Vtákopysk divný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vtákopysk divný
Duck billed platypus schnabeltier.jpg
Skupina Dvojstranovce Bilateralia
Vývojová vetva Druhoústovce Dueterostomia
Kmeň (phylum) Chordáty Chordata
Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Cicavce Mammalia
Rad (ordo) Vtákozobce Monotremata
Čeľaď (familia) Vtákopyskovité Ornithorhynchidae
Rod (genus) Vtákopysk Ornithorhynchus
Druh (species) Vtákopysk divný
O. anatinus
Vedecký názov
Ornithorhynchus anatinus
Shaw, 1799
Synonymá:
vtákopysk podivný
Platypus Distribution.png
Areál rozšírenia vtákopyska divného.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vtákopysk divný alebo vtákopysk podivný (lat. Ornithorhynchus anatinus) je druh z čeľade vtákopyskovité. Patrí medzi vajcorodce.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Vtákopysk je obojživelný cicavec relatívne malých rozmerov, dorastajúci do dĺžky 40-60 cm, s hmotnosťou 0,8 - 2,5 kg. Vyskytuje sa vo východnej Austrálii a Tasmánii v sladkých vodách (jazerách, rybníkoch, riekach a potokoch) obklopených lesnatým prostredím.

Medzi jeho hlavné charakteristické znaky patrí ploský zobák, chvost podobajúci sa chvostu bobra a plávacie blany medzi prstami. Predné i zadné končatiny majú po päť prstov. Tmavo hnedá srsť je spravidla svetlejšie sfarbená na spodnej strane tela a pod očami sú prítomné fliačiky bielej srsti. Samce majú jedovú žľazu umiestnenú na ostrohách zadných nôh. Vtákopysk nemá typický chrup – potrava je rozdrvená hrebeňovitými lištami v zobáku. Domovom vtákopyska je nora v brehu dlhá 5-30 metrov.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Obdobie párenia nastáva od augusta do októbra, aktivita jedincov vrcholí vo veku dvoch rokov. Po kopulácii samica vybuduje hniezdo, do ktorého znesie obvykle dve až tri biele vajcia. Samica udržuje vajcia v teple a po približne dvoch týždňoch sa vyliahnu mláďatá. Mladé sú spočiatku nahé a bezmocné, úplne závislé na rodičovskej starostlivosti. Materské mlieko samica vylučuje cez žľazy v pokožke (mliečne póry - u vtákopyska nie sú prítomné žiadne bradavky), mláďatá ho prijímajú jednoducho vytláčaním zobákom a olizovaním z miest, kde sa tieto žľazy nachádzajú.

Potrava a lov[upraviť | upraviť zdroj]

Vtákopysk sa živí hlavne vodnými bezstavovcami, príležitostne nepohrdne žabou, rybou či hmyzom. Je schopný skonzumovať za jednu noc množstvo potravy rovnajúce sa polovici vlastnej váhy. Chvost vtákopyska slúži na uskladnenie tuku ako zdroja energie.

Sociálne vzťahy[upraviť | upraviť zdroj]

Vtákopysk je samotárske, plaché stvorenie, aktívne od západu po východ slnka. Počas dňa odpočíva v podzemnej nore v blízkosti vody.

Ohrozenosť / stav populácie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento druh bol v minulosti lovený pre kožušinu a prenasledovaný rybármi, dôsledkom čoho sa dostal do stavu ohrozenia a takmer vyhynul. V súčasnosti je chránený zákonom a jeho populácia vzrástla, no ohrozuje ho hlavne úbytok biotopov vhodných na prežitie.Je zraniteľný.

Zaujímavé fakty[upraviť | upraviť zdroj]

Vtákopysk patrí k primitívnej skupine cicavcov, ktoré v sebe preukázateľne kombinujú prastaré znaky plazov s typickými črtami cicavcov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]