Uhoľné prázdniny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Uhoľné prázdniny boli prázdniny v školách na území Česko-Slovenska, ktoré boli vyhlásené 5. januára 1979. Uhoľné prázdniny boli vyhlásené na základe energetickej krízy [1], ktorá nastala po náhlej zmene počasia z 31. decembra 1978 na 1. januára 1979. Keď sa teplota zmenila takmer o 30 stupňov Celzia [2].

Rýchla zmena počasia a následky[upraviť | upraviť kód]

Ku koncu roka 1978 bolo teplé, takmer jarné počasie. Na Silvestra sa denné teploty pohybovali okolo +10 ° C, v južných Čechách dokonca až +15 ° C, ale od severozápadu sa už cez územie vtedajšej NDR rýchlo približovala hlboká tlaková níž sprevádzaná studeným arktickým vzduchom, ktorý už od noci z 28. na 29. decembra pôsobil kalamitné stavy v doprave a energetike SRN. Cez severočeské prihraničné hory sa tento studený vzduch začal prelievať práve v noci na Silvestra (z 30. na 31. decembra) a v priebehu dňa sa potom šíril cez českú kotlinu na celé územie Česko-Slovenska. Došlo k neobvyklému ochladeniu rýchlosťou až 3° C / 1 h, napríklad na Ještědu klesla teplota o 26° C počas 24 hodín a vo Frenštáte pod Radhoštěm dokonca o 30,5° C. Meteostanica v Prahe-Libuši zaznamenala 31. 12. 1978 pokles teploty z +11,4° C o 14 hodine na -10,5° C o 21 hodine, teda takmer o 22° C počas 7 hodín, a do rána potom o ďalších takmer 8 ° C. Tento pokles bol sprevádzaný aj zmenou vetra, z teplého juhozápadného prúdenia s nárazmi s rýchlosťou 15-20 m / s na čerstvý ľadový severozápadný vietor, ktorý ojedinele v horských oblastiach dosahoval rýchlosť 30 až 45 m / s. Ten sa síce neskôr upokojil, ale dvadsaťstupňové mrazy vytrvali na väčšine územia Česko-Slovenska cca do 10. januára, v druhej dekáde sa zmiernili na teploty okolo -10° C.

Tak silný a najmä rýchly pokles teploty spôsobil energetickú aj dopravnú kalamitu prakticky pre celé Česko-Slovensko. V predchádzajúcich teplých dňoch totiž vcelku výdatne pršalo a všetko vyťažené a väčšinou aj nekryté uhlie (nielen to práve vyťažené na haldách, ale aj prevádzkové zásoby uhlia na skládkach elektrární, teplární či miestnych kotolní) bolo tým pádom veľmi mokré a s príchodom mrazov okamžite zamrzlo prakticky v celom objeme. Zamrzlo tiež uhlie a koks v stovkách železničných nákladných vozňov [3].

Počas niekoľkých desiatok hodín tak uhoľným elektrárňam začalo dochádzať použiteľné, nezamrznuté palivo, súbežne s tým však došlo v severočeskom a sokolovskom hnedouhoľnom revíre k vyradeniu korčekových rýpadiel a transportných pásov, ktoré tiež zamrzli. Výsledkom bola ťažko riešiteľná energetická kríza s ďalekosiahlymi dôsledkami. Na mnohých miestach skolaboval systém centrálneho vykurovania, dochádzalo k častým výpadkom v dodávkach elektrickej energie a keďže rovnakým problémom čelili aj vedľajšie štáty, nebolo možné požiadať o pomoc susedov a bolo nutné prijať rad úsporných opatrení. Situáciu navyše skomplikovalo nové sneženie, kedy miestami napadlo okolo 15 cm snehu.

Dopravu ďalej sťažoval fakt, že podniky, ktoré mali zaparkované autobusy na voľných plochách, v prvých dňoch kalamity museli výrazne obmedziť prevádzku buď pretože nemohli vôbec naštartovať motor, alebo pre zamŕzanie nafty na trase.[4] Ľadová novoročná víchrica tiež dokonala skazu imisie poškodených lesov na hrebeňoch Krušných hôr, Jizerských hôr a Krkonôš. V dôsledku extrémneho počasia sa tiež zrútila časť už skôr poškodeného vysielača Krašov, ktorý musel byť následne odstrelený.

Úsporné opatrenia[upraviť | upraviť kód]

Federálna vláda ČSSR (a predsedníctvo ÚV KSČ) na vzniknutú situáciu zareagovala až 5. januára 1979 [5] prijatím viacerých opatrení, ktorá vošli do účinnosti v nasledujúcich dňoch a ktoré na úrovni krajov rozpracovávali krajské energetickej komisie,[6] podobné opatrenia boli prijaté na úrovni okresov, jednotlivých miest či obcí, bokom nezostali ani podnikové a závodné energetickej komisie.

Prednostne bolo stanovené zaistiť v prvých dňoch obmedzenia dodávok elektrickej energie v prospech najnutnejšie výroby a technológií - predovšetkým vykurovanie budov a pod., a v rámci celého Česko-Slovenska boli vyhlasované regulačné stupne v odberu elektriny. Napríklad regulačný stupeň č. 10 ukladal podnikom znížiť v určenú hodinu spotrebu energie na technologické minimum (prevádzka kotolní, najnutnejšieho osvetlenie, technológií, závodných kuchýň a jedální, energetiky i.) Tak, aby v nasledujúcej hodine mohla byť výroba v plnej výške ihneď obnovená. Presný čas obmedzenia spotreby elektrickej energie (vždy 1 hodina v čase dopoludňajšie a 1 hodina v čase popoludňajšej energetickej špičky) bol určený pre jednotlivé okresy a pravidelne sa menil.

Napríklad v Severomoravskom kraji sa medzi konkrétnymi opatreniami objavilo obmedzenia vykurovania verejných miestností (hotely, kiná, reštaurácie apod.) Na max. 16 °C, ale obmedzené bolo aj vykurovanie električiek a trolejbusov a teplá voda na sídliskách bola dodávaná len každý druhý deň. V Novej huti Klementa Gottwalda boli z dôvodu obmedzenia odberu elektriny zastavené niektoré výrobné prevádzky.[6]

Výrazné obmedzenie prevádzky postihlo "zvyšné" inštitúcie: 6. januára bolo obmedzené vysielanie Československej televízie len na dobu po 19. hodine, od 8. do 15. januára dokonca až od 20:30. Boli uzavreté aj galérie a väčšina divadiel. V školách boli od 8. januára vyhlásené uhoľné prázdniny, ktoré boli 11. januára predĺžené až do 29. januára.[6] Začiatok pracovného času v úradoch a administratíve tam, kde to bolo z dôvodu dopravy možné, bol posunutý až na ôsmu alebo deviatu hodinu ráno.

Koniec kalamity[upraviť | upraviť kód]

Napriek všetkej snahe sa podarilo dodávky energií stabilizovať až v polovici januára, po 20. januári výrazne pomohla aj mierny odmäk. Energetický prevádzka sa pozvoľne vrátila k normálu. Uhoľné prázdniny tak mohli byť odvolané k 29. januáru 1979 s tým, že kvôli zameškanej výučbe boli v tomto školskom roku zrušené jarné prázdniny a neboli povolené celodenné školské výlety.

Regulačné opatrenia predovšetkým v oblasti dodávok elektrickej energie sa v podobných prípadoch priebežne uplatňovali aj neskôr, napríklad na začiatku roka 1987 s mnohodennými mrazmi pod -25 °C. Stabilné dodávky elektrickej energie však zaistila až úplná dostavba jadrových elektrární Dukovany a Temelín.

Zahraničie[upraviť | upraviť kód]

Extrémne mrazy postihli mnoho štátov Európy. V Moskve bola nameraná teplota -45 °C, čím bol prekonaný rekord z roku 1900, rekordne nízka teplota -47 °C bola nameraná tiež v severnom Švédsku. Na severe NSR padal sneh nepretržite 80 hodín a bol vyhlásený stav ohrozenia. Dánsky rozhlas nabádal občanov, aby nevychádzali vôbec z domu.[6]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Uhelné prázdniny 1979 na českej Wikipédii.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Zopakujú sa uhoľné prázdniny alebo kalamita?, privatnaenergia.sk
  2. Pred 40 rokmi sa rekordne ochladilo, školáci mali uhoľné prázdniny, domov.sme.sk
  3. Pamätáte si uhoľné prázdniny? V priebehu 12 hodín sa ochladilo aj o 30 stupňov, tvnoviny.sk
  4. DPML: Sto rokov mestskej dopravy v Liberci. Pamätné publikácia, vydaná v auguste 1997.
  5. Uhelné prázdniny 1979: Úder arktického vzduchu zastavil energetiku i dopravu, extrastory.cz
  6. a b c d Pracovní komise pro kroniku dopravního závodu NHKG. Historie dopravního závodu NHKG, Díl VI. (1976-1980). [s.l.] : Nová huť Klementa Gottwalda. Kapitola Zima v roce 1979, s. 297-304.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]