Veljko Milković

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Veljko Milković
Veljko Milković, vynálezca
Veljko Milković, vynálezca
Narodenie13. november 1949 (69 rokov)
Subotica, Srbsko, Juhoslávia
Známy vďakaDvojstupňovým mechanickým oscilátorom
Samoohrievacím ekologickým domom
Petrovaradínska pevnosť
Odkazy
Webstránkawww.veljkomilkovic.com

Veljko Milković (srb. Вељко Милковић; * 13. november 1949, Subotica, Juhoslávia), je srbský vynálezca a výskumník z Nového Sadu. Aktívne sa zaoberá ekologickým výskumom, amatérskou archeológiou a pátraním po nových energetických technológiách. Napísal početné knihy z týchto oblastí. Za svoju prácu získal niekoľko cien, a je i členom Srbskej akadémie inovačných vied z Belehradu, skupiny počítajúcej zo 20 vedcov a vynálezcov. Patentoval 23 vynálezov, ktoré boli i schválené[1].

Vynálezy a výskumy[upraviť | upraviť zdroj]

Samoohrievací ekologický dom
Ručná pumpa na vodu s kyvadlom

Vynašiel samoohrievací ekologický dom a početné, ako ich sám nazýva, ekologické inovácie: skleníky a fóliovníky so zrkadlovitým povrchom, huboviská. Niektoré jeho vynálezy sa týkajú každodenne používaných jednoduchých vecí, taký je autonómny plnič batérií, séria univerzálneho náčinia alebo záchodová doska pre osoby trpiace na hemoroidy.

Niektorými svojimi vynálezmi Milković otvoril novú kapitolu v mechanike vtedy, keď stvoril nové mechanické efekty kombinovaním jednoduchých strojov; kyvadla a páky. Jeho základnými vynálezmi v tejto kategórii sú, ako ich sám nazýva, impulsno-gravitačné stroje[2] (vozík s kyvadlom, dvojstupňový mechanický oscilátor[3], ručná pumpa na vodu s kyvadlom[4]), druh jednoduchých mechanických oscilačných systémov s kyvadlovým pohonom.

Petrovaradínska pevnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Svoj záujem a výskumy Milković usmernil aj na Petrovaradínsku pevnosť v Novom Sade. Tvrdí, že sa mu podarilo objaviť pravidelnosť podzemného labyrintu so šípkovitými a ypsilonovitými križovatkami, ako aj križovatky v podobe kladiva T, čo mu umožňuje bezpečne skúmať pevnosť a jej podzemie. Múzeum mesta Nový Sad mu roku 1977 udelilo ďakovnú listinu za „nesebeckú spoluprácu pri skúmaní Petrovaradínskej pevnosti“[5].

Roku 1983 Srećko Drk a Veljko Milković založili pri Knižnici "Vladimira Nazora" v Petrovaradíne Klub priateľov Petrovaradínskej pevnosti. Roku 1997 zahlásil text pod názvom "Tajomstvá Petrovaradínskej pevnosti", ktorý bol uverejnený v podobe fejtónu, ako skriptá, a tiež ako kniha. Tým sa prvýkrát „vyplnila medzera“ v literatúre o Petrovaradínskej pevnosti, ktorá sa dovtedy len málo zaoberala jej podzemnými časťami. Svojimi prednáškami a výletmi, ktoré organizoval, upozorňoval na nebezpečenstvá, ale i na veľké turistické možnosti Petrovaradína, Fruškej hory, Sriemu a stredného Podunajska.

Ceny a uznania[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem početných domácich a zahraničných uznaní roku 2002 mu bola udelená "Novembrová charta Nového Sadu"[6] za mimoriadny prínos a inovácie v oblasti ekológie a energetiky a v tom istom roku získal i zlatú medailu Novosadského veľtrhu[7] za ručnú pumpu na vodu s kyvadlom. Roku 2006 sa stal členom korešpondentom Srbskej akadémie inovačných vied v Belehrade a toho istého roku i riadnym členom Akadémie vynálezcov Srbska v Belehrade.

Publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Veljko Milković napísal 12 kníh a 6 iných publikácií.

Knihy[upraviť | upraviť zdroj]

  • "Solarne zemunice - dom budućnosti" (Solárne zemľanky – domy budúcnosti) (1983)
  • "Ekološke kuće" (Ekologické domy) (1991)
  • "Šume za proizvodnju hrane" (Lesy na výrobu potravy – náhrada polí) (1992)
  • "Ka antigravitaciji - kompaktna vozila" (K antigravitácii – kompaktné vozidlá) (1994.)
  • "Antigravitacioni motor / Anti-gravity Motor" (Antigravitačný motor / Anti-gravity motor) (1996)
  • "Perpetuum mobile" (Perpetuum Mobile) (2001)[8]
  • "Petrovaradin kroz legendu i stvarnost" (Petrovaradín v legendách a v skutočnosti) (2001)[9]
  • "Petrovaradin i Srem - misterija prošlosti" (Petrovaradín a Sriem – tajomstvo minulosti) (2003)[10]
  • "Svet misterija - novi pogledi" (Svet tajomstiev – nové názory) (2004)[11][12]
  • "Petrovaradinska tvrđava - podzemlje i nadzemlje" (Petrovaradínska pevnosť – podzemie a nadzemie) (2005)
  • "Novi turistički potencijali" (Nové turistické potenciály) (2006)
  • "Petrovaradinska tvrđava - kosmički lavirint otkrića" (Petrovaradínska pevnosť – kozmický labyrint objavov) (2007)

Fejtóny a skriptá[upraviť | upraviť zdroj]

  • "Niskoenergetski život" (Nízkoenergetický život), (1996)
  • "Energetski potencijal rečnog zaliva" (Energetický potenciál riečneho zálivu), (1996)
  • "Prethodna civilizacija" (Predchádzajúca civilizácia), (1999)
  • "Misterije Petrovaradinske tvrđave" (Tajomstvá Petrovaradínskej pevnosti), (1999)
  • "Petrovaradinska tvrđava između legende i stvarnosti" (Petrovaradínska pevnosť medzi legendou a skutočnosťou), (1999)
  • "Nestale civilizacije" (Civilizácie, ktoré vymizli), (2000)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]