Viliam Záborský (herec)
| Viliam Záborský | |
|---|---|
| Narodenie | 9. október 1920 Vráble, Slovensko |
| Úmrtie | 5. február 1982 (61 rokov) Praha, Česko |
| Povolanie | herec, pedagóg a recitátor |
Viliam Záborský (* 9. október 1920, Vráble – † 5. február 1982, Praha) bol slovenský herec, pedagóg a recitátor.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1938 ako študent bratislavského gymnázia získal 2. cenu v celoštátnej recitačnej súťaži. Po maturite v roku 1940 študoval na Filozofickej fakulte bratislavskej Univerzity Komenského a súčasne na Hudobnej a dramatickej akadémii. Od roku 1940 bol členom Činohry SND. Výrazným spôsobom sa podieľal na vytváraní profilu prvej slovenskej divadelnej scény. Bol tiež vynikajúci recitátor - jeden zo zakladateľov slovenského recitačného umenia. Recitoval na mnohých festivaloch (Hviezdoslavov Kubín, Neumannove Poděbrady), v rozhlase i televízii. V televíznych inscenáciách vytvoril veľké postavy napr. v Hviezdoslavovej Hájnikovej žene (1971).
Významná je aj jeho pedagogická činnosť - v rokoch 1944-1950 učil na bratislavskom konzervatóriu, od roku 1950 na Vysokej škole múzických umení V rokoch 1952-1953 bol vedúcim katedry herectva. V roku 1963 získal akademický titul docenta a v roku 1969 titul profesor. Od roku 1966 do roku 1972 bol dekanom Činohernej a bábkarskej fakulty VŠMU. V slovenskom filme nedostal väčšiu príležitosť.
Systematicky sa venoval umeleckej reči a jej výskumu. Je autorom vysokoškolskej učebnice Výslovnosť a prednes.
V roku 1966 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1973 titul národný umelec.Ako prvý dostal slovo na zraze Anti-charty.
Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]
- 1948: Bílá tma ("Pedant")
- 1948: Vlčie diery (partizán François)
- 1949: Katka (referent osobného oddelenia Jožko)
- 1950: Priehrada (farár)
- 1952: Mladé srdcia (ing. Barčík)
- 1953: Pole neorané (Magát)
- 1955: Štvorylka (Lálik)
- 1955: Žena z Vrchov (Ondrej Kedro)
- 1956: Čisté ruky (Molčan)
- 1957: Posledná bosorka (richtár)
- 1957: Štyridsaťštyri (Jančiarik)
- 1959: Dom na rázcestí (Karol Kortan)
- 1959: Muž, ktorý sa nevrátil (Malatinský)
- 1960: Prerušená pieseň (nemecký major)
- 1962-1963: Jánošík I-II (dráb Zubor)
- 1963: Ivanov (Borkin)
- 1965: Smrť prichádza v daždi (Fojtík)
- 1967: Rok na dedine (M. Chvojka)
- 1977: Advokátka (dr. Grznár)
- 1977: Bludička (staviteľ Zumbach)