Vladimír Mináč
| Vladimír Mináč | |
| slovenský prozaik a filmový scenárista | |
 | |
| Narodenie | 10. august 1922 Klenovec |
|---|---|
| Úmrtie | 25. október 1996 Bratislava |
| Odkazy | |
| Commons |  Vladimír Mináč |
Vladimír Mináč (* 10. august 1922, Klenovec – † 25. október 1996, Bratislava) bol slovenský prozaik, esejista, filmový scenárista, publicista a kultúrny a politický činiteľ.
Životopis
Vzdelanie získal na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde aj napokon maturoval. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave študoval slovenčinu a nemčinu. Zúčastnil sa aktívne Slovenského národného povstania, koncom roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po vojne bol redaktorom armádneho časopisu Bojovník (neskôr premenovaný na Obrana ľudu). V roku 1949 sa stal tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu československých spisovateľov a zároveň bol redaktorom denníka Kultúrny život.
V roku 1951 sa stal vedúcim scenáristického oddelenia Československého filmu, neskôr šéfredaktorom Kultúrneho života a od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V rokoch 1974 - 1990 bol predsedom Matice slovenskej. Do roku 1989 bol členom ÚV KSČ. Po 1970 bol jednou z intelektuálnych opôr tzv. normalizácie, o. i. sa zapojil aj do kampane proti Alexandrovi Solženicynovi. Vo svojich esejach sa vyslovil o slovenských dejinách ako o dejinách práce, ktorá zaručila pretrvanie Slovákov aj v tých najhorších časoch. Spomenutú koncepciu prevzali viacerí slovenskí spisovatelia. V roku 1988 sa zastal ekologickej iniciatívy „Bratislava nahlas“. Odmietol Nežnú revolúciu 1989 a jej protagonistov. V rokoch 1990-1992 bol poslancom Federálneho zhromaždenia za SDĽ. Zomrel 25. októbra 1996 v Bratislave.
Tvorba
Vďaka svojim novinárskym a publicistickým skúsenostiam sa väčšina jeho diel venuje aktuálnym spoločenským problémom. Vychádza z vlastných zážitkov, no tiež z odkazu SNP, ktoré sa objavuje v jeho próze ako neustále sa vracajúci motív, no taktiež ako námet na zamyslenie a idea ovplyvňujúca dianie v dobe, kedy jeho diela vznikali. Snažil sa pochopiť človeka v jeho vzťahu k dejinám a súčasnosti. V prvých prózach stvárňoval skutočnosť a postavy v duchu hemingwayovskej poetiky (Smrť chodí po horách). V románovej trilógii Generácia (Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň) podal všestranný obraz vojnového a povojnového života na Slovensku. Charakteristickým rysom jeho prozaickej tvorby je kritický a satirický prístup ku skutočnosti (poviedka Tmavý kút, satirický román Výrobca šťastia). V historických esejách sa zameral na odkrývanie identity slovenského národa (Dúchanie do pahrieb, Zobrané spory Jozefa Miloslava Hurbana). V literárnej kritike zdôrazňoval filozofické a mravné aspekty slovesnej tvorby (Čas a knihy, Paradoxy). Okrem umeleckých próz bol tiež autorom cestopisu a viacerých filmových scenárov. V roku 1955 a 1962 sa stal laureátom štátnej ceny Klemeta Gottwalda a v roku 1975 mu bol udelený titul národný umelec.
Dielo
Próza
- 1947 - Smrť chodí po horách , román z obdobia SNP
- 1949 - Včera a zajtra, voľné pokračovanie diela Smrť chodí po horách
- 1951 - Modré vlny, mládežnícky román
- 1954 - Na rozhraní, zbierka 7 poviedok
- 1955 - V krajine, kde vychodí slnko, cestopis z Číny
- 1958 - Dlhý čas čakania , 1. diel románovej trilógie „Generácia“
- 1959 - Živí a mŕtvi, 2. diel románovej trilógie „Generácia“
- 1961 - Zvony zvonia na deň, 3 diel románovej trilógie „Generácia“
- 1960 - Tmavý kút, poviedky
- 1962 - Nikdy nie si sama, dvojnovela
- 1963 - Záznamy, zbierka poviedok
- 1964 - Výrobca šťastia, satirický román (zinscenovaný v spolupráci s M. Lasicom v roku 1985)
Výbery
- 1965 - Kto kráča po ceste, poviedky z kníh Tmavý kút a Záznamy + novela Kriminálny príbeh
- 1966 - Paradoxy, výber esejí
- 1976 – Súvislosti, výber esejí a kritických statí
- 1978 - Skúsenosti
Eseje a kritiky
- 1956 – Za pravdivé a presvedčivé zobrazenie našej skutočnosti, referát o slovenskej próze z rokov 1945 - 1955
- 1962 - Čas a knihy
- 1965 - Tu žije národ
- 1970 - Dúchanie do pahrieb, najväzuje na Tu žije národ
- 1972 - O literatúre
- 1974 - Povstanie
- 1974 - Zobrané spory J. M. Hurbana
- 1979 - Portréty a osudy
- 1992 - Sub tegmine
- 1993 - Návraty k prevratu
- 1993 - Odkiaľ a kam Slováci
- 1994 - Hovory M
- Adam, Adam, kto si?
- Paradoxy okolo umenia
Scenáre
- 1951 - Boj sa skončí zajtra (podľa jeho filmovej poviedky „Prielom“ z roku 1950)
- 1953 - Pole neorané (podľa románu Petra Jilemnického)
- 1955 - Žena z vrchov
- 1959 - Kapitán Dabač
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vladimír Mináč
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Vladimír Mináč
