Viki Janoušková

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Viki Janoušková
dramaturgička, scenáristka, prekladateľka a publicistka
Narodenie21. júl 1958 (65 rokov)
Bratislava, Slovensko

Viki Janoušková (* 21. júl 1958, Bratislava) je dramaturgička, scenáristka, prekladateľka a publicistka.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Vyštudovala Divadelnú akadémiu muzických umení v Prahe. Po skončení školy pracovala v Štúdiu L+S a v Divadle Astorka Korzo ’90, kde ako dramaturgička spolupracovala pri tvorbe inscenácie Rudolf Sloboda: Armagedon na Grbe (r. Juraj Nvota), ale aj ďalších diel ako napr. Fernado Arrabal: Kolobežka a kočiarik (r. Štefan Korenči), Boris Vian: Hlava Medúzy (r. Milan Lasica) a Tom Stoppard: Rosenkranz a Guildernstern sú mŕtvi (r. Martin Luther). Okrem toho ako dramaturgička spolupracovala pri realizácii inscenácií v rade ďalších divadiel (Divadlo SNP Martin, Divadlo pre deti a mládež Trnava, Činohra Slovenského národného divadla, MOD Komárno, Divadlo Andreja Bagara Nitra, Mestské divadlo Žilina a i.)[1]

Významná časť jej profesionálneho pôsobenia je spojená so Slovenským rozhlasom, kde v rokoch 1989 - 1991 a 2005 – 2008 pôsobila ako rozhlasová dramaturgička (redakcia seriálov, dramaturgia hier pre dospelých) a publicistka (cyklus Solárium). V rozhlasovej dramaturgii sa zapísala projektmi ako Cyklus pôvodných hier v 5 momentkách na tému Druhá polovica 20. storočia.[2] Do cyklu Rody na Slovensku priniesla dokumentárny rozmer a rozšírenie témy na Rody na Slovensku (trojdielna dokumentárno – hraná dráma Rabínka od Anny Gruskovej) a i. [3] [4]

Začiatkom 90. rokov spoluzakladala a viedla hnutie mladých divadiel Medzičas, v rámci neho bola dramaturgičkou a organizátorkou Off programu pri medzinárodnom festivale Divadelná Nitra a zástupkyňou šéfredaktorky časopisu mladého divadla Medzičasopis. V tom čase spolu s režisérom Štefanom Korenčim založila neštátne Divadlo a.ha., v ktorom 10 rokov pôsobila ako dramaturgička a riaditeľka divadla.[5]

Po odchode z Divadla a.ha. v rokoch 2001 až 2004 pôsobila ako šéfredaktorka odborného divadelného časopisu Javisko.[6]

V roku 2010 sa vrátila do priestorov Miestneho kultúrneho centra na Školskej v Bratislave, kde spolu s Róbertom Horňákom založila nový súbor, Divadlo Ticho a spol.

Okrem dramaturgickej, organizátorskej a redakčnej práce sa venuje aj prekladaniu (Dnes večer: Lola Blau, Divadelník, Komplic a i.), publicistickej činnosti a aj autorskej tvorbe (časopisecky a rozhlasovo publikovaná poézia, rozhlasové dramatizácie i pôvodné scenáre a rozhlasové hry: Zdanlivo slepá ulička, Ostré hrany a ďalšie, divadelné scenáre a hry: Spi Gilgameš, Dych Lukavických zápiskov, Izrafel alebo Cúvanie do pamäti, Déjà vu a i.).

V roku 2018 spoluzakladala Akadémiu divadelných tvorcov a stala sa zároveň  jej prvou prezidentkou.

Autorská tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Poézia
  • Verše. Aspekt, č. 1/1995, s. 143
  • Z veršov. Slovenský rozhlas 2004
  • A za nimi časoprázdno. Slovenský rozhlas 2008
  • Poetický denník. Glosolália 3/2017
Pôvodné rozhlasové hry
  • Zdanlivo slepá ulička (Slovenský rozhlas 2006)
  • Príbehy z afrického svetadielu (Slovenský rozhlas 2007)
  • Keď je myšlienka nezdeliteľná (rozhlasový fíčer) (Slovenský rozhlas 2012)
  • Ostré hrany (Slovenský rozhlas)
Divadelné hry
  • Býval v horách jeden mlynár (Viki Janoušková, Miloš Janoušek, VŠMU 1986)
  • Spi Gilgameš (pôvodná hra v rámci projektu Sarkofágy a bankomaty; Divadlo na Rázcestí 2009)
  • Dych Lukavických zápiskov (V. Janoušková na motívy pamätí Hany Ponickej, Ticho a spol. 2010)
  • Izrafel (Ján Ondruš, Miloš Janoušek, Ivan Kolenič, Viki Janoušková, Ticho a spol. 2010)
  • Déjà vu (Miloš Janoušek, Viki Janoušková, Ticho a spol. 2012)
  • Všade tá rieka (Viki Janoušková s citáciami Leopolda Laholu, Pavla Dobšinského, Juraja Špitzera, Jána Roznera, Agneši Kalinovej, Zuzany Szatmáry, Ticho a spol. 2013)
  • Zaplavenie (Miloš Janoušek, Viki Janoušková, Ticho a spol. 2014)
  • Zdanlivo slepá ulička (Viki Janoušková, Ticho a spol. 2016)
Dramatizácie próz pre rozhlas
  • Sen (dramatizácia poviedky J. Barča Ivana (Chr. Marlowe)
  • Stroj času (adaptácia poviedok z románu Raya Bradburyho Dandelion Wine)
  • Ábel Sánchez, (dramatizácia novely Miguela de Unamuno)
  • Vyhnanci (dramatizácia poviedky Raya Bradburyho)
Adaptácie divadelných hier pre rozhlas
  • György Faidra (adaptácia hry Jeana Racinea)
  • Hajavadana-Človek s hlavou koňa (na motívy divadelnej hry Giríšu Kárnáda)
  • Maják (Timothée de Fombelle)
  • Mizantrop (J. B. Moliere)
  • Nora (H. Ibsen)
  • Ollantay, apokryfy drámy z písomníctva Inkov v jazyku Quechua
  • Poštový úrad (na motívy Rábíndranátha Thákura)
  • Život je sen (adaptácia div. hry P. Calderona de la Barca)
  • Kráľ Ján (adaptácia hry W. Shakespea)
  • Izrafel (adaptácia hry A. Castilla)

Divadelné dramaturgie[upraviť | upraviť zdroj]

Divadlo Astorka - Korzo ´90 (1991 – 1992)
  • Tom Stoppard: Rosenkrantz a Guildernstern sú mŕtvi (r. S. Luther)
  • Boris Vian: Hlava medúzy (r. M. Lasica)
  • Fernado Arrabal: Kolobežka, Kočiarik (r. Š. Korenči)
  • Rudolf Sloboda: Armagedon na Grbe (r. J. Nvota)
Divadlo a.ha. (1991 - 2002)
  • Edward Albee: ZOO Story (r. Š. Korenči 1991)
  • Josef Topol: Mačka na koľajniciach (r. Š. Korenči 1992)
  • Harold Pinter: Správca (r. Š. Korenči 1995)
  • Sam Shepard: Kovbojka ako delo (r. Š. Korenči 1996)
  • Slawomir Mrožek: Letný deň (r. Š. Korenči 1997)
  • Miloš Janoušek: Úplne popletená rozprávka (r. Š. Korenči 1997)
  • Paťa pátra (1998)
  • Stefan Canev: Druhá smrť Jany z Arcu (r. Š. Korenči 1998)
  • Július Barč - Ivan: Dvaja - Ketten /maďarská verzia/ (r. Š. Korenči 1998)
  • Róbert Horňák, Miloš Janoušek: Barónky z prášku (r. R. Horňák 1998)
  • Fernando Arrabal: Kolobežka (r. Š. Korenči 1998)
  • Witold Gombrowicz: Yvonna, princezná burgundská (r. Š. Korenči 1999)
  • Július Barč - Ivan: Dvaja /slovenská verzia/ (r. Š. Korenči 1999)
  • Miloš Janoušek: Paťa a /asi/ sedem trpaslíkov (r. Š. Korenči 1999)
  • Jean Anouilh: Antigona (r. Š. Korenči 2000)
  • Eugene O´Neill: Deň do noci (r. Š. Korenči 2000)
  • Miloš Janoušek: Duchovplná rozprávka (r. Š. Korenči 2001)
Divadlo TICHO a spol.
  • V. Janoušková (na motívy pamätí Hany Ponickej): Dych Lukavických zápiskov (2010)
  • Ján Ondruš, Ivan Kolenič, Miloš Janoušek, Viki Janoušková: Izrafel alebo Cúvanie do pamäti (r. R. Horňák 2011)
  • Miloš Janoušek, Viki Janoušková: Déjà vu (r. R. Horňák 2012)
  • Viki Janoušková: Všade tá rieka (r. V. Dubačová 2013)
  • Athola Fugard: Ostrov ( r. R. Horňák 2013)
  • Miloš Janoušek, Viki Janoušková: Zaplavenie (r. R. Horňák 2014)
Iné divadlá
  • František Švantner, Roman Polák: Nevesta hôľ (Divadlo SNP Martin, r. R. Polák 1986)
  • A.P. Čechov: Monológ o tabaku (Slovkoncert, r. Š Korenči 1986)
  • Perč Zejtuncjan: Slobodný človek (MOD Komárno, r. Š. Korenči 1987)
  • Ivan Bukovčan: Slučka pre dvoch (MOD Komárno, r. Š. Korenči 1988)
  • Jean Genet: Slúžky (DAB Nitra, r. Š. Korenči 1988)
  • György Schwajda: Pomoc (MOD Komárno, r. Š. Korenči 1989)
  • V. Hradská: Commedia finita (Slovkoncert, r. Š. Korenči 1989)
  • J. Kesselring: Brooklynská noc (DSNP Martin, r. Š. Korenči 1991)
  • Buchner, Korenči, Mankovecký, Janoušek: Vojto (Trnavské divadlo, r. Š. Korenči 1993)
  • A. Castillo: Izrafel (Mestské divadlo Žilina, r. R. Horňák 1995)
  • L. Carroll, M. Janoušek: Alica v zázračnej krajine (SND, r. Š. Korenči 2001)
Preklady (výber)
  • G. Kreisler: Dnes večer: Lola Blau (DSNP Martin)
  • T. Bernharda: Divadelník (Divadlo na zábradlí, Praha)
  • F. Dürrenmatta: Komplic (Štátne divadlo, Košice )
  • A. Hoffmeister: Poprava (Divadlo SNP Martin)
Teoretická, kritická a iná publikačná činnosť (výber)
  • Pár poznámok ku vzťahu autor a dramaturg alebo Dramatická a dramaturgická tvorba . In Kød. ISSN 1337-1800, 2010, roč. 4, č. 2, s. 36 - 38
  • Na margo umeleckého druhu odohrávajúceho sa „medzi ušami“ alebo Deficit s nedoziernymi následkami . In Svět rozhlasu. ISSN 1213-3817, Český rozhlas, 2009, č. 22, s. 20 – 22.
  • Tak jednoduché, ako je možné. Pár slov na tému Prekladateľ – dramaturg a ich dialóg.“ In Kød. ISSN 1337-1800, 2009, roč. 3, č. 4, s.22 - 24
  • Druhá polovica 20. Storočia. 5 biografických momentiek x 6 autorov“. In Kød. ISSN 1337-1800, 2008, roč. 2, č. 6, s. 34 - 41
  • Životný priestor pôvodnej drámy. In zborník Chceme nového autora, Javisko. ISDS – ISSN 0323-2883, 2003, roč.35, bonusové číslo(7), s.11 - 12
  • 10 rokov Divadla a.ha., Publikácia Divadla a.ha., Bratislava 2001 (autorka / editorka); ISBN 80-968639-2-4 (brož.); rozsah : 88 s.
  • Projekt nezávislého divadla. In zborník Kultúrny management, VŠMU Bratislava 2000
  • Medzičas. In Medzičas?. ISBN 80-967525-0-2, FMDnS Medzičas, 1996, zborník, s. 199 - 201

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Výročná cena LITFONDu za rozhlasovú tvorbu za rok 2007 za vytvorenie konceptu a dramaturgickú prípravu cyklu rozhlasových hier „Druhá polovica 20.storočia“
  • Prémia LITFONDu za rozhlasovú tvorbu rok 2008 za dramaturgiu trojdielnej dokumentárnej drámy A. Gruskovej: Rabínka
  • Hlavná cena na Festivale rozhlasovej tvorby v kategórii pôvodná rozhlasová hra za dramaturgiu hry Ivici Ruttkayovej: Dekády (2009)
  • 1. cena LITFONDU za adaptáciu epického a lyrického diela Trestajúci zločin (2017)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Déja vu v ohlasoch. Záznam z kritickej platformy festivalu Dotyky a spojenia. Dostupné online Archivované 2014-07-14 na Wayback Machine
  • 10 rokov Divadla a.ha. Divadlo a.ha., Bratislava 2001. ISBN 80-968639-2-4
  • TICHO a spol. – Odtlačok na duši divákov a tvorcov. Divadlo Ticho a spol., Bratislava 2015.
  • Viki Janoušková: Dych Lukavických zápiskov (scenár). Glosolália 3/2016.
  • Knopová, E.: Engaged non-fiction theatre and a playful féerie in TICHO a spol. Slovenské divadlo. 63, no. special 2015. Dostupné online

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Databáza autorov/Viki Janoušková [online]. Ticho a spol.. Dostupné online. Archivované 2014-07-14 z originálu.
  2. ↑ ŽILKOVÁ, Marta. Novovznikajúce útvary v rozhlasovom umeleckom žánri. In: Média a text II. [online]. Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2008. Dostupné online.
  3. ↑ Ceny a prémie LF udelené za rok 2007 [online]. Literárny fond. Dostupné online.
  4. ↑ Ceny a prémie LF udelené za rok 2008 [online]. Literárny fond. Dostupné online.
  5. ↑ BALOGH, Alexander. Moje divadelné prázdniny neboli celkom bez divadla [online]. SME, 7.9.2012. Dostupné online.
  6. ↑ BALOGH, Alexander. Javisko poskytuje priestor všetkým divadlám [online]. SME, 5.11.2002. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Viki_Janoušková&oldid=7679197“