Trnovský kanál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Trnovský kanál
vodný kanál
Štát Slovensko Slovensko
kraj Nitriansky kraj
Okres Šaľa, Nové Zámky
Obce Trnovec nad Váhom, Selice, Tvrdošovce
začiatok Trnovec nad Váhom
 - poloha Zongorova tabuľa
 - výška 115 m
 - súradnice 48°08′03″S 17°55′47″V / 48,1342°S 17,9296°V / 48.1342; 17.9296
Ústie Komočský kanál
 - poloha Tvrdošovce
 - výška 109 m
 - súradnice 48°03′40″S 18°00′25″V / 48,0610°S 18,0069°V / 48.0610; 18.0069
Dĺžka 13,2 km
Rád toku IV.
Číslo hydronyma 4-21-10-1275
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Trnovský kanál[1] je kanál v regiónoch Dolné Považie a Dolná Nitra na území obcí Trnovec nad Váhom a Selice v okrese Šaľa v Nitrianskom kraji a na území obce Tvrdošovce v okrese Nové Zámky v Nitrianskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Podunajská rovina. Ústi do vodného toku Komočský kanál. Má dĺžku 13,2 km. Rád toku IV.

Začiatok[upraviť | upraviť zdroj]

Začína sa v 115 m n. m. pri južnom okraji intravilánu obce Trnovec nad Váhom v katastrálnom území Trnovec nad Váhom v okrese Šaľa v Nitrianskom kraji, v regióne Dolné Považie, v severnom kúte areálu agrofarmy, na severnom okraji poľa Zongorova tabuľa[2].

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Od začiatku tečie juhovýchodným smerom cez agrofarmu v priamke, preteká do poľnohospodárskeho extravilánu obce Trnovec nad Váhom, preteká cez pole Zongorova tabuľa, viackrát mení smer od juhovýchodu po juhozápad, v 113 m n. m. vteká na hranicu medzi obcami Trnovec nad Váhom a Selice, krátky úsek tečie priamo na obecnej hranici, v 113 m n. m. opúšťa obecnú hranicu a preteká poľnohospodárskym extravilánom obce Selice v miestnej časti Šók, v 112 m n. m. priberá ľavostranný prítok Stračí kanál, obchádza intravilán obce Selice jej miestnu časť Šók, obteká samotu Perješ, mení smer na východ, obmýva areál čerpacej stanice s vodojemom, v 109 m n. m. preteká cez obecnú i okresnú hranicu, vteká do poľnohospodárskeho extravilánu obce Tvrdošovce, v 109 m n. m. ústi do Komočského kanála ako jeho pravostranný prítok. Trnovský kanál patrí do okresov Šaľa a Nové Zámky v Nitrianskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Podunajská rovina.[3][4] Má iba jeden dôležitejší prítok: Stračí kanál[5].

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov vodného toku Trnovský kanál má pôvod v názve obce Trnovec nad Váhom územím ktorej vodný tok preteká. Z toponyma Trnovec nad Váhom bolo po rozšírení o formant -ský, po systémovej redukcii o hlásky -ec a kombináciou so všeobecným podstatným menom kanál s významom umelý vodný tok, spravidla so spevnenými bokmi utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Trnovský kanál ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6]. Dochované písomné záznamy názvu obce sa viažu k roku 1113 v podobe Durmuz, Dormucz, 1211 Turmoc, 1786 Tornocz[7][8]. Názov vodného kanála bol štandardizovaný v roku 1978[9]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Trnovský kanál je jedinečným hydronymom (august 2022).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy kanálov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-08-01.
  2. Geografické názvy okresu Galanta A29. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, P-801/1993 z 21.4.1993. 50 s. S. 32. ISBN 80-85672-02-2.
  3. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-07-31]
  4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 141. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  5. Priebeh Trnovského kanála v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-07-30]
  6. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
  7. Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1978. 532, 3. diel s. S. 197.
  8. Milan Majtán. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997). 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1998. 600 s. ISBN 80-224-0530-2. S. 305.
  9. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 106. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)