Viktor Isaakovič Fajnberg
| Viktor Isaakovič Fajnberg | |
| ukrajinský filológ a disident | |
 Viktor Fajnberg v Paríži v roku 2014 | |
| Narodenie | 26. november 1931 Charkov, Ukrajinská SSR, Sovietsky zväz |
|---|---|
| Úmrtie | 2. január 2023 (91 rokov) |
| Alma mater | Fakulta jazykov Petrohradskej štátnej univerzity |
| Manželka | Marina Vajchanskaja |
| Deti | Jurij, Maria |
| Odkazy | |
| Commons |  Viktor Isaakovič Fajnberg |
Viktor Isaakovič Fajnberg (rus. Виктор Исаакович Файнберг; * 26. november 1931, Charkov – † 2. január 2023)[1][2] bol ukrajinský filológ a disident, účastník demonštrácie na Červenom námestí v auguste 1968 proti okupácii Česko-Slovenska a kritik politického zneužívania psychiatrie v ZSSR.[3]
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v ukrajinskom Charkove v židovskej rodine. Jeho otec bol inžinier, pracoval v továrni na traktory. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa rodina presťahovala do ruského Buzuluku, neskôr do kazašskej Alma-Aty. Tam sa prvýkrát dostal do konfliktu s autoritami, keď nemohol vystáť antisemitské a despotické konanie vychovávateľky v sanatóriu (kde sa po operácii liečil) a utiekol domov. Po vojne sa rodina vrátila do Charkova. Aj naďalej sa dostával do konfliktov s autoritami, prvýkrát mu bola nariadená psychiatrická liečba.[4] Podľa svojho vyjadrenia sa nebol ochotný zmieriť so silnejúcim antisemitizmom a jeho pôvodcov fyzicky napádal.
Posledné roky strednej školy trávil na vojenskej delostreleckej akadémii v Leningrade, odkiaľ bol však z disciplinárnych dôvodov vylúčený a preložený na civilnú leteckú školu.[4] Od roku 1953 pracoval ako robotník v továrni. V dôsledku pracovného úrazu bol niekoľko rokov v invalidnom dôchodku, v tomto čase vyštudoval filológiu na Leningradskej univerzite. Následne pracoval ako sprievodca v Pavlovskom paláci neďaleko Leningradu.[5] V roku 1957 bol po potýčke s policajtom (podľa svojho vyjadrenia opäť súvisela s antisemitizmom) odsúdený za poburovanie a strávil štyri mesiace vo väzení.[4]
V 60. rokoch sa začal stýkať s leningradskými disidentmi. S nimi sa 1. augusta 1968 zúčastnil schôdzky, počas ktorej došlo k spísaniu listu česko-slovenským novinárom na podporu pražskej jari 1968. KGB však o stretnutí bola informovaná a jej účastníci boli zatknutí. Fajnberg bol prepustený, niektorí účastníci schôdze však boli odsúdení na dlhoročné tresty, okrem iného chemik Lev Kvačevskij a právnik Jurij Gendler.[4]
O invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska sa dozvedel 21. augusta cestou vlakom do práce, okamžite sa rozhodol odísť do Moskvy s cieľom zorganizovať verejný protest. Kontaktoval Pavla Litvinova a dozvedel sa tak o plánovanej demonštrácii. Na demonštrácii na Červenom námestí proti okupácii Česko-Slovenska, ktorá sa konala 25. augusta 1968, bol krátko po jej začatí napadnutý neuniformovanými príslušníkmi KGB, ktorí mu vykopli štyri predné zuby. Spolu s ostatnými demonštrantami bol zatknutý a odvezený na výsluch. Po niekoľkých dňoch vo väzbe bol prevezený na psychiatrickú kliniku.[5]
Na klinike bol uznaný duševne chorým a eskortovaný späť do Leningradu. Tam bol proti svojej vôli držaný na špeciálnom oddelení psychiatrickej kliniky a boli mu podávané silné lieky, hoci žiadnou psychickou chorobou netrpel. V roku 1971 začal, spolu s Vladimirom Borisovom, držať protestnú hladovku, následkom však bola izolácia, násilné podávanie jedla a časté upútanie na lôžko. Vďaka jednému z psychiatrov sa správa o hladovke dostala na verejnosť (účastníkov hladovky sa zastal aj Andrej Sacharov) a aj Západ.[5] Po začatí druhej hladovky bol prevezený na inú kliniku a v roku 1973 bol prepustený na slobodu.[5] Oženil sa s psychiatričkou Marinou, ktorá mu pomáhala vynášať informácie z nemocnice a bola za to prepustená.[6]
V roku 1974 s manželkou odišli cez Izrael do exilu a usídlili sa v Spojenom kráľovstve. Tam Fajnberg založil organizáciu CAPA (Kampaň proti zneužívaniu psychiatrie na politické účely). Od roku 1978 žil vo Francúzsku.[5] V roku 1983 bol Sovietsky zväz vylúčený zo Svetovej psychiatrickej asociácie (WPA).
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1990 mu bolo udelené čestné občianstvo Prahy.[7]
V roku 2014 ho prezident SR Andrej Kiska vyznamenal Medailou prezidenta SR.[8] V tom istom roku bol tiež Poslaneckou snemovňou Parlamentu ČR navrhnutý na české štátne vyznamenanie Rad Tomáša Garrigua Masaryka, spolu s ostatnými demonštrantami z 25. augusta 1968. Prezident ČR Miloš Zeman však vyznamenal len Nataliu Gorbanevskú,[9] pričom neskôr uviedol, že Fajnbergovi vyznamenanie neudelil pre jeho kritiku ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorého Fajnberg porovnával s Leonidom Brežnevom. Fajnberg na kritiku reagoval, že za podobnosťou Brežnevovej epochy a putinovského Ruska si stojí a kritizoval aj Zemanovu vulgárnu kritiku skupiny Pussy Riot.[10]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ ČTK. Zemřel sovětský disident Viktor Fajnberg. Na Rudém náměstí protestoval proti okupaci Československa [online]. Praha: Český rozhlas, 2023-01-03, [cit. 2023-01-03]. Dostupné online.
- ↑ ПОДОСОКОРСКИЙ, Николай. Умер диссидент Виктор Исаакович Файнберг [online]. philologist.livejournal.com, 2023-01-03, [cit. 2023-01-03]. Dostupné online.
- ↑ Viktor Fajnberg (1931-2023) [online]. Praha: Ústav pro studium totalitních režimů, [cit. 2023-01-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c d BARTOŠOVÁ, Michaela. Fajnberg připomene paralely mezi Ukrajinou a rokem 1968. Aktuálně.cz (Praha: Economia), 2015-06-24. Dostupné online [cit. 2023-01-03].
- ↑ a b c d e HRADÍLEK, Adam. Osm statečných. Paměť a dějiny (Praha: Ústav pro studium totalitních režimů), 2018, roč. II, čís. 2. Dostupné online [cit. 2023-01-03].
- ↑ ЖАВОРОНКОВА, Юлия. Частушки в контексте вялотекущей шизофрении [online]. pchela.ru. Dostupné online. Archivované 2011-07-20 z originálu.
- ↑ Připravuje se film o ruském disidentovi Viktoru Fajnbergrovi [online]. Praha: Post Bellum, 2020-11-28, [cit. 2023-01-03]. Dostupné online. Archivované 2023-01-03 z originálu.
- ↑ SITA. Kiska vyznamenal Rusov, čo protestovali proti okupácii v roku 1968. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-10-27. Dostupné online [cit. 2023-01-03]. ISSN 1335-4418.
- ↑ ČTK. Prezident potvrdil, že vyznamená disidentku Gorbaněvskou [online]. denik.cz, 2014-06-22, [cit. 2023-01-03]. Dostupné online.
- ↑ ČTK. Ruský disident Fajnberg se ohradil proti Zemanově kritice. Aktuálně.cz (Praha: Economia), 2014-11-10. Dostupné online [cit. 2023-01-03].
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viktor Isaakovič Fajnberg
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Protestoval proti invazi Sovětů. Rus strpí krutost, ale ne slabost, říká jeden z ‚osmi statečných‘ – rozhovor pre Lidovky.cz (2015)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Viktor Fajnberg na českej Wikipédii.