Preskočiť na obsah

Viera Kraicová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Viera Kraicová
slovenská výtvarníčka
Narodenie5. júl 1920
Modra, Slovensko
Úmrtie29. apríl 2012 (91 rokov)
Bratislava, Slovensko

Viera Kraicová (* 5. júl 1920, Modra - † 29. apríl 2012, Bratislava) bola slovenská výtvarná umelkyňa.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1940 – 1944 študovala na oddelení kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (prof. Ján Mudroch) a v rokoch 1945 – 1950 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Ján Želibský). Po štúdiách v Prahe sa v roku 1951 vrátila späť na Slovensko, aby v rokoch 1952 – 1955 pôsobila ako asistentka prof. Želibského na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V tom čase sa stala členkou Skupiny 29. augusta, s ktorou začala vystavovať. Ďalšími členmi tejto výtvarnej skupiny boli napríklad aj Vincent Hložník, Ladislav Guderna či Rudolf Uher. Od roku 1955 pôsobila ako výtvarníčka v slobodnom povolaní. Jej tvorba sa naplno začala rozvíjať od roku 1959, kedy sa podieľala na založení Skupiny 4 (Oľga Bartošíková, Jarmila Čihánková a Tamara Klimová), ktorá pôsobila do roku 1966. Venovala sa monumentálnej a ilustračnej tvorbe a tiež získala množstvo ocenení.

Jej diela sú súčasťou väčšiny významných zbierok verejných, či súkromných galérii na Slovensku. V zahraničných zbierkach sa však vyskytujú len veľmi ojedinele. Viera Kraicová mala samostatné výstavy v Slovenskej národnej galérii a vo všetkých významných oblastných galériách na Slovensku. Získala cenu Cypriána Majerníka (1968), v roku 1987 cenu Ľudovíta Fullu a o rok neskôr titul zaslúžilá umelkyňa. Zomrela v roku 2012 v Bratislave.[1]

Tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorba Viery Kraicovej je originálnym a osobitým prínosom k rozvoju slovenského výtvarného umenia. Kraicová nikdy nebola dôsledne abstraktná, u nej sa vždy „figúra abstrahuje a abstraktný tvar spätne figuralizuje“ (Z. Kostrová). Inak povedané, Kraicovej tvorba nebola do dôsledkov ani abstraktná, ani realistická, ani novofiguratívna, bola viac mixom lyrickej a gestickej maľby, v ktorej sa objavujú rezíduá figurácie, imaginačného a metafyzického maliarstva. Kraicová dospela k osobnej verzii abstraktnej a gestickej figurácie s nezvyčajným lyrizmom a výnimočným citom pre farbu.

V polovici 50-tych rokov 20. storočia mala Kraicovej maľba konštruktivistickú kompozíciu, na prelome 50-tych a 60-tych rokov sa však začal postupne z jej obrazov vytrácať predmetný svet. Nezmizol však úplne, zostal v opare akýchsi hmiel, nejasných línií, v znakoch a v monochromatických farbách.

Začiatkom 60-tych rokov v jej tvorbe začali prevládať elementárne abstraktné znaky, kompozícia nadobúdala poeticko-imaginačný a spontánny výraz. V polovici 60-tych rokov zaznamenávala eruptívne umelecké vzopätie tvorby, založené na expresívnej figurácii, spojenej s gestom. Vytvárala základnú archetypálnu figurálnu zostavu (jednoduchý ovoid hlavy a slabo kontúrovanú siluetu figúry) doplnenú maliarskou hravosťou. V 70-tych rokoch (najmä po roku 1973) sa Kraicovej figúry vo väčších olejových formátoch spresňovali, kontúry figúr boli zreteľnejšie, jej figurálna maľba sa zvecnila, posunula sa viac do imaginačnej polohy. Kraicová však vytvárala väčší počet malých temperových formátov, v ktorých expresivita víťazila nad lyrikou, predstavivosť nad realitou, línia sa zjemňovala a opäť nadobúdala meditatívnu čistotu. Od 80-tych rokov na svojom výtvarnom vnímaní a vyjadrovaní už nič podstatné nemenila. Zostáva verná svojmu výtvarnému programu.[2]

Maliarska tvorba (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Žena (1962) [1]
  • Stemnelá záhrada (1965) [2]
  • Čierna svätica (1966) [3]
  • Návestie (1967) [4]
  • Ohňom a mečom (1969) [5]
  • Pieseň (1971) [6]
  • Malé zátišie (1974) [7]
  • Návšteva galérie (1979) [8]
  • S jabloňovým kvetom (1983) [9]

Knižné ilustrácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem výtvarného pôsobenia v oblasti maľby a kresby sa Viera Kraicová uplatnila aj ako ilustrátorka kníh pre najmenších.

Zoznam ilustrovaných kníh

[upraviť | upraviť zdroj]

Monumentálna tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]
  • sgrafito v kine Mier - Modra (1959)
  • keramická mozaika v Detskej nemocnici - Košice (1964)
  • keramická mozaika v Hoteli Gerlach - Poprad (1967)
  • štukolustro v Dome odborov - Prešov (1968)
  • keramická mozaika v Nemocnici na Kramároch - Bratislava (1972)

Zastúpenie v zbierkach (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Slovenská národná galéria ("Moderné a súčasné maliarstvo")
  • Galéria mesta Bratislavy
  • Kysucká galéria v Oščadnici
  • Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne
  • Oravská galéria v Dolnom Kubíne
  • Záhorská galéria v Senici
  • Kysucká galéria v Čadci – Oščadnici
  • Galéria Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch
  • Považská galéria umenia v Žiline
  • Šarišská galéria v Prešove
  • Východoslovenská galéria v Košiciach
  • Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici
  • SNM – Múzeum Ľ. Štúra v Modre
  • Nitrianska galéria v Nitre
  • Galerie umění v Karlových Varoch (CZ)[3]

Samostatné výstavy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1965 – Obrazy. Československé kultúrne stredisko, Budapešť
  • 1967 – Obrazy. Mestská galéria, Bratislava
  • 1968 – Tempery. Klub výtvarných umelcov a architektov, Bratislava
  • 1969 – Obrazy a sochy. Nová síň, Praha (spolu s A. Klimom a R. Uhrom)
  • 1982 – Výber z tvorby. Oblastná galéria M. A. Bazovského, Trenčín
  • 1982 – Výber z tvorby. Múzeum Ľ. Štúra, Modra
  • 1986 – Obrazy 1972 – 1986. Výstavná sieň L. Novomeského, Bratislava
  • 1988 – Výber z tvorby. Galéria aktualít, Pálffyho palác, Galéria hl. mesta SSR Bratislavy, Bratislava; Obrazy 1972 – 1986.
Východoslovenská galéria, Košice
  • 1990 – Viera Kraicová deťom. BIBIANA, Dom umenia pre deti, Bratislava
  • 1991 – Obrazy, kresby. Galéria NOVA, Bratislava
  • 1991 – Tempery 1966 – 1991. Oblastná galéria M. A. Bazovského, Trenčín; Galéria výtvarného umenia, Prešov
  • 1991 – 1992 – Tempery 1966 – 1991. Galéria mesta Bratislavy, Pálffyho palác, Bratislava
  • 1992 – Tempery 1966 – 1991. Oravská galéria, U Florina, Dolný Kubín
  • 1996 – Maliarske dielo. Slovenská národná galéria, Bratislava; Zvolenský zámok, Zvolen
  • 1998 – Tempery. CC Centrum, Bratislava – Petržalka
  • 2000 – Sviatok farby. Múzeum Ľ. Štúra, Modra
  • 2003 – Tempery. Galéria NOVA, Bratislava; Farebný svet. Galéria Slovenskej sporiteľne, Zelený dom, Bratislava
  • 2010 – Výber z tvorby. Múzeum Ľ. Štúra, Modra
  • 2013 – Maliarka s hviezdou v oku. Slovenský inštitút a Amabasáda SR, Rím[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ . Dostupné online.
  2. ↑ . Dostupné online. Archivované 2014-05-30 z originálu.
  3. ↑ a b . Dostupné online. Archivované 2014-05-28 z originálu.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Viera_Kraicová&oldid=7679078“