Vojčický kanál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vojčický kanál
začiatok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov, Michalovce
Obce Parchovany, Tušice, Dvorianky, Vojčice, Trebišov
začiatok Parchovany
 - poloha Majerská ulica (ulica)
 - výška 109 m
 - súradnice 48°44′42″S 21°43′10″V / 48,7450°S 21,7194°V / 48.7450; 21.7194
Ústie Kopaný jarok (kanál)
 - poloha Trebišov
 - výška 101 m
 - súradnice 48°39′23″S 21°44′38″V / 48,6563°S 21,7440°V / 48.6563; 21.7440
Dĺžka 11,2 km
Hydrologický identifikátor 4-30-10-625
Poloha ústia
Red pog.svg
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vojčický kanál[1] je kanál v regióne Dolný Zemplín na území obcí Parchovany, Tušice, Dvorianky, Vojčice, Trebišov, v okresoch Trebišov a Michalovce, v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Východoslovenská rovina. Je pravostranným prítokom Kopaného jarka. Má dĺžku 11,2 km.

Začiatok[upraviť | upraviť zdroj]

Začína sa v 109 m n. m. na území obce Parchovany, v poľnohospodárskom extraviláne, v blízkosti južného okraja intravilánu tesne medzi južným plotom agrofarmy (niekdajšie jednotné roľnícke družstvo) a Majerskou ulicou, ktorá lemuje tento južný plot . Patrí do okresu Trebišov v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Východoslovenská rovina na pomedzí geomorfologických podcelkov Trebišovská tabuľa a Ondavská rovina[2].

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Od prameňa tečie južným smerom cez poľnohospodársky extravilán, v 107 m n. m. preteká obecnú hranicu a vteká na územie obce Tušice, v 106 m n. m. preteká obecnú hranicu a vteká na územie obce Dvorianky, v 104 m n. m. preteká obecnú hranicu a vteká na územie obce Vojčice, v 104 m n. m. podteká cestu z obce Hriadky do mesta Michalovce, v 103 m n. m. preteká obecnú hranicu a vteká na územie mesta Trebišov v jeho mestskej časti Milhostov, v extraviláne ústi v 101 m n. m. do Kopaného jarka ako jeho pravostranný prítok. Kopaný jarok je ďalej prítokom Ondavy. Vodný tok Vojčický kanál nemá významnejšie prítoky.[3][4]

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Vodný tok Vojčický kanál má pôvod v názve obce Vojčice, v priestore ktorej preteká. Z toponyma Vojčice kombináciou s formantom -ský, -cký a kombináciou so všeobecným podstatným menom kanál s významom umelý vodný tok, spravidla so spevnenými bokmi bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Vojčický kanál ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[5][6] Najstarší dochovaný písomný záznam názvu obce Vojčice sa viaže k roku 1217 v podobe Weyche, z roka 1773 je záznam Wojcžice[7]. Názov obce má zrejme pôvod v domácej podobe osobného mena Vojko, ktorého východisko je v osobných slovanských predkresťanských menách Vojeslav, Vojmír, Vojslav, Vojtech. Pôvodný význam týchto osobných mien bol oslavovateľ vojska, slávny vojskom, voju mier, tešiteľ vojska. Názov vodného toku Vojčický kanál bol štandardizovaný v roku 1975[8][9]. V priestore slovenskej hydronymie potokov hydronymum Vojčický kanál je jedinečným hydronymom (júl 2022).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy kanálov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-07-02.
  2. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-07-01]
  3. Priebeh vodného toku Vojčický kanál v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-07-02].
  4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 146. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  5. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.
  6. Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy. A 18. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 15, 78. ISBN 80-85164-17-5.
  7. Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1978. 532, 3. diel s. S. 278.
  8. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 142. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  9. Geografické názvy okresu Trebišov A22. Geografické názvoslovné zoznamy OSN - ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-470/1991 z 30.9.1991. 99 s. S. 12, 27, 68, 93. ISBN 80-900509-1-5.