Divadlo a.ha.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Divadlo a.ha. je názov činoherného profesionálneho divadla, ktoré sa počas celej svojej existencie venovalo komornému divadlu. Skratka „a.ha“ v jeho názve vyjadruje spojenie „ako hostia“ (divadlo nemalo nikdy stabilný herecký súbor, ale pracovalo s hercami z rôznych divadiel).

História[upraviť | upraviť zdroj]

Komorné profesionálne Divadlo a.ha. vzniklo v roku 1991. Založili ho režisér Štefan Korenči, dramaturgička Viki Janoušková a manažérka Monika Korenčiová a prvom období svojej existencie (v rokoch 19911993) pôsobilo v priestoroch Galérie M+ na Laurinskej ulici v Bratislave pod názvom Divadelná spoločnosť a.ha. V týchto priestoroch a pod týmto názvom uviedli inscenácie ZOO Story (h. Peter Šimun a Marián Geišberg) a Mačka na koľajniciach (h. Dagmar Sanitrová a Peter Kočiš).

Z dôvodov nevyhovujúcich hygienických podmienok bola činnosť divadla v priestoroch galérie ukončená a Divadelná spoločnosť a. ha. sa presídlila do klubu Čierny havran, kde v rokoch 19931996 najprv pôsobila pod pôvodným názvom Divadelnej spoločnosti, neskôr prijala názov Štúdio Havran. V Čiernom havranovi odpremiérovala inscenáciu Správca (h. Anton Korenči, Marián Geišberg a Peter Kočiš).

Rok 1996 priniesol ďalšie sťahovanie, tentoraz do priestorov Miestneho kultúrneho centra na Školskej, ktoré zostalo domovskou scénou Divadla a.ha. až do roku 2010. V roku 2001 opustila divadlo dramaturgička Viki Janoušková (posledná spolupráca bola na inscenácii Duchovplná rozprávka, 2001). K omladeniu Divadla a.ha. došlo v roku 2009 príchodom celého hereckého ročníka čerstvých absolventov VŠMU spolu s ich dvomi režisérmi Antonom Korenčim ml. a Jurajom Bielikom. V roku 2010 Štefan Korenči a Monika Korenčiová presunuli svoje aktivity do nových priestorov niekdajšej Malej scény SND, kde do svojho zániku v dôsledku pandémie Covid-19 v marci 2020 pôsobili pod názvom Malá scéna STU. Viki Janoušková sa v roku 2010 vrátila do niekdajších priestorov Divadla a.ha. na Školskej, kde založila Divadlo Ticho a spol.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Podtitulom Divadla a.ha. bol slogan “scéna 10 krát 10 metrov aj s divákmi”. Komorný priestor bol jedným z určujúcich prvkov poetiky divadla. “V prvom rade sa výsostne intímny a veľmi krehký vzťah medzi hercami a publikom vytvára pod vplyvom malých rozmerov sály (10 x 10 m), v ktorom sa inscenácia odohráva. Herci sa pohybujú veľmi blízko popri divákoch, niekedy na vzdialenosť niekoľkých centimetrov. Vzdialenosť medzi hercom a divákom, jej skracovanie alebo zväčšovanie, tak isto aj umiestnenie herca i diváka v samotnom priestore, je súčasťou inscenačnej koncepcie”. [1]

Divadelný priestor Divadla a.ha. bol charakteristický nielen svojou komornosťou, ale i variabilnosťou hľadiska a javiska (diváci na dve strany, na štyri, či v aréne...) a vyžadoval svojské, autentické a vyspelé herectvo. „Dianie sa odohráva akoby pod mikroskopom, detail si však zachováva všetky kvality veľkej drámy.“ [1] Na tému a detail sústredený spôsob inscenovania kládol dôraz na kvalitu hereckého výkonu. Herci „tu dostali možnosť zahrať postavy, ktoré sa diametrálne od seba odlišujú. Možno dokonca povedať, že rozsah charakterov postáv takmer u každého herca je v škále 360 stupňov.“ [1]

Tvorcovia a spolupracovníci[upraviť | upraviť zdroj]

S Divadlom a.ha. spolupracovali mnohé významné osobnosti slovenského divadelníctva. Kmeňovým režisérom bol Štefan Korenči, dramaturgičkou Viki Janoušková, no k spolupracovníkom divadla patrili i režiséri Dodo Gombár, Martin Hvišč, scénograf Aleš Votava, Pavol Andraško, Jana Kuttnerová, herci Marián Geišberg, Peter Šimun, Ján Kroner, Peter Kočiš, Anton Korenči st., Anna Javorková, Szidi Tobias, Paťa Jarjabková, Ivan Martinka, Martin Kaprálik, Martin Horňák, Peter Sklár, Jana Strnisková, Ján Kožuch, Tatiana Kulíšková, Vladimír Jedľovský, Lenka Košická, Zuzana Kronerová, Ľudovít Moravčík, Robo Roth a i.

Divadelné hry[upraviť | upraviť zdroj]

Divadlo a.ha počas svojho pôsobenia odpremiérovalo viac ako 50 titulov, pričom približne tretinu z nich tvorili pôvodné slovenské tituly. Osobitnú líniu repertoáru divadla tvorili pôvodné rozprávky (predovšetkým autora Miloša Janouška, v neskoršom období Petra Glocka, Antona Korenčiho ml. a Juraja Bielika).

  • Edward Albee: ZOO Story (1991)
  • Josef Topol: Mačka na koľajniciach (1992)
  • Harold Pinter: Správca (1995)
  • Sam Sheppard: Kovbojka ako delo (1996)
  • Slawomir Mrožek: Letný deň (1997)
  • Miloš Janoušek: Úplne popletená rozprávka (1997)
  • Paťa pátra (1998)
  • Stefan Canev: Druhá smrť Jany z Arcu (1998)
  • Július Barč-Ivan: Ketten-Dvaja (1998)
  • Róbert Horňák, Miloš Janoušek: Barónky z prášku (1998)
  • Fernando Arrabal: Kolobežka (1998)
  • Witold Gombrowicz: Yvonna (1999)
  • Július Barč-Ivan: Dvaja (1999)
  • Miloš Janoušek: Paťa a (asi) sedem trpaslíkov (1999)
  • Jean Anouilh: Antigona (2000)
  • Eugene O´Neill : Deň do noci (2000)
  • Hubert Henry Davies: Mäkkýš (2000)
  • Miloš Janoušek: Duchovplná rozprávka (2001)
  • John Steinbeck: Krv (2001)
  • Edward Albee: Pobrežie (2001)
  • Miloš Janoušek: Paťa a piráti (2002)
  • Peter Gregor: Interview (2002)
  • Vanda Feriancová: Sneh (2003)
  • Peter Glocko: O pyšnej Dore (2003)
  • Peter Glocko: O tetke Psote (2004)
  • Zuzana Križková: Poslovia (2004)
  • Igor Adamec, Martin Vanek: Modrý buldozér (2004)
  • Zuzana Dančiaková, Juraj Benčík, Štefan Richtárech: Hra na fľašku (2005)
  • Vladimír Hurban Vladimírov: Zámka škripí (2005)
  • Silvester Lavrík a kolektív: Prezidenti (2005)
  • Ján Milčák: Barokové oblaky (2005)
  • Johann Wolfgang Goethe: PraFaust (2006)
  • Samuel Beckett: Šťastné dni (2006)
  • Carlo Gozzi: Princezná Turandot (2006)
  • Jean Genet: Slúžky (2006)
  • Ivan Bukovčan: Slučka pre dvoch (2007)
  • Anton Korenči, Martin Kaprálik: Janko a Marienka alebo Čokoládová chalúpka (2007)
  • György Spiró: Mydlová opera (2008)
  • Per Olov Enquist: Noc lesbičiek (2008)
  • Éric-Emmanuel Schmitt: Evangelium podľa Piláta (2008)
  • Samuel Beckett: Koniec hry (2009)
  • Samuel Beckett: 2 x Beckett (2009)
  • Ferdinand Bruckner: Choroba mladosti (2009)
  • Juraj Bielik, Anton Korenči: Malá morská víla (2009)
  • Ľubomír Feldek: Kohútik a sliepočka (2010)
  • Juraj Bielik, Anton Korenči: PIAF (2010)
  • Werner Schwab: Prezidentky (2010)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c INŠTITORISOVÁ, Dagmar. Také normálne divadlo alebo okno do duše. Bratislava : Divadlo a.ha., 2001. ISBN 80-968639-2-4.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°09′13″S 17°06′58″V / 48,153477°S 17,116034°V / 48.153477; 17.116034