Viliam Baťán

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Viliam Baťán
titulárny arcibiskup Cyrrhenský
Viliam Baťán
biskup – ornament
Viliam Baťán - štít erbu
Štát pôsobeniaRakúsko-Uhorsko Rakúsko-Uhorsko
Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Maďarsko Maďarsko
Funkcie a tituly
titulárny arcibiskup cyrrhensky
1920 – 1923
biskup nitriansky
1911 – 1920
(vyhostený v roku 1919)
Predchodca Imrich Bende Karol Kmeťko Nástupca
Biografické údaje
Varianty menamaď. Batthyány Vilmos
Narodenie14. marec 1870
Zalaszentgrót
Úmrtie24. november 1923 (53 rokov)
Körmend
PochovanýGüssing, Rakúsko
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka7. júl 1894 (24 rokov)
Biskup
Konsekrácia5. február 1902 (31 rokov)
SvätiteľKarol Emanuel Csáky
biskup vacovský
SpolusvätiteliaMikuláš Széchenyi
biskup veľkovaradínsky
Ján Jung
pomocný biskup vacovský
Odkazy
Viliam Baťán na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Viliam Baťán

Viliam Baťán[1] alebo Viliam Batthyány (plným menom maď. németújvári gróf Batthyány Vilmos Mária Gobert Tivadar [2]) (* 14. marec 1870, Zalaszentgrót, dnešné Maďarsko – † 24. november 1923, Körmend, Maďarsko) bol maďarský rímskokatolícky duchovný, titulárny arcibiskup cyrrhensky, do roku 1919 nitriansky biskup.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa vo významnej uhorskej šľachtickej rodine Baťán (Batthyány) de Németújvár ako syn grófa Žigmunda Baťána a grófky Johany rod. Erdődy.[2]

Svoje filozofické a teologické štúdia absolvoval na univerzite v Innsbrucku a Ríme. Štúdia zavŕšil ziskom doktorátu z cirkevného práva. Za kňaza bol vysvätený 14. marca 1894. V roku 1900 sa stal kanonikom nitrianskej kapituly a 30. novembra 1904 bol vymenovaný za pomocného biskupa nitrianskej diecézy s právom nástupníctva po Imrichovi Bendem. Biskupskú vysviacku prijal 5. februára z rúk vacovského biskupa Karola Csákyho. 15. marca 1910 bol menovaný za administrátora nitrianskej diecézy a po Bendovej smrti 26. marca 1911 sa stal nitrianskym biskupom.[3]

Po vzniku Česko-Slovenska 28. októbra 1918 bola maďarská cirkevná hierarchia vnímaná ako ohrozenie štátnych záujmov novej republiky a boli vznesené požiadavky na odstúpenie všetkých biskupov pôsobiacich na Slovensku (s výnimkou košického biskupa Augustína Fischer-Colbrieho). V dňoch 21. – 22. januára 1919 sa v Žiline konalo zasadnutie kňazskej rady, kde na základe diskusií bol vypracovaný Návrh na dočasné ustanovenia pre rímskokatolícku cirkev na Slovensku. Viliam Baťán po zasadaní vyslovil hrozbu interdiktu v zmysle Kódexu kánonického práva (1917), pre kňazov, ktorí budú pokračovať v podobnom konaní.[4]

Pražská vláda upovedomila Karola Antona Medveckého, referenta pre cirkevné záležitosti, ktorý pôsobil pri Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska, na čele ktorej stál Vavro Šrobár, o rozhodnutí vyhostiť maďarských biskupov z územia Slovenska. Medvecký preto 26. marca 1919 navštívil viacerých prelátov, medzi nimi aj Viliama Baťána, aby ich informoval o rozhodnutí vlády. V ten istý deň ich navštívil aj plukovník Jozef Dřímal, ktorý im odovzdal list ministra Šrobára, ktorým boli vyzvaní do 24 hodín opustiť územie ČSR. Pred svojim odchodom Baťán poveril spravovaním diecézy generálneho vikára Alojza Jeszenszkého, ktorý spravoval diecézu až do svojej smrti v roku 1921. Podľa správy K. A. Medveckého boli títo preláti eskortovaní na most cez Dunaj pri Ostrihome.[4] Podľa iných zdrojov Baťán opustil Slovensko pri Bratislave cestou ku svojmu príbuznému, Ladislavovi Battháyny-Strattmannovi, ktorý žil v Kittsee (slov. Kopčany, maď. Köpcsény).[5]

16. decembra 1920 rezignoval na úrad nitrianskeho biskupa a súčasne ho pápež Benedikt XV. vymenoval za titulárneho arcibiskupa cyrrhenskeho.[6] Tým sa otvorila cesta pre menovanie nového biskupa v Nitre, ktorým sa stal Karol Kmeťko.

Zomrel 24. novembra 1923 v maďarskom meste Körmend. Pochovaný bol v rodovej krypte v Güssingu[7] (maď. Németújvár) v rakúskom Burgenlande.

24. novembra 2013 pri príležitosti 90. výročia úmrtia biskupa Baťána odslúžil v nitrianskom františkánskom kostole spomienkovú bohoslužbu biskupský vikár pre maďarsky hovoriacich veriacich Zoltán Ďurčo. V rámci nej predniesol homíliu nitriansky biskup Viliam Judák, v ktorej vyzdvihol Baťányoho ľudskosť a starostlivosť o veriacich a kňazov diecézy. Spomenul, že po vyhostení z Nitry býval u svojho príbuzného Ladislava Bytthyánya-Strattmanna, ktorý bol vyhlásený za blahoslaveného a že v roku 1921 poslal list svojmu nástupcovi Karolovi Kmeťkovi, v ktorom odpúšťa všetkým, ktorý sa voči nemu previnili.[8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BAŤÁN, Viliam. In: Biografický lexikón Slovenska : I A – B. Martin: Slovenská národná knižnica, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. s. 265.
  2. a b GUDENUS, János József. A magyarországi főnemesség XX. századi genealógiája. [CD-rom]. Budapest : Heraldika; Arcanum, 2005. Kapitola Batthyány, s. 129. (maď.)
  3. VICZIÁN, János. Batthyány Vilmos. In: Magyar Katolikus Lexikon. Ed. Diós, István. Budapest : Szent István Társulat. [Cit. 2015-11-01]. Dostupné online. (maď.)
  4. a b DOLINSKÝ, Juraj. Cirkev a štát na Slovensku v rokoch 1918 – 1945. Redakcia Mgr. Mária Fúriková. Trnava : Dobrá kniha, 1999. 136 s. (Dialógy.) ISBN 80-7141-268-6. 1.4 Riešenie postavenia biskupov z bývalého Rakúska-Uhorska, s. 25 – 30.
  5. KISS, Balázs. Államfordulat Nyitrán (1918-1923). Kisebbségkutatás - Szemle a hazai és külföldi irodalomból - Minorities Studies and Reviews (Budapest), roč. 17, čís. 2. Dostupné online [cit. 2015-11-02]. ISSN 1215-2684. (maď.)
  6. CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org [online]. [Cit. 2015-11-02]. Stránka Archbishop Vilmos Batthyány †. (angl.)
  7. GYÜRKI, László. Nyitrán megemlékeztek Batthyány Vilmos püspökről [online]. Szombathelyi Egyházmegye, 7.1.2014, [cit. 2015-11-02]. Dostupné online. (maď.)
  8. SÁRKÖZI, János. Bytthyány Vilmos püspökre emlékeztek. Remény : katolikus hetilap (Glória), 8.12.2013, roč. XXIV, čís. 49, s. 3. Dostupné online [cit. 2015-11-02]. ISSN 1335-6534. (maď.)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]


Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Predchodca
Imrich Bende
biskup nitriansky
1911 – 1920
Nástupca
Karol Kmeťko