzoidy
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Taxoplasma gondii
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Toxoplazma obyčajná[1] (Toxoplasma gondii) je vnútrobunkový parazit, ktorý infikuje väčšinu cicavcov na svete. Jeho konečným hostiteľommačky, ako medzihostiteľ mu môžu slúžiť iné stavovce a vtáky. Objavený bol v hlodavcovi zvanom „Gondi“ (lat. Ctenodactylus gundi).

História[upraviť | upraviť zdroj]

Tento organizmus objavili v roku 1908 Nicolle a Manceaux v pečeni a slezine severoafrického hlodavca „Gondi“. Na základe jeho mesiačikovitej formy ho pomenovali Toxoplasma (z gréčtiny Toxon = oblúk). V roku 1923 bolo potvrdené podozrenie, že tento organizmus môže byť pôvodcom choroby, ktorú nazvali toxoplazmóza. V roku 1948 vyvinuli Sabin a Feldmann serologický test na základe protilátok, ktorý nazvali Dye-Test. Vďaka tomuto testu sa prišlo na to, že toxoplazma obyčajná je rozšírená po celom svete a že sa veľmi často nachádza v tele človeka.

Životný cyklus[upraviť | upraviť zdroj]

Životný cyklus toxoplazmy sa delí na pohlavný (sexuálny) a nepohlavný (asexuálny).

Pohlavný cyklus[upraviť | upraviť zdroj]

Pohlavný cyklus prebieha v intestinálnom epiteli (črevách) hostiteľa (mačky) a vedie k vylučovaniu oocýst výkalmi. Oocysty potom sporulujú počas 3 – 4 dní a vznikajú infekčné sporocysty, ktoré sú v hostinnom prostredí (vlhká zem, piesok) schopné prežiť až 1 rok. Po požití sporocysty sekundárnym hostiteľom dochádza k uvoľneniu sporozoidov, ktoré sa šíria krvou, lymfou a aktívnou inváziou buniek.

Nepohlavný cyklus[upraviť | upraviť zdroj]

Nepohlavný cyklus prebieha v orgánoch medzihostiteľa (zviera, človek). Sporocysty napádajú bunky s jadrom. Tu dôjde k jej rozmnoženiu rozdelením na dve dcérske bunky, ktoré sa od materskej bunky oddelia a materská bunka zaniká. Tento proces sa opakuje tak dlho, pokým sa bunka hostiteľa nenaplní a nepraskne. Tým sa do krvného obehu dostanú tzv. tachyzoidy. Tento proces sa opakuje každých 6 hodín. Po uvoľnení obranných látok hostiteľa sa tento proces spomaľuje. Tvoria sa tkanivové cysty, ktoré sa v latentnej forme nachádzajú vo svaloch, ale aj mozgu či sietnici oka.

Formy[upraviť | upraviť zdroj]

Toxoplazma môže existovať v troch rôznych formách: sporozoid, tachyzoid a bradyzoid. Jednotlivé formy sa líšia výskytom v jednotlivých fázach vývoja a infekčnosťou prenosu na ďalšieho hostiteľa.

Sporozoidy[upraviť | upraviť zdroj]

Sporozoidy vznikajú ako produkt pohlavného rozmnožovania v čreve mačky. Priamo po oplodnení vzniká zygota, z ktorej sa formujú dve sporocysty. Postupnou sporuláciou vznikajú v každej sporocyste štyri sporozoidy a celý útvar sa nazýva oocysta. Tie sú vylučované nevysporulované v mačacom truse. K vylučovaniu oocýst dochádza po niekoľkých dňoch od nákazy. Začiatok vylučovania a jeho dĺžka závisí od životnej formy parazita, ktorým sa mačka infikuje. Po požití oocysty hostiteľom dochádza pôsobením žalúdočných štiav k uvoľneniu sporozoidov. Tie prenikajú do tkaniva hostiteľa a menia sa na tachyzoidy.

Tachyzoidy[upraviť | upraviť zdroj]

Tachyzoidy sa množia veľmi rýchlo v akomkoľvek tkanive medzihostiteľa. Rozmnožovanie tachyzoidov prebieha nepohlavnou cestou.

Bradyzoidy[upraviť | upraviť zdroj]

Bradyzoidy sú na rozdiel od tachyzoidov pomaly sa množiacim štádiom vnútri tkanivových cýst. Tvorba tkanivových cýst je pravdepodobne reakciou parazita na imunitnú odpoveď hostiteľa. Tkaninové cysty sú schopné prebývať v hostiteľovi po celý jeho život. V niektorých prípadoch, napr. po imunosupresii alebo u pacientov s AIDS, môže dôjsť k opätovnej premene bradyzoidov na tachyzoidy.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ORSZÁGHOVÁ, Zlatica; SCHLARMANNOVÁ, Janka, a kol. Slovník zoologických termínov a taxónov. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. 343 s. Dostupné online. ISBN 978-80-223-2903-3. S. 109.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]