Preskočiť na obsah

Viktor Isaakovič Fajnberg

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Viktor Isaakovič Fajnberg
ukrajinský filológ a disident
Viktor Fajnberg v Paríži v roku 2014
Viktor Fajnberg v Paríži v roku 2014
Narodenie26. november 1931
Charkov, Ukrajinská SSR, Sovietsky zväz
Úmrtie2. január 2023 (91 rokov)
Alma materFakulta jazykov Petrohradskej štátnej univerzity
ManželkaMarina Vajchanskaja
DetiJurij, Maria
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Viktor Isaakovič Fajnberg

Viktor Isaakovič Fajnberg (rus. Виктор Исаакович Файнберг; * 26. november 1931, Charkov – † 2. január 2023)[1][2] bol ukrajinský filológdisident, účastník demonštrácie na Červenom námestí v auguste 1968 proti okupácii Česko-Slovenska a kritik politického zneužívania psychiatrieZSSR.[3]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v ukrajinskom Charkove v židovskej rodine. Jeho otec bol inžinier, pracoval v továrni na traktory. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa rodina presťahovala do ruského Buzuluku, neskôr do kazašskej Alma-Aty. Tam sa prvýkrát dostal do konfliktu s autoritami, keď nemohol vystáť antisemitské a despotické konanie vychovávateľky v sanatóriu (kde sa po operácii liečil) a utiekol domov. Po vojne sa rodina vrátila do Charkova. Aj naďalej sa dostával do konfliktov s autoritami, prvýkrát mu bola nariadená psychiatrická liečba.[4] Podľa svojho vyjadrenia sa nebol ochotný zmieriť so silnejúcim antisemitizmom a jeho pôvodcov fyzicky napádal.

Posledné roky strednej školy trávil na vojenskej delostreleckej akadémii v Leningrade, odkiaľ bol však z disciplinárnych dôvodov vylúčený a preložený na civilnú leteckú školu.[4] Od roku 1953 pracoval ako robotník v továrni. V dôsledku pracovného úrazu bol niekoľko rokov v invalidnom dôchodku, v tomto čase vyštudoval filológiu na Leningradskej univerzite. Následne pracoval ako sprievodca v Pavlovskom paláci neďaleko Leningradu.[5] V roku 1957 bol po potýčke s policajtom (podľa svojho vyjadrenia opäť súvisela s antisemitizmom) odsúdený za poburovanie a strávil štyri mesiace vo väzení.[4]

V 60. rokoch sa začal stýkať s leningradskými disidentmi. S nimi sa 1. augusta 1968 zúčastnil schôdzky, počas ktorej došlo k spísaniu listu česko-slovenským novinárom na podporu pražskej jari 1968. KGB však o stretnutí bola informovaná a jej účastníci boli zatknutí. Fajnberg bol prepustený, niektorí účastníci schôdze však boli odsúdení na dlhoročné tresty, okrem iného chemik Lev Kvačevskij a právnik Jurij Gendler.[4]

O invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska sa dozvedel 21. augusta cestou vlakom do práce, okamžite sa rozhodol odísť do Moskvy s cieľom zorganizovať verejný protest. Kontaktoval Pavla Litvinova a dozvedel sa tak o plánovanej demonštrácii. Na demonštrácii na Červenom námestí proti okupácii Česko-Slovenska, ktorá sa konala 25. augusta 1968, bol krátko po jej začatí napadnutý neuniformovanými príslušníkmi KGB, ktorí mu vykopli štyri predné zuby. Spolu s ostatnými demonštrantami bol zatknutý a odvezený na výsluch. Po niekoľkých dňoch vo väzbe bol prevezený na psychiatrickú kliniku.[5]

Na klinike bol uznaný duševne chorým a eskortovaný späť do Leningradu. Tam bol proti svojej vôli držaný na špeciálnom oddelení psychiatrickej kliniky a boli mu podávané silné lieky, hoci žiadnou psychickou chorobou netrpel. V roku 1971 začal, spolu s Vladimirom Borisovom, držať protestnú hladovku, následkom však bola izolácia, násilné podávanie jedla a časté upútanie na lôžko. Vďaka jednému z psychiatrov sa správa o hladovke dostala na verejnosť (účastníkov hladovky sa zastal aj Andrej Sacharov) a aj Západ.[5] Po začatí druhej hladovky bol prevezený na inú kliniku a v roku 1973 bol prepustený na slobodu.[5] Oženil sa s psychiatričkou Marinou, ktorá mu pomáhala vynášať informácie z nemocnice a bola za to prepustená.[6]

V roku 1974 s manželkou odišli cez Izrael do exilu a usídlili sa v Spojenom kráľovstve. Tam Fajnberg založil organizáciu CAPA (Kampaň proti zneužívaniu psychiatrie na politické účely). Od roku 1978 žil vo Francúzsku.[5] V roku 1983 bol Sovietsky zväz vylúčený zo Svetovej psychiatrickej asociácie (WPA).

V roku 1990 mu bolo udelené čestné občianstvo Prahy.[7]

V roku 2014 ho prezident SR Andrej Kiska vyznamenal Medailou prezidenta SR.[8] V tom istom roku bol tiež Poslaneckou snemovňou Parlamentu ČR navrhnutý na české štátne vyznamenanie Rad Tomáša Garrigua Masaryka, spolu s ostatnými demonštrantami z 25. augusta 1968. Prezident ČR Miloš Zeman však vyznamenal len Nataliu Gorbanevskú,[9] pričom neskôr uviedol, že Fajnbergovi vyznamenanie neudelil pre jeho kritiku ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorého Fajnberg porovnával s Leonidom Brežnevom. Fajnberg na kritiku reagoval, že za podobnosťou Brežnevovej epochy a putinovského Ruska si stojí a kritizoval aj Zemanovu vulgárnu kritiku skupiny Pussy Riot.[10]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ČTK. Zemřel sovětský disident Viktor Fajnberg. Na Rudém náměstí protestoval proti okupaci Československa [online]. Praha: Český rozhlas, 2023-01-03, [cit. 2023-01-03]. Dostupné online.
  2. ПОДОСОКОРСКИЙ, Николай. Умер диссидент Виктор Исаакович Файнберг [online]. philologist.livejournal.com, 2023-01-03, [cit. 2023-01-03]. Dostupné online.
  3. Viktor Fajnberg (1931-2023) [online]. Praha: Ústav pro studium totalitních režimů, [cit. 2023-01-03]. Dostupné online.
  4. a b c d BARTOŠOVÁ, Michaela. Fajnberg připomene paralely mezi Ukrajinou a rokem 1968. Aktuálně.cz (Praha: Economia), 2015-06-24. Dostupné online [cit. 2023-01-03].
  5. a b c d e HRADÍLEK, Adam. Osm statečných. Paměť a dějiny (Praha: Ústav pro studium totalitních režimů), 2018, roč. II, čís. 2. Dostupné online [cit. 2023-01-03].
  6. ЖАВОРОНКОВА, Юлия. Частушки в контексте вялотекущей шизофрении [online]. pchela.ru. Dostupné online. Archivované 2011-07-20 z originálu.
  7. Připravuje se film o ruském disidentovi Viktoru Fajnbergrovi [online]. Praha: Post Bellum, 2020-11-28, [cit. 2023-01-03]. Dostupné online. Archivované 2023-01-03 z originálu.
  8. SITA. Kiska vyznamenal Rusov, čo protestovali proti okupácii v roku 1968. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-10-27. Dostupné online [cit. 2023-01-03]. ISSN 1335-4418.
  9. ČTK. Prezident potvrdil, že vyznamená disidentku Gorbaněvskou [online]. denik.cz, 2014-06-22, [cit. 2023-01-03]. Dostupné online.
  10. ČTK. Ruský disident Fajnberg se ohradil proti Zemanově kritice. Aktuálně.cz (Praha: Economia), 2014-11-10. Dostupné online [cit. 2023-01-03].

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Viktor Fajnberg na českej Wikipédii.