Veijo Meri
| Veijo Meri | |
| fínsky spisovateľ, esejista, dramatik | |
 | |
| Rod. meno | Veijo Väinö Valvo Meri |
|---|---|
| Narodenie | 31. decembra 1928 Viipuri, Fínsko (dnes Vyborg, Rusko) |
| Úmrtie | 21. jún 2015 (86 rokov) Helsinki, Fínsko |
| Alma mater | Helsinská univerzita |
| Profesia | spisovateľ, esejista, dramaturg, redaktor |
| Manželka | Eeva Kylänpää |
| Deti | 3 |
| Odkazy | |
| Commons |  Veijo Meri |
Veijo Väinö Valvo Meri (* 31. december 1928, Viipuri, Fínsko (dnes Vyborg, Rusko) – † 21. jún 2015, Helsinki, Fínsko) bol fínsky spisovateľ, esejista, autor divadelných a rozhlasových hier. Okrem toho sa venoval aj písaniu poézie a odbornej literatúre. Bol držiteľom Literárnej ceny Severskej rady za rok 1973 a čestného doktorátu Helsinskej univerzity.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v rodine vojenského dôstojníka Väina Meriho a Anny Sallinen ako prvorodený syn vo Viipuri (dnešný Vyborg, Rusko). Život rodiny bol silne ovplyvnený dôstojníckou funkciou otca počas Zimnej vojny. Meri vo svojom diele často tématizuje toto obdobie, rovnako ako aj rodinnú históriu. Život mladého Meriho bol poznačený vzdelávaním na rôznych miestach ako aj neustálou neprítomnosťou otca, ktorý bojoval na vojnovom fronte.[1]
V roku 1946 sa rodina presťahovala do Hämeenlinny,[1] kde Meri pokračoval v štúdiu na strednej škole. Po absolvovaní strednej školy s výborným prospechom nastúpil v roku 1948 do vojenskej služby. O rok neskôr išiel študovať históriu na Helsinskú univerzitu, popritom pracoval na daňovom úrade v Häämenlinne.[1] V roku 1956 sa definitívne presťahoval do Helsínk. Pracoval tiež ako dramaturg a redaktor v rozhlase.[2] V roku 1959 sa oženil za Eevu Kylänpää. Do zväzku sa narodili tri deti. Toto manželstvo poskytlo Merimu duševné i finančné zabezpečenie, aby sa mohol naplno venovať kariére spisovateľa.[1] V roku 1965 navštívil Ameriku.
Zomrel po krátkej chorobe 21. júna 2015 v Helsinkách. Dodnes patrí medzi najuznávanejších fínskych spisovateľov a mnohé súčasné fínske diela našli svoju inšpiráciu práve v diele Veija Meriho.
Literárna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]
Meri debutoval v roku 1954 zbierkou poviedok Aby sa zem nezazelenala (fín. Ettei maa viheriöisi). Napriek tomu, že jeho debut nebol úplne vojenský, Meri sa vo svojich dielach často venuje vojenskej tématike, absurdnosti vojny, strate čistého uvažovania. Diela zobrazujú väčšinu hrdinov v krajných situáciach, jeho štýl je však ironizujúci a absurdné, často tragické témy, dokáže vylíčiť humorne. Využíva tiež čierny humor.[2] K jeho najoceňovanejšiemu dielu patrí groteskný román Manilský povraz (fín. Manilaköysi) z roku 1957, ktorý poukazuje na absurdnosť vojny na príbehu vojaka, ktorý sa snaží prepašovať povraz tak, že si ho omotá okolo tela.
Meriho tvorba sa dá rozdeliť na pätnásť cyklov, počas ktorých sa vždy venoval iným žánrom.[2] V 70. rokoch sa venoval poviedkam, plynulo prešiel k divadelným, rozhlasovým a televíznym hrám. Písal eseje a netradičné biografie, napríklad o autorovi prvého fínskeho románu Aleksisovi Kivim či o veľkom fínskom vojenskom hrdinovi maršálovi C.G.E. Mannerheimovi. V 90. rokoch sa začal venovať aj poézii.
V rokoch 1958 až 1976 získal sedemkrát štátnu cenu za literatúru, v roku 1973 bola jeho tvorba ocenená Cenou Severskej rady. Meriho diela boli preložené do viac ako 20 jazykov.[2] V slovenčine vyšiel v roku 1980 jeho román Žena v zrkadle (fín. Petliin piiretiy neinen, 1963), ktorý vykresľuje spoločenský život v Helsinkách a približuje svet umeleckých kruhov, pričom sa vracia aj k vojne, ktorá je v dobe príbehu už nenávratnou minulosťou.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d SIHVO, Hannes. Meri, Veijo (1928 - 2015) [online]. [Cit. 2024-01-22]. Dostupné online.
- ↑ a b c d FÁROVÁ, Lenka. Zemřel Veijo Meri, jeden z nejvýznamnějších finských poválečných spisovatelů [online]. 2015-07-21, [cit. 2024-01-24]. Dostupné online.