Ulrich von Hutten

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ulrich von Hutten
Ulrich von Hutten
Narodenie21. apríl 1488
hrad Steckelberg, Nemecko
Úmrtie29. august 1523 (35 rokov)
Ufenau, Švajčiarsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ulrich von Hutten

Ulrich von Hutten[1] (* 21. apríl 1488, hrad Steckelberg, Nemecko – † 29. august 1523, Ufenau, Švajčiarsko) bol nemecký učenec, básnik a satirik, ktorý sa neskôr stal stúpencom protestantského reformátora Martina Luthera. Bol otvorený kritik rímskokatolíckej cirkvi[2] a jeho myšlienky sa stali mostom medzi renesančnými humanistami a luteránskou reformáciou. Spolu s Franzom von Sickingen stál na čele cisárskych rytierov Svätej ríše rímskej a rytierskeho povstania.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Erb rodiny von Hutten - vetva z hradu Steckelberg

Hutten sa narodil na zámku Steckelberg, v súčasnosti mesto Schlüchtern v Hesensku. Bol najstarším synom chudobnej, ale nie nevýznamnej rytierskej rodiny. Ako dieťa mal slabé zdravie a jeho otec ho predurčil do kláštora. Vo veku 10 rokov bol poslaný do benediktínskeho kláštora vo Fulde, aby sa stal mníchom. V škole získal vynikajúce vzdelanie. Kvôli nespokojnosti s kláštorným životom v roku 1505 z kláštora utiekol a odišiel do Kolína.[3]

V Kolíne sa Hutten stretol s Hoogstratenom, Johannesom Rhagiusom (tiež známym ako Johannes Aesticampianus) a ďalšími vedcami a básnikmi. V roku 1506 odišiel do Erfurtu, ale čoskoro sa znova pripojil k Rhagiusovi vo Frankfurte nad Odrou, kde sa otvárala nová univerzita. Tam získal magisterský titul a vydal svoju prvú báseň. V roku 1507 nasledoval Rhagiusa do Lipska.

V roku 1509 študoval teológiu na univerzite v Greifswalde a v roku 1510 absolvoval ďalšie štúdium teológie na Martin-Luther-Universität vo Wittenbergu.

Jeho meštianski patróni však nedokázali tolerovať básnické ovzdušie, jeho márnivosť a sebestredné tvrdenia o svojej vyššej hodnote. Preto Hutten opustil Greifswald a odišiel do Rostocku.[4]

V Rostocku ho humanisti s radosťou prijali a pod ich ochranou publikoval spisy proti svojim patrónom z Greifswaldu, čím začal jeho dlhý zoznam satirických a prudkých útokov na osobných alebo verejných nepriateľov. Po krátkej zastávke v Rostocku odišiel do Wittenbergu, kde v roku 1511 publikoval Ars Versificatoria, dielo o verzifikácii. Jeho ďalšou zastávkou bolo Lipsko a následne Viedeň, kde dúfal, že získa priazeň cisára Maximiliána prepracovanou národnou básňou o vojne s Benátkami. Maximilián ani Viedenská univerzita mu však nevenovali pozornosť.[5]

Následne Hutten odišiel do Talianska a usadil sa v Pávii, aby študoval právo. V roku 1512 boli jeho štúdie prerušené vojnou: v obkľúčení pápežskými jednotkami a Švajčiarmi bol olúpený obomi stranami. Unikol, chorý a bez peňazí, do Bologne. Po svojom zotavení pôsobil krátko ako vojak v cisárskej armáde, ale roku 1514 sa vrátil späť do Nemecka. Vďaka svojmu poetickému nadaniu a priateľstvu s Eitelwolfom von Stein (r.1515) získal priazeň mocného predstaviteľa mesta Mainz, arcibiskupa Alberta z Brandenburska. V tomto meste sa nadchol pre kariéru učenca: Mainz by sa mal stať metropolou veľkého humanistického hnutia, centrom dobrého štýlu a literárnej formy.[6]

Spor s Ulrichom z Württemberska[upraviť | upraviť kód]

Vražda jeho príbuzného Hansa von Huttena Ulrichom, vojvodom z Württemberska, v roku 1515, zmenila celý priebeh Huttenovho života; po nej začal vydávať satirické spisy. Na jednej strane sa zúčastnil na slávnom Epistolæ Obscurorum Virorum[7] a na druhej strane vydával výrečné cicerónske prednesy alebo satirické spisy proti vojvodovi.[8] Tieto diela ho preslávili po celom Nemecku.

Epistolæ Obscurorum Virorum bol napísaný na podporu Huttenovho mentora, významného teológa Johannesa Reuchlina, ktorý sa zapojil do boja proti konfiškácii hebrejských textov. Epistolæ obsahovala sériu fiktívnych listov adresovaných Hardwinovi von Grätzovi, ktoré sarkasticky zaútočili na akademických teológov, ktorí konali proti Reuchlinovi.

Hutten išiel opäť do Talianska, aby získal titul doktor práv, a vrátil sa do Nemecka v roku 1517. Tam ho cisár vzal pod svoju ochranu.[9] Ušetril však aj Ulricha, vojvodu z Württemberska. Hutten bol naplnený nenávisťou voči pápežstvu, na ktoré zaútočil v úvode knihy De Donatione Constantini Laurentia Vallu, ktorá vyšla v roku 1517. Pomohol tak pripraviť cestu pre Martina Luthera.

V roku 1518 Hutten sprevádzal svojho patróna arcibiskupa Alberta na niekoľkých oficiálnych cestách do Paríža a do Augsburgskej diecézy, kde Luther usporiadal slávnu konferenciu s Thomasom Cajetanom. Následne Hutten založil malý tlačiarenský podnik a publikoval brožúry napísané v nemeckom jazyku, ktoré napádali pápeža a rímske duchovenstvo.

Ulrich von Hutten vyobrazený s rodinnými erbmi.

Spojenie s reformáciou[upraviť | upraviť kód]

Arcibiskup z Mainzu Albrecht von Brandenburg ho v Ríme odsúdil, na čo sa v roku 1519 Hutten stal zástancom Luthera a jeho výzvy k náboženskej reforme. Na rozdiel od Luthera sa Hutten pokúsil vynútiť reformáciu vojenskými prostriedkami,[10] keď sa spolu s Franzom von Sickingen pokúsil zahájiť krížovú výpravu v rámci Svätej ríše rímskej proti moci rímskokatolíckej cirkvi v prospech Lutherovho reformovaného náboženstva.

V tzv. Rytierskom povstaní v roku 1522 zaútočili na krajiny arcibiskupa v Trieri. Arcibiskup sa však dokázal ubrániť a rytieri boli nakoniec v roku 1523 porazení. Tým bola zničená ich významná politická sila v rámci ríše.

Po porážke sa Hutten pokúsil presvedčiť Erazma Rotterdamského, aby sa postavil na stranu reformácie. Erazmus odmietol si vybrať stranu a odmietol stretnutie s Huttenom, ktorý prišiel do Bazileja v roku 1523, chorý a chudobný, len aby ho videl. Ich odcudzenie vyvrcholilo literárnym sporom medzi oboma humanistami.[11]

Smrť[upraviť | upraviť kód]

Zomrel opustený na samote na ostrove Ufenau pri Züryšskom jazere.

Hans Weiditz: Ulrich von Hutten

Rodinné väzby[upraviť | upraviť kód]

Okrem historicky známej osobnosti Hansa von Huttena bol Ulrich von Hutten rodinne prepojený s nemeckým dobrodruhom Philippom von Hutten.

Výber z diela[upraviť | upraviť kód]

Titulná strana Epistolae obscurorum virorum
  • In Wedegum Loetz et filium eius Henningum querelarum libri duo. 1510.
  • Nemo. 1510/1518.
  • Epistolae obscurorum virorum. 1514/1516 (Mitwirkung), übersetzt Dunkelmännerbriefe
  • Phalarismus. 1517.
  • Aula. 1518.
  • Epistola suae vitae rationem exponens. 1518 (vgl. den Artikel Lehnsmann).
  • Arminius. 1519/1529 (postum veröffentlicht).
  • De Guaiaci medicina et morbo gallico liber unus. Mainz 1519 (zum Guajak-Holz als Heilmittel gegen die Syphilis).
  • Clag und Vormanung gegen den übermäßigen unchristlichen Gewalt des Bapsts zu Rom. 1520.
  • Gesprächbüchlin (eigene Übersetzung von: Febris I & II, Vadiscus, Inspicientes). 1521.
  • Ain new lied her Ulrichs von Hutten. Schlettstadt 1521 (Bekannt unter seinem Beginn Ich habs gewagt mit Sinnen).
  • Vermahnunge an die Freien und Reichstädt deutscher Nation. 1522.
  • Expostulatio. 1523.
  • Trias Romana Hulderichi Hutteni Equitis Germani Et Poetae Laureati : Dialogus Lectu Dignissimus: in quo Romani Pontificis ipsiusque satellitum scelera & turpitudines, fraudes, imposturae & rapinae mira brevitate & concinna suavitate describuntur / Primum ante annos LXVI. scriptus, & nunc studio & opera M. Johannis Velii Einbecae ad S. Jacobum pastoris denuo in lucem editus. - Dusseldorpii : Albert Buys, 1588. Digitalisierte Ausgabe der Universitäts- und Landesbibliothek Düsseldorf

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Ulrich von Hutten | German knight [online]. britannica.com, [cit. 2016-06-29]. Dostupné online.
  2. WULFERT, Heiko. Die Kritik an Papsttum und Kurie bei Ulrich von Hutten (1488 - 1523). [s.l.] : LIT Verlag Münster. 456 s. Dostupné online. ISBN 9783643102607. (nemecky)
  3. Hanna, Georg-Wilhelm. "Die Ritteradligen von Hutten, ihre soziale Stellung in Kirche und Staat bis zum Ende des Alten Reiches." Martin Hoppe Verlag., 2007.
  4. Fechter, Heinrich."Ulrich von Hutten - Ein Leben für die Freiheit" GDR, Berlin: 1954
  5. Friedrich Wilhelm Bautz: Ulrich von Hutten. In: Biographisch-Bibliographisches Kirchenlexikon (BBKL). Band 2, Bautz, Hamm: 1990,
  6. Göhring, C.G."Ulrich von Hutten, der Streiter für deutsche Freiheit, in seinem Leben und Wirken für das deutsche Volk und die reifere Jugend." Teubner, Leipzig: 1862
  7. Ulrich von Hutten Leben und Werk. gutenberg.spiegel.de. Dostupné online [cit. 2016-06-29].
  8. Hutten, Ulrich von, "Fünf Reden gegen Herzog Ulrich von Würtemberg nebst seinem Briefe an Pirkheimer." Tascher, Chemnitz: 1801
  9. Strauß, David Friedrich. "Ulrich von Hutten"Insel-Verlag, Leipzig: 1927
  10. Gräter, Heinz Carl. "Ulrich von Hutten. Ein Lebensbild." Theiss, Stuttgart: 1988
  11. Münch, Ernst Joseph Herman. "Ulrich von Hutten - Sämmtliche Werke" J. G. Reimer, Berlin: 1824

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]