Vladimír Mišík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vladimír Mišík
Vladimír Mišík.JPG
Základné informácie
Narodenie 8. marec 1947 (75 rokov)
Praha, Česko-Slovensko
Žáner rock, blues rock, folk rock
Hrá na nástrojoch gitara, spev
Roky pôsob. 60. roky – súčasnosť
Súvisiace
články
Blue Effect
Etc…
Radim Hladík

Vladimír Mišík (* 8. marec 1947, Praha) je český hudobník, spevák, gitarista, zakladajúci člen skupín The Matadors, Blue Effect, a zakladateľ rockovej skupiny Etc….[1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vladimír Mišík (2015)
Koncert Čundrgrundu, Baráčnická rychta, Praha, 6. septembra 1977, zľava: Petr Kalandra, Vladimír Merta, Vladimír Mišík
Nechte zpívat Mišíka! – nápis na stene v Prahe-Holešoviciach, apríl 1983, v čase, keď boli Mišíkove koncerty komunistickými orgánmi zakázané. Nápis bol opakovane zamaľovávaný, no objavil sa vždy znova.
Básnik Jaromír Pelc a Etc… – Vladimír Mišík, Jaroslav Olin Nejezchleba, Jan Hrubý, obdobie skúšok na program Požár na obloze. Hostinec U Zábranských, december 1985

Jeho otcom bol americký vojak John Gaughan (* 1918 – † 2007), matkou slovenská zdravotná sestra Alžbeta, pracujúca koncom vojny v Nemecku pre Červený kríž. V roku 2017 sa dozvedel, že má v USA ďalších 9 súrodencov.[2][3]

Ešte na učilišti založil kapelu Uragán, v ktorej hral na bicie. Po škole sa skupina rozpadla a Vladimír Mišík sa dostal do kapely Komety, kde sa zoznámil s Radimom Hladíkom, s ktorým potom odišiel do skupiny Fontána (neskôr známa ako The Matadors). Na prvom singli skupiny znie Mišíkova pieseň Malej zvon, co mám. Po vojenčine spieval v orchestri Karla Dubu a následne založil kapelu New Force, ktorá sa ale v roku 1968 rozpadla. Krátku dobu potom hral na gitaru v George and Beatovens. Ešte v roku 1968 ale s Radimom Hladíkom založil kapelu The Special Blue Effect (neskôr Blue Effect). Do svojho odchodu v roku 1970 stihol s kapelou naspievať album Meditace, EP a dva single. Potom spieval v skupine Flamengo, ktorá sa ale rozpadla ešte pred vydaním jediného albumu Kuře v hodinkách a Mišík založil kapelu Formace Nova a krátko spieval v skupine Energit Luboša Andršta. V roku 1974 založil kapelu Etc…, s ktorou hrá s krátkymi prestávkami dodnes. Zároveň príležitostne koncertoval s Vladimírom Mertom a Jánom Hrubým vo folk-rockovej formácii Čundrgrund (ČDG).[1]

V roku 1982 mal Mišík zakázané koncertovať,[1] o dva roky neskôr smel veľmi obmedzene vystupovať s akustickým programom, v roku 1985 už opäť hral s novou zostavou Etc… V roku 1990 bol na dva roky zvolený do Českej národnej rady za Občianske fórum.[4] V roku 1999 vyšla vo vydavateľstve Petrov kniha Vladimír Mišík – letní rozhovor s Ondřejem Bezrem.

Po vážnych zdravotných problémoch sa vrátil na pódiá v sprievode skupiny Etc… a ďalších hudobných hostí.[5] V októbri 2013 odmietol prevziať štátne vyznamenanie od prezidenta Miloša Zemana, ako výraz nespokojnosti s jeho rozhodnutiami z poslednej doby.[6] Za svoj album Jednou tě potkám z roku 2020 získal v 6 cien Anděl v kategóriách album roka, interpret roka, skladba roka, videoklip roka, folk, rock.[7] V apríli 2021 oznámil, že zo zdravotných dôvodov končí s koncertovaním.[8]

Astronómovia z observatória na Kleti po ňom pomenovali planétku, objavenú v roku 1995. Meno Mišík pre planétku č. 18456 schválila Medzinárodná astronomická únia.[9] V roku 2016 natočila o Mišíkovi režisérka Jitka Němcová celovečerný dokument Nechte zpívat Mišíka.[10]

S prvou manželkou Katarínou má syna Martina, s druhou manželkou Evou má syna Adama a dcéru Barboru.[1]

Najväčšie hity[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najznámejšie pesničky Vladimíra Mišíka patrí napr. Slunečný hrob (s Blue Effectom), Kuře v hodinkách (s Flamengom), s Etc. potom Stříhali dohola malého chlapčeka (podľa rovnomennej básne Josefa Kainara), Variace na renesanční téma (podľa rovnomennej básne Václava Hrabě, známej podľa prvého verša Láska je jako večernice), Proč ta růže uvadá alebo Obelisk. K ďalším známym možno zaradiť aj hymnu 1. českej futbalovej ligy.

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Vladimír Mišík [online]. Praha: Česká televize, [cit. 2021-09-27]. Dostupné online.
  2. 13. komnata Vladimíra Mišíka [online]. Praha: Česká televize, 2009, [cit. 2021-09-27]. Dostupné online.
  3. BEDNÁŘOVÁ, Veronika. VIDEO: Vladimír Mišík našel po 70 letech novou rodinu: Reflex byl u toho!. Reflex (Praha: Czech News Center), 2017-03-10. Dostupné online [cit. 2021-09-27]. ISSN 0862-6634.
  4. Vladimír Mišík [online]. Praha: Parlament České republiky, [cit. 2021-09-27]. Dostupné online.
  5. Zpěvák Vladimír Mišík se vrací na pódium. Novinky.cz, 2007-05-18. Dostupné online [cit. 2021-09-27].
  6. TASR. Hudobník Vladimír Mišík neprijme od Zemana štátne vyznamenanie. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2013-10-27. Dostupné online [cit. 2021-09-27].
  7. Zpěvák Vladimír Mišík proměnil šest nominací a ovládl Ceny Anděl. Skupinou roku je Mirai [online]. Praha: Český rozhlas, 2020-06-20, [cit. 2021-09-27]. Dostupné online.
  8. Ukládám svého Gibsona do futrálu, loučí se Mišík s fanoušky. Ze zdravotních důvodů končí s koncerty [online]. Praha: Český rozhlas, 2021-04-01, [cit. 2021-09-27]. Dostupné online.
  9. BEZR, Ondřej. Mišík je jako večernice. Pluje černou oblohou a má průměr 5 kilometrů. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2014-05-06. Dostupné online [cit. 2021-09-27].
  10. Legenda oslaví 70 premiérou dokumentu Nechte zpívat Mišíka. 'Zaplaťpánbůh, je to veselý film' [online]. Praha: Český rozhlas, 2017-03-07, [cit. 2021-09-27]. Dostupné online.
  11. BALOGH, Alexander. Petr Ostrouchov: Vytváram hudobnú knižnicu pre budúcnosť. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2021-06-21. Dostupné online [cit. 2021-09-27]. ISSN 1339-844X.
  12. Jaromír Pelc – Požár Na Obloze [online]. discogs.com, [cit. 2020-02-28]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • MIŠÍK, Vladimír. Písničky pro Vás. [s.l.] : Exact publishing, 1995. 48 s. ISBN 80-901794-2-8.
  • MIŠÍK, Vladimír. Letní rozhovor s Ondřejem Bezrem. Brno : Petrov, 1999. 188 s. ISBN 978-80-7227-060-6.
  • MIŠÍK, Vladimír. Byl jsem dobrej : rozhovory s Ondřejem Bezrem z let 1999, 2006, 2017. 3. přepr. vyd. Praha : Galén, 2017. 354 s. ISBN 978-80-7492-320-3.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vladimír Mišík na českej Wikipédii.