Vysoký vrch (Zemplínske vrchy)
| Vysoký vrch | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Trebišov |
| Obce | Kysta, Kašov, Veľká Tŕňa |
| Pohorie | Zemplínske vrchy |
| Povodie | Bodrog |
| Nadmorská výška | 433,8 m n. m. |
| Súradnice | 48°29′04″S 21°42′36″V / 48,4844°S 21,71°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Kysta |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vysoký vrch[1] (433,8 m n. m.[2]) je druhý najvyšší vrch v Zemplínskych vrchoch, krajinnom celku Matransko-slanskej oblasti.[3] Leží nad obcou Kysta, približne 13 km južne od Trebišova.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej, najvyššej časti pohoria.[3] Vrch leží v Košickom kraji, v okrese Trebišov a na katastrálnom území obce Kysta[1], čiastočne i Kašov a Veľká Tŕňa. Najbližšími sídlami sú východne situovaný Kašov, severne sa nachádza Kysta a Hrčeľ, juhozápadne Veľká a Malá Tŕňa a juhovýchodne Cejkov.[2][4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Vysoký vrch leží v hlavnom hrebeni Zemplínskych vrchov, severne od dominantnej Rozhľadne (470 m n. m.). Západným smerom sa nachádza Čierna hora (240 m n. m.), Berecka (262 m n. m.), Viničná hora (283 m n. m.) a Halovská hora (300 m n. m.), severným Baňa (190 m n. m.) a Strekov (279 m n. m.), východne Veľký vrch (272 m n. m.), Vlčia hora (257 m n. m.) a Vakovec (238 m n. m.) a južným Čierna hora (325 m n. m.), Plochá hora (348 m n. m.), Chotárny vrch (413 m n. m.), Rozhľadňa (470 m n. m.) a Šimonov vrch (331 m n. m.).[4][2] Severné svahy odvodňuje Kystiansky potok do Ondavy, východné a južné potok Ošva do Bodrogu a juhozápadné Veľkotŕňanský potok do Roňavy, rovnako v povodí Bodrogu. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4][5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných častí s redšou vegetáciou je však možné vidieť okolité vrcholy Zemplínskych vrchov, Východoslovenskú nížinu, Slanské vrchy a Vihorlatské vrchy.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný z okolitých obcí. Južne prechádza 
žlto značený chodník z Veľkej Tŕne do lokality Kúpele.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-12-24]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- 1 2 3 Zemplínske vrchy – Latorická rovina. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-24]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-12-24]. Dostupné online.
- 1 2 Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-12-24]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-12-24]. Dostupné online.