Vráskavec dlhoplutvý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vráskavec dlhoplutvý
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Megaptera novaeangliae
Borowski, 1781
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vráskavec dlhoplutvý[1] (iné názvy: keporkak[1][2]; staršie: keporák[3], veľryba keporkak[4], veľryba dlhoruká[5], hrbáč[6][7]; lat. Megaptera novaeangliae) je druh veľryby z rodu Megaptera z čeľade vráskavcovité (Balaenopteridae).

Na vrchnej časti je tmavomodrý, na spodnej strane máva svetlé alebo biele škvrny.

Napriek veľkosti je jeho telo ladné a „atletické“, schopné vymrštiť sa nad morskú hladinu.

Vráskavce dlhoplutvé sa v zime sťahujú z chladných, na potravu bohatých vôd pri póloch do teplejších pobrežných plytčín, kde privádzajú na svet potomstvo. V oblasti krmovísk sa najviac zdržujú gravidné samice. Vráskavec dlhoplutvý používa rozmanité lovecké techniky. Spolupracuje v malých skupinách, ktorých členovia vypúšťajú vzduchové bubliny v podobe záclon alebo valcov, čím uväzňujú húfy rýb. Je to výnimočne „výrečný“ druh, vyludzuje početné zvuky, časť z nich pravdepodobne slúži na koordináciu pri chytaní potravy. V zimných rozmnožoviskách vydávajú samotárske samce dlhé, zložité série udivujúco rozmanitých zvukov.

Súhrnné informácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dĺžka: 12 – 17 m
  • Hmotnosť: 25 – 30 ton
  • Výskyt: Všade (okrem Stredomoria, Baltu, Červeného mora a Arabského zálivu)
  • Sociabilita: Rôzna
  • Status: Najmenej ohrozený
  • Biotopy výskytu: Pobrežné vody, otvorené more a oceán
  • Populácia: 50 000

Synonymá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Balaena allamack, Gray 1846
  • Balaena atlanticus, Hurdis 1897
  • Balaena boops, Fabricius 1780
  • Balaena longimana, Rudolphi 1832
  • Balaena longipinna, Gray 1846
  • Balaena nodosa, Bonnaterre 1789
  • Balaenoptera antarctica, Temminck 1841
  • Balaenoptera astrolabae, Pucheran 1853
  • Balaenoptera capensis, Smith 1835
  • Balaenoptera leucopteron, Lesson 1842
  • Balaenoptera syncondylus, Muller 1863
  • Kyphobalaena keporkak, Van Beneden 1868
  • Megaptera americana, Gray 1846
  • Megaptera bellicosa, Cope 1871
  • Megaptera braziliensis, Cope 1867
  • Megaptera burmeisteri, Gray 1866
  • Megaptera gigas, Cope 1865
  • Megaptera indica, Gervais 1883
  • Megaptera kuzira, Gray 1866
  • Megaptera lalandii, Gray 1864
  • Megaptera novaezelandiae, Gray 1864
  • Megaptera osphyia, Cope 1865
  • Megaptera poeskop, Gray 1846
  • Megaptera versabilis, Cope 1869
  • Poescopia lalandii, Gray 1866
  • Rorqualus antarcticus, Cuvier 1836

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b CARWARDINE, Mark. Veľryby, delfíny a sviňuchy. Preklad Milan Thurzo; ilustrácie Martin Camm. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2007. 255 s. ISBN 978-80-551-1447-7. S. 76.
  2. keporkak. In: Slovník cudzích slov (akademický). 2005
  3. HEJTMAN, B. Technológia pre 1. ročník odborných učilíšť a učňovských škôl učebný odbor chemik tukov - 1207. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 1963. S. 7
  4. Stretnutie so "spievajúcimi veľrybami". In: Poľovníctvo a rybárstvo. č. 10. 1979. S. 26
  5. MIDDENDORFF, A. T. von. Vábne diaľky. Martin: Osveta. 1956. S. 237
  6. FÖRSTER, H. A. Boj o Južný pól. Martin: Osveta. 1955. S. 357
  7. ŽITKOV, B. M. Zvieratá a vtáky povrchu zemského. Martin: Osveta. 1953. S. 143

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]