Výr vodný
| Výr vodný | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Bubo blakistoni Seebohm, 1884 | |
| Synonymá | |
| výr Blakistonov, Ketupa blakistoni | |
 Mapa rozšírenia výra vodného Hniezdiaci, celoročný výskyt
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Výr vodný alebo výr Blakistonov[2] (lat. Bubo blakistoni) je veľký druh rybožravej sovy z čeľade sovovité (Strigidae) z východnej Ázie. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov výr vodný patrí medzi ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci. Stav druhu negatívne ovplyvňuje širšia škála vplyvov, ako deštrukcia biotopov v súvislosti s jeho špeciálnymi nárokmi na lov a hniezdenie. Vyžaduje nerušené vodné toky s čistou vodou s plytčinami, kde loví a veľké staré bútľavé stromy, kde hniezdi.[1][3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Výr vodný meria 60 – 71 cm[3][4], krídla má dlhé 498 – 560 mm[3], ktorých rozpätie dosahuje 2 m.[3] Chvost má dĺžku 243 – 305 mm[3]. Hmotnosť samcov je 3150 – 3450 g a samíc 3360 – 4600 g.[4]
Samička je väčšia ako samček. Poznávacím znakom sú široké ušká z pierok na hlave smerujúce do strán, skoro až vodorovne a žlté oči. Celkové operenie je sivohnedé a škvrnité s jemnými hnedými priečnymi vlnkami. Tvárová časť je tmavej gaštanovej farby bez ohraničenia. Zobák je dlhý. Prsty nie sú operené.
Podobné druhy sú výr skalný, ktorý je však celkovo tmavej farby so širokými škvrnami na hrudi a s oranžovými očami. Sova tmavá, ktorá je menšia, má okrúhlu hlavu, malé žlté oči, nemá ušká z pierok. Sova dlhochvostá je tiež menšia bez uší z pierok ale oči má tmavohnedé. [3]
Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]
Výr vodný je na väčšine svojho územia rozšírenia stály, s výnimkou povodia severnejšie položených riek Ussuri a Bikin. Žije v povodí rieky Amur a jej prítokoch Ussuri, Bikin. V oblasti južne od Vladivostoku, pri jazere Chanka a západne od pohoria Veľký Chingan. Žije na veľkých ostrovoch Sachalin, Hokkaido a z južnej skupiny Kurilských ostrovov obýva Kunašir, Iturup a Šikotan.[5][3]
Hlas[upraviť | upraviť zdroj]
Volanie výra vodného je hlboké a krátke, znie asi ako hú-hú vú alebo fú fu-vu. Týmto hlasom sa vedia ozývať aj v duete. Počas kŕmenia mláďatá vydávajú ťahavý trilok pi-prrir-pirirr...[3]
Biotop[upraviť | upraviť zdroj]
Obýva odľahlé lužné a ihličnaté lesy pozdĺž rýchlo tečúcich riek, ktoré aspoň z časti v zime nezamŕzajú. Na Kurilských ostrovoch obýva smrekové a jedľové lesy s listnatými stromami, lemujúcimi vodné plochy, toky, ústia a pobrežie mora. Dokáže loviť aj na skalnatom pobreží na severe.[3]
Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]
Výr vodný je aktívny hlavne v noci (Mandžusko), v čase krátkych nocí aj za šera i za svetla (Ussuri, Bikin). V porovnaní s inými druhmi sov loví veľmi často sediac a chodiac na zemi, pričom sa v zime nachádzajú aj vyšliapané chodníky okolo otvorov v ľade. Pri výdatných nezamŕzajúcich prameňoch boli pozorované aj skupiny 5 – 6 sov.[3]
Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]
Nezahniezdi každý rok, čo zrejme súvisí s potravnou ponukou a prevládajúcim počasím. Znášať začínajú skoro, už od polovice marca, v čase keď je ešte snehová pokrývka. Na ostrove Kunašir na Kurilských ostrovov bolo nájdené mláďa už v apríli.
V hustých nížinných lužných lesoch riek Bikin, Ussuri a ich prítokov boli hniezda nájdené v stromových dutinách topoľov a jaseňov (Fraxinus mandshurica). Obsadzovali dutiny aj vo výškach 12 – 18 m. Hniezdia aj na zlomených pňoch a na zemi. Obľubujú veľmi priestranné bútľaviny. Znášku tvoria 1 – 3 vajcia, najčastejšie však dve. Tvarom i farbou sú podobné vajíčkam ostatných vtákov rodu Bubo - úplne biele. Na znáške sedí len samička približne 35 dní, samec jej prináša potravu. Po vyliahnutí mláďat s nimi samička ostáva v hniezde a samček pokračuje s kŕmením. Asi po ďalších 35 – 40 dňoch mláďatá opúšťajú hniezdo a ešte niekoľko mesiacov sa o ne starajú rodičia.
Potrava[upraviť | upraviť zdroj]
Výr vodný sa živí najmä rybami. Mláďatá kŕmi v tom čase ľahko dostupnými žabami a cez zimu sa ich jedálniček rozšíri o cicavce.[3]
Taxonómia a poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]
Výra vodného ako prvý taxonomicky zaradil Seebohm v roku 1883. Dal mu meno podľa anglického prírodovedca Thomasa Blakistona, ktorý dokladoval druh z japonského ostrova Hokkaido v tom istom roku - Ketupa blakistoni. Na základe osteologického porovnania a porovnania DNA bolo zistené, že výr vodný je bližší príbuzný výrovi skalnému ako k druhom sov rodu Ketupa.[3]
Rozlišujú sa dva poddruhy:[6][3]
- Bubo blakistoni blakistoni Seebohm, 1883. Nominátna rasa. Veľké ostrovy Sachalin, Hokkaido a Kurilské ostrovy. Krídlo 498 - 534 mm, chvost 243 - 286 mm. V minulosti popísaný poddruh B. b. karafutonis je dnes považovaný za synonymum.
- Bubo blakistoni doerriesi Seebohm, 1895. Poddruh B. b. piscivorus je synonymum. Obýva juhovýchodnú Sibír až k Vladivostoku a k hraniciam Kórejského polostrova. Severovýchodnú Čínu, Mandžusko. Tento poddruh je oveľa väčší a svetlejší ako nominátna rasa. Krídlo samcov 510 - 550 mm, samíc 538 - 560 mm, chvost 285 - 305 mm.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Loviaci v zime, loví veľmi často na zemi. -
Pri love. -
S ulovenou rybou.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 02. novembra 2020
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016,2018), rev. 2018-02-25, [cit. 2019-09-15]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m KÖNIG, Claus; WEICK, Friedhelm. Owls of the World. [s.l.] : A&C Black, 2008. 528 s. ISBN 978-0-7136-6548-2. Kapitola Blakiston's fish owl, s. 342 - 343.
- ↑ a b Holt, D.W., Berkley, R., Deppe, C., Enríquez Rocha, P., Petersen, J.L., Rangel Salazar, J.L., Segars, K.P., Wood, K.L., Sharpe, C.J. & Marks, J.S. (2019). Blakiston's Eagle-owl (Bubo blakistoni). In: del Hoyo, J., Elliott, A., Sargatal, J., Christie, D.A. & de Juana, E. (eds.). Handbook of the Birds of the World Alive. [online]. Lynx Edicions, Barcelona., [cit. 2019-11-23]. Dostupné online. (En)
- ↑ Blakiston's fish owl Bubo blakistoni Seebohm, 1884 - Avibase [online]. avibase.bsc-eoc.org, [cit. 2019-11-15]. Dostupné online.
- ↑ Bubo blakistoni [online]. Integrovaný taxonomický informační systém (Integrated Taxonomic Information System – ITIS), [cit. 2019-11-30]. Dostupné online. (En)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Výr vodný
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Výr vodný
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Hlas výra vodného na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Bubo blakistoni na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Bubo blakistoni na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)