Východoafrická priekopová prepadlina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Schéma Východoafrického riftu.

Východoafrická priekopová prepadlina (po angl. Great Rift Valley, doslova Veľká priekopová prepadlina) je priekopová prepadlina vo východnej časti Afriky. Prebieha tu proces rozpadu - extenzie africkej platne a jej vzďaľovanie od arabskej a somálskej. Ťahá sa v dĺžke 5 000 km od severu Sýrie na blízkom východe až po stred Mozambiku v juhovýchodnej Afrike. Šírka údolia sa pohybuje v rozsahu 30 až 100 kilometrov a hĺbka od sto po niekoľko tisíc metrov. Na severe sa tento proces začal asi pred 35 miliónmi rokov, v Afrike asi pred 15 miliónmi rokov. Pomenovanie dostala od bádateľa Johna Waltera Gregoryho.

Najsevernejšia časť prepadliny tvorí údolie Biká v Libanone, ktoré oddeľuje pohoria Libanon a Antilibanon. V Izraeli prechádza do údolia Chula nachádzajúceho sa medzi pohorím Galilea a Golanskými výšinami a pokračuje Jordánskym údolím cez Galilejské jazero, Mŕtve more, Arabah, Akabský záliv až po Červené more. Tento segment sa označuje aj ako zlom Mŕtveho mora.

Afarská panva (Danakilská preliačina) v Eritrei je miestom stretu trhlín, z ktorých jedna smeruje Adenským zálivom do Indického oceánu a druhá, ktorá je súčasťou Veľkej priekopovej prepadliny, smerom na juh do východnej Afriky. Najprv prechádza Etiópskou vysočinou, ktorú delí na dve časti, a južnejšie, v oblasti Veľkých afrických jazier, sa rozchádza do Východoafrickej priekopy a Stredoafrickej priekopy.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]