Tyreoiditída

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Tyreoiditída
(lat.: thyreoiditis)
Thyroide.jpg
Štítna žľaza (lat. glandula thyreoidea)
MKCH-10 E06
Star of life2.svg

Tyreoiditída je zápal štítnej žľazy. Táto žľaza umiestnená vpredu na krku pod ohryzkom produkuje hormóny, ktoré riadia metabolizmus. Existuje mnoho rôznych typov tyreoiditídy, najbežnejšou z nich je Hashimotova tyreoiditída. Medzi ďalšie typy patria popôrodná tyreoiditída, subakútna tyreoiditída, tichá tyreoiditída, tyreoiditída vyvolaná liekmi, tyreoiditída vyvolaná ožarovaním a akútna tyreoiditída. Každý z týchto typov má svoje špecifické vlastnosti.

Príznaky[upraviť | upraviť zdroj]

Tyreoiditída má mnoho rôznych príznakov, pričom žiadne z nich sa nespájajú výhradne s touto chorobou. Tyreoiditída pripomína svojimi príznakmi iné choroby a preto môže byť niekedy ťažké diagnostikovať ju. K bežným príznakom patrí vyčerpanosť, nárast hmotnosti, depresia a zápcha. K menej častým príznakom patrí opuch nôh, neurčitá bolesť, znížená koncentrácia atď. Keď sa stav pacienta zhorší, v závislosti od typu ochorenia sa môžu objaviť ďalšie príznaky, napríklad opuch v okolí očí, spomalenie činnosti srdca, zníženie telesnej teploty alebo dokonca zlyhanie srdca.

Príčiny[upraviť | upraviť zdroj]

Tyreoiditídu vo všeobecnosti spôsobuje napadnutie štítnej žľazy, ktoré má za následok zápal a poškodenie jej buniek. Toto ochorenie sa často považuje za poruchu funkcie imunitného systému, pretože jeho najčastejšou príčinou sú imunoglobulíny (protilátky), ktoré napádajú štítnu žľazu. Ďalšou možnou príčinou je infekcia vírusového alebo bakteriálneho pôvodu, ktorá podobne ako spomínané protilátky napáda štítnu žľazu a spôsobuje zápal. Imunitný systém niektorých ľudí produkuje protilátky proti štítnej žľaze a pretože telo sa k nej správa ako k cudziemu tkanivu, tyreoiditída sa dá považovať za autoimúnne ochorenie. Tyreoiditídu môžu spôsobiť aj lieky, ktoré majú tendenciu poškodzovať bunky štítnej žľazy.

Diagnóza[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým krokom pri diagnostikovaní tyreoiditídy je telesné vyšetrenie. Na tyreoiditídu poukazuje zvýšená sedimentácia červených krviniek, zvýšená hladina tyreoglobulínu a znížený príjem rádiojódu. Krvný obraz tiež umožňuje určenie typu ochorenia. Je z neho zrejmé, koľko tyreotropínu produkuje hypofýza (podmozgová žľaza) a aké imunoglobíny sa nachádzajú v tele. Môže sa tiež testovať schopnosť štítnej žľazy prijímať jód. V niektorých prípadoch môže byť na zistenie, čo napáda štítnu žľazu, potrebná biopsia.

Podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

U žien je pravdepodobnosť ochorenia na tyreoiditídu tri až päťkrát väčšia ako u mužov. Ochorenie väčšinou nastupuje medzi tridsiatym a päťdesiatym rokom života. Je podmienené zemepisnou polohou a ročným obdobím, najčastejšie sa vyskytuje v lete a na jeseň.

Liečba[upraviť | upraviť zdroj]

Liečba tyreoiditídy závisí od diagnostikovaného typu ochorenia. Pri najbežnejšom type známom ako Hashimotova tyreoiditída sa okamžite nasadí hormonálna náhrada. To zabraňuje vzniku hypotyreózy, prípadne ju upravuje, a vo všeobecnosti zabraňuje zväčšovaniu štítnej žľazy. Pacientom často stačí pokoj na lôžku a aspirin, niekedy je však nutné nasadiť steroidy na zmiernenie zápalu a búšenia srdca. Existujú tiež lieky na spomalenie činnosti srdca a zmiernenie trasľavosti.

Potrebný dostatok D vitamínu a C vitamínu proti autoimunitnému zápalu štítnej žľazy[upraviť | upraviť zdroj]

Viaceré štúdie preukázali výrazný účinok D vitamínu na množstvo protilátok anti TG. Ľudia s nedostatkom D vitamínu ich majú vysoké a ľudia s dostatkom D vitamínu ich majú nižšie. Ak mali ľudia nízky D vitamín a vysoké anti TG, tak po trojmesačnom podávaní vyšších dávok D vitamínu výrazne klesli anti TG. No nie na normálnu úroveň a stále bola hodnota anti TG nad normou, ale výrazne nižie ako pred podávaním D vitamínu. [1][2][3]

Znamená to, že D vitamín veľmi významne tlmí autoimunitnú reakciu tela proti štítnej žľaze. Zároveň to značí, že nedostatok D vitamínu autoimunitnú reakciu tela môže vyvolávať, ale nie vždy. Dôležité je, že D vitamín nespôsobí zníženie imunitnej reakcie na normálnu úroveň, ale dôjde len k výraznému priblíženiu k nej. Z toho vyplýva, že na útlm autoimunitnej reakcie treba ešte niečo ďalšie.

Ďalšia štúdia preukázala menší vplyv C vitamínu na autoimunitný zápal štítnej žľazy. Ide len o nevýznamné zníženie protilátok dokazujúce, ale, nízky účinok C vitamínu na autoimunitnú reakciu tela proti štítnej žľaze. [4]

Znamená to, že C vitamín nevýznamne tlmí autoimunitnú reakciu tela proti štítnej žľaze.

D vitamín znižuje protilátky anti TG výrazne, ale stále trochu ostávajú nad normou. C vitamín znižuje autoimunitnú reakciu len trochu. Je možné, že spolupôsobenie dostatku D vitamínu a C vitamínu zníži protilátky anti TG na normálnu úroveň - teda odstráni autoimunitný zápal štítnej žľazy? To je potrebné otestovať. No minimálne dôjde k výraznému zníženiu zápalu.

Hashimotova tyreoiditída[upraviť | upraviť zdroj]

Hashimotovu tyreoiditídu objavil v roku 1912 japonský lekár Hashimoto Hakaru. Je to najbežnejšia forma tyreoiditídy a ako mnohé ďalšie formy sa oveľa častejšie vyskytuje u žien ako u mužov, ale môže sa vyskytovať tiež u malých detí. Hashimotova tyreoiditída je tiež známa ako lymfocytová tyreoiditída a pacienti sa často sťažujú na problémy s prehĺtaním. Toto ochorenie sa môže spočiatku prejavovať tak mierne, že človek s ním môže žiť roky bez povšimnutia. Prvým príznakom Hashimotovej tyreoiditídy je struma vpredu na krku. Pri určovaní postupu berú lekári do úvahy závažnosť ochorenia a jeho stupeň.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Thyroiditis na anglickej Wikipédii.